Ján Kalinčiak
slovenský spisovateľ a básnik
Portrét z 1862
Narodenie	10. august 1822 Horné Záturčie, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	16. jún 1871 (48 rokov) Martin, Rakúsko-Uhorsko
Podpis
Odkazy
Commons	Ján Kalinčiak
Biografický portál

Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Ján Kalinčiak (Kalinčák, pseud. Janko, Kačnilák; * 10. august 1822, Horné Záturčie – † 16. jún 1871, Martin) bol slovenský spisovateľ, literárny kritik a pedagóg.^[1]

Životopis

Pochádzal z bohatej rodiny v Hornom Záturčí, kde jeho otec Ján Kalinčiak bol evanjelickým kňazom a matka Terézia Ruttkay-Nedetzky (Ruttkay de Nedecze) zemankou. Študoval v Záturčí, Necpaloch, Gemeri, neskôr v Levoči a od roku 1839 v Bratislave. O niekoľko rokov neskôr študoval i v nemeckom Halle. Pôsobil ako vychovávateľ a od roku 1846 pôsobil (vďaka Štúrovej intervencii) ako učiteľ filozofie a rektor na gymnáziu v Modre. Od roku 1858 (do 1869) bol riaditeľom na gymnáziu v Sliezskom Tešíne, kde sa stretával s M. M. Hodžom. Po odchode do penzie sa presťahoval do Martina, a stal sa redaktorom mesačníka Orol. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba

Svojou tvorbou sa Kalinčiak radí do obdobia slovenskej romantickej literatúry. Najväčší vplyv na vývoj Kalinčiakove osobné aj literárne formovanie malo stretnutia so štúrovcami, no najmä samotné priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Jeho vzťahy s ním boli komplikované, počas Štúrovho pôsobenia v Modre v 50. rokoch sa ich priateľstvo utužilo. V posledných rokoch Štúrovho života prepisoval jeho dielo O národných povestiach a piesňach plemien slovanských do češtiny. Ale jeho prvé literárne diela boli zverejnené v Ústave, kde s nimi vystupoval, no tiež vychádzali v rukopisnom časopise Buben. Základnými témami jeho prvých prác je Slovanstvo, folklór a literatúra, Slovensko v rámci Uhorska. Taktiež zapisoval slovenské ľudové rozprávky a prekladal. Spočiatku písal najmä v češtine, no v roku 1843 mu vyšla prvá báseň v slovenčine, čím sa zaradil medzi prvých autorov, ktorý písali v tomto jazyku. V jeho dielach sa stretávame s hlbokými autorovými rozpormi a ich spôsobmi riešenia, kde nechýbajú aj prvky romantického titanizmu. Tým sa jeho tvorba dá porovnať s inými romantickými básnikmi, ako bol Andrej Sládkovič, no najmä Janko Kráľ. Hlavnú časť jeho diela však tvorí prozaická tvorba, ktorá je najrozsiahlejšou a zároveň najvýznamnejšou časťou slovenskej romantickej prózy. Jeho prozaické diela majú často autobiografické črty a hlavným motívom sú rozpory medzi osobným a nadosobným, láskou a povinnosťou, zákonom a jeho porušením z „vyšších“ dôvodov, pričom hrdina má osobný pocit neviny.

Dielo

Básne

• 1842 – Králův stůl (vyšlo v časopise Tatranka)
• 1843 – V lúčivom zasadnutí 17. júna 1843
• 1843 – Velebnému otcovi Slovákov Jánovi Hollému na deň jeho mena 1843 24. júna
• 1846 – Bojovník, báseň, ktorá zľudovela (vyšlo v časopise Nitra)
• 1846 – Krakoviaky (vyšlo v časopise Nitra)
• 1846 – Márii od Jána (vyšlo v časopise Nitra)
• 1847 – Pozdravenie (vyšlo v časopise Nitra)
• 1847 – Rada (vyšlo v časopise Nitra)
• 1847 – Moja mladosť (vyšlo v časopise Nitra)
• 1847 – Smutný pohrab (vyšlo v časopise Nitra)
• Legenda o hlavatém Fríckovi
• Králik
• Pěvec
• Šuhaj zabitý
• On parlera de sa gloire
• Na Silvestra, rukopis
• Túženie, rukopis
• Triolety, rukopis

Humoreska

• 1860 – Reštavrácia

Povesti

• 1842 – Bozkovci (vyšla v časopise Nitra)
• 1845 / 1846 – Milkov hrob (vyšlo v časopise Orol tatránski)
• 1845 / 1846 – Bratova ruka (vyšlo v časopise Orol tatránski)
• 1845 / 1846 – Púť lásky (vyšlo v časopise Orol tatránski)
• 1847 / 1848 – Mládenec slovenský (vyšlo v časopise Orol tatránski)
• 1847 / 1848 – Svätý Duch (vyšlo v časopise Orol tatránski)
• 1852 – Knieža liptovské (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
• 1864 – Mních (vyšlo v časopise Sokol)
• 1870 – Orava (vyšlo v časopise Orol)
• 1871 / 1873 – Povesti Jána Kalinčiaka, súborné dielo jeho prác (7 zv.)
• Láska a pomsta

Iné diela

• 1841 – Cesta na knížecí pole (vyšlo v časopise Buben)
• 1841 – Poslední počestnosť spící dýmky (vyšlo v časopise Buben)
• 1847 / 1848 – Serbianka, poviedka zo srbsko-tureckých bojov (vyšlo v časopise Orol tatránski)
• 1862 – Vlastný životopis (vyšlo v časopise Lipa)

Stratené diela

• Lenka Turzovna, povesť
• Matúš Trenčiansky, povesť
• Stará matka, povesť

Teória a kritika

• 1851 – polemika o Žehrách od J. Záborského (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
• 1854 – recenzia knihy O národných povestiach a piesnach plemien slovanských od Ľ. Štúra
• 1862 – Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča, prvý hlboký rozbor Sládkovičovej tvorby, najmä Maríny a Detvana (vyšlo v časopise Sokol)
• 1955 – Súčasníci o Ľudovítovi Štúrovi, (editor Ján Kalinčiak)

Referencie

1. ↑ KALINČIAK, Ján. In: Biografický lexikón Slovenska IV CH – Kl. Martin: Slovenská národná knižnica, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. s. 375 – 377.

Iné projekty

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Ján Kalinčiak
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ján Kalinčiak
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Kalinčiak

Externé odkazy

• Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Horné Záturčie; pokrstený ako Joannes Stephanus Kalintsák
• Plné texty diel Jána Kalinčiaka