A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Národný cintorín v Martine | |
Vstupná brána
| |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[1] | |
---|---|
- názov | Národný cintorín v Martine |
- dátum vyhlásenia | 1967 |
ÚZPF[2] | |
- číslo | 2108/1-63 |
- dátum zápisu | 21. 11. 1967 |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Národný cintorín v Martine je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.
História
Založenie cintorína súviselo s osvietenskými reformami 18. storočia. V roku 1785 bol vykonaný súpis cintorínov a krýpt. Z tohto dokumentu je známe, že cintorín v Martine založili pred piatimi rokmi a toto je zatiaľ prvý známy doklad o jeho existencii. Prvým Martinčanom, o ktorom je správa, bol Ján Lauček. Cintorín slúžil aj pre obyvateľov priľahlých obcí Jahodníky, Tomčany a Dolina (dnes už mestské časti). Cintorín sa pomaly zapĺňal, preto sa v roku 1865 po dohode s rodinou Révaiovcov rozšíril o ďalší pozemok. No i tento priestor sa čoskoro zaplnil. A tak 8. júla 1903 za richtára Samuela Šimka mesto kúpilo od baróna Júliusa Révaia za 1000 korún pozemok s výmerou 1 katastrálneho jutra na rozšírenie cintorína. O krátky čas, v roku 1909, v obecnom zastupiteľstve rokovali o kúpe ďalšieho pozemku, ktorého vlastníkom bol taktiež barón Július Révai. Išlo o malý kus zeme na zarovnanie pôdorysu cintorína, ktorý kúpili za 300 korún. Uvedenému vývinu zodpovedajú mapové zobrazenia cintorína z rôznych období. Po takýchto krokoch nadobudol dnešné rozmery. Po ďalšom mapovaní v roku 1912 bol do pozemkovej knihy zapísaný ako parcela č. 1878/1 s výmerou 23 580 m2.
Cintorín dnes tvoria dve parcely a jeho plochu rozdeľujú hlavné uličky do šiestich blokov.
Zoznam pochovaných
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národný cintorín v Martine
Referencie
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
Zdroje
- Fotogaléria
- Slovenský sprievodca po Národnom cintoríne v Martine Jarmila Matejková, František Zboray - 10. júna 2003
- Zdenko Ďuriška: Národný cintorín v Martine. Matica slovenská, Martin 2007. ISBN 978-80-7090-800-6 str. 10-13,316-321
- Národný cintorín v Martine na www.findagrave.com (anglicky)
Súradnice: 49°03′38″S 18°55′33″V / 49,0606°S 18,9258°V
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk