Marína (Sládkovič)

Marína
Marína, spevy Andreja Sládkoviča
Autor	Andrej Sládkovič
Pôvodný jazyk	slovenský
Krajina vydania	Pešť, Uhorsko
Nakladateľstvo originálneho vydania	Josef Beimel
Dátum 1. vydania originálu	1846
Literárne obdobie	Romantizmus
Literárny žáner	Básnická skladba
Slovenské vydania knihy
Štvrté vydanie knihy
Dátum slovenského vydania	1965
Väzba	knižné viazanie
Formát	8 x 8 cm
Vydavateľstvo	Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
Autor obalu	Ivan Schurman
Zodpovedný redaktor	Daniel Šulc
Technický redaktor	Libuša Gerdová
Autor doslovu	dr. Milan Pišút
Náklad	30 000
Počet strán	324
Tlač	STRÁŽ, tiskařské závody, n.p., Vimperk

Pamätná tabuľa na dome Márii Pischlovej s veršami z básne

Dom Maríny v centre Banskej Štiavnice

Marína je najdlhšia ľúbostná báseň na svete, ktorú napísal v zime v roku 1844^[1] romantický spisovateľ Andrej Sládkovič; vydaná bola o dva roky neskôr (r. 1846). Spolu s lyricko-epickou básňou Detvan je považovaná za vrchol jeho básnickej tvorby. Dielo má prvky ľúbostnej a reflexívnej lyriky; sú tu aj baladické prvky, ktoré pramenia z jeho nešťastnej lásky. V roku 1845 ju na stretnutí Tatrína „slovenská mládež“ odsúdila, pretože ju pokladali za príliš „neslovanskú“. ^[1] Taktiež sa považuje za ústredne dielo slovenského romantizmu.

Kompozíciu diela tvorí 286 10-veršových a 5 8-veršových strof, pričom každá strofa je uzavretá myšlienka. Spolu má Marína 2900 veršov. Vďaka tomu je Marína už viac ako 170 rokov najdlhšou ľúbostnou básňou na svete.^[2]

Hlavným námetom k napísaniu diela mu bola jeho nešťastná láska k jeho študentke Márii Pišlovej (Pischlovej), do ktorej sa zamiloval v roku 1839, no Mária sa na žiadosť matky musela vydať za bohatého pernikára. Sládkovič v diele spomína aj geografické časti Slovenska, ako napríklad Sitno a Hron. Prelína tu svoju lásku k vlasti s láskou k žene:

„	Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednom objímať!	“
– Andrej Sládkovič: Marína (strofa 73, verše 8-10)

„	Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, možno mi ruku nedostať, možno mi v diaľky žiaľne utieknuť, možno mi nemilým ostať, možno mi ústam smädom umierať, možno mi žialiť v samote, možno mi život v púšťach zavierať, možno mi nežiť v živote, možno mi seba samého zhubiť: — nemožno mi ťa neľúbiť! —	“
– Andrej Sládkovič: Marína (najslávnejšia 41 strofa)

Časti

lyricko-epická - popisuje nešťastnú lásku k Márii Pišlovej
reflexívno-symbolická - láska nadobúda spoločenský charakter

Tematicky sú najrozpracovanejšie 4 témy:

krása
láska k Maríne
láska k Slovensku
mladosť

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d Andrej Sládkovič: Marína; Bibliografické údaje (Zlatý fond) . Zlatý fond denníka SME, 2010, . Dostupné online.
↑ In The News: The Longest Love Poem world record . www.worldrecordacademy.org, 2018-03-12, . Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

Andrej Sládkovič: Marína na zlatyfond.sme.sk

Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[zlatyfond-1] Andrej Sládkovič: Marína; Bibliografické údaje (Zlatý fond) . Zlatý fond denníka SME, 2010, . Dostupné online.

[2] In The News: The Longest Love Poem world record . www.worldrecordacademy.org, 2018-03-12, . Dostupné online. (po anglicky)

[1]

[2]