Župy na území Slovenska po roku 1882

Tento článok sa zaoberá vývojom komitátov, stolíc a žúp na území Slovenska.

Moderné názvoslovie

V slovenskej historiografii existuje dvojitá terminológia ohľadom tejto problematiky:

• 1. skupina historikov hovorí o župách v celom ich vývoji od založenia po rok 1918 (napr. prof. Sedlák a i.)
• 2. skupina historikov rozlišuje 3 termíny podľa charakteru týchto územných celkov (napr. doc. Žudel^{[1]:11-14, 179-182}):
  • do 13./14. storočia hovoríme o (kráľovských) komitátoch
  • od 13./14 storočia do roku 1849 hovoríme o (šľachtickej) stolici
  • pre roky 1849 – 1928 a 1940 – 1945 hovoríme o (štátnych) župách

Prechod od komitátov k stoliciam prebehol v každej župe v inom čase.^[1]:14

Členenie žúp

Jednotlivé stolice (župy) sa na Slovensku od 15. stor. do roku 1922 (s prestávkami v druhej polovici 19. stor.) ďalej členili na tzv. slúžnovské okresy (zvyčajne štyri).

Dediny žúp na území Slovenska

Komitáty (10. – 13./14. stor.)

Pozri aj:Komitát

Komitáty v Uhorsku

začali vznikať postupne pravdepodobne od konca 10. storočia za vlády Gejzu a/alebo prvého uhorského kráľa – Štefana I. (1000 – 1038).

Na Slovensku okolo roku 1000 pravdepodobne už existovali tieto komitáty:

• Bratislavský
• Mošonský
• Rábsky
• Komárňanský
• Ostrihomský
• Nitriansky
• Novohradský (vrátane neskoršieho Hontu)
• Turniansky

Ďalšie komitáty vznikali približne takto:

• na začiatku 11. storočia: Tekovský komitát, Zemplínsky komitát, komitát „comitatus Novi Castri“ (neskorší Abov, Šariš a Heveš)
• v 11. storočí: Hontiansky (vyčlenením z Novohradského) a Užský komitát
• koncom 11. stor.: Trenčiansky komitát, Gemerský komitát (vznikol najneskôr začiatkom 12. stor.)
• v 12. stor.: Zvolenský komitát (vrátane neskoršej Liptovskej, Oravskej a Turčianskej stolice)
• v druhej polovici 12. storočia: Spišský komitát
• v prvej polovici 13. storočia: Šarišský komitát (vyčlenením z komitátu Novi Castri)
• v druhej polovici 13. storočia: Abovská stolica (nový názov pre komitát Novi Castri)
• v prvých desaťročiach 14. storočia: Liptovská a Turčianska stolica (vyčlenením zo Zvolenského komitátu, ktorý sa tým zmenil na stolicu)
• v druhej polovici 14. storočia: Oravská stolica (vyčlenením zo Zvolenského komitátu)

Okrem toho ešte existovalo množstvo malých tzv. pohraničných komitátov, ktorých úlohou bolo chrániť hranice (na Slovensku napr. Hlohovec). Zanikli spolu so vznikom stolíc.

Stolice (13./14. storočie – 1849)

Pozri aj:stolica

V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a kráľovské komitáty sa postupne začali meniť na šľachtické stolice. Premena komitátov na stolice prebiehala na Slovensku takto:

• do konca 13. stor.: Abov, Bratislava, Gemer, Hont, Komárno, Novohrad, Ostrihom, Zemplín
• okolo 1300: Spiš, Turňa
• začiatkom 14. stor: Uh
• prvá polovica 14. stor.: Nitra, Šariš, Tekov, Trenčín, Liptov (osamostatnenie), Turiec (osamostatnenie), Zvolen
• druhá polovica 14. stor.: Orava (osamostanenie)

Hranice stolíc sa ustálili v 15. storočí. Na Slovensku existovalo od 14. stor. do roku 1802 (s výnimkou 1785 – 1790) týchto 21 stolíc:

• Abovská
• Bratislavská
• Gemerská
• Hontianska
• Komárňanská
• Liptovská
• Mošonská
• Nitrianska
• Novohradská
• Oravská
• Ostrihomská
• Rábska
• Spišská
• Šarišská
• Tekovská
• Trenčianska
• Turčianska
• Turnianska
• Užská
• Zemplínska
• Zvolenská

V r. 1802 bol Malohont definitívne (pretým v r. 1786 – 1790 počas tzv. jozefínskych reforiem cisára Jozefa II.) odčlenený od Hontianskej stolice (od ktorej ho však delilo územie Novohradskej stolice) a zlúčený spolu s Gemerskou stolicou do Gemersko-Malohontskej stolice.

Okrem stolíc mali v Uhorsku špeciálny štatút aj niektoré mestá či provincie. Na Slovensku to boli v novoveku najmä:

• na Spiši
  • Provincia XXIV spišských miest
  • Provincia XIII spišských miest
  • Provincia XVI spišských miest
• Slobodné kráľovské mestá a banské mestá (väčšinou na území dnešného Slovenska), ktorých zoznam sa stále menil (v 19. stor. z nich sčasti vznikli tzv. municipiálne mestá).

Jozefínska reforma (1785 – 1790)

Hranice stolíc a ich funkcia boli značne zmenení v rámci tzv. jozefínskych reforiem v roku 1785 (zmena šlachtických stolíc na moderné štátne stolice), no už roku 1790 uhorská šľachta Viedeň donútila k návratu k systému spred roka 1785.

Župy (1849 – 1945)

Pozri aj: Župa (Uhorsko po roku 1849)

Prvé provizórium (1849 – 1850)

Boli zachované hranice bývalých stolíc

Druhé, tzv. Geringerovo, provizórium (13. 9. 1850 – 18. 1. 1853)

Na Slovensku sa Nitrianska župa nahradila Hornonitrianskou a Dolnonitrianskou župou a spojila sa Abovská a Turnianska župa. K Dolnonitrianskej župe pribudli ešte Bánovský slúžnovský okres od Trenčianskej stolice a Osliansky slúžnovský okres od Tekova. Časti Komárňanskej, Ostrihomskej a Rábskej župy na ľavom brehu Dunaja boli spojené do Komárňanskej župy (aj spolu s komárňanským predmostím na pravom brehu Dunaja).

Vznikli teda tieto župy na území Slovenska:

• Abovsko-turnianska
• Bratislavská
• Dolnonitrianska
• Hornonitrianska
• Gemerská
• Hontianska
• Komárňanská
• Liptovská
• Mošonská
• Novohradská
• Oravská
• Rábska
• Spišská
• Šarišská
• Tekovská
• Trenčianska
• Turčianska
• Užská
• Zemplínska
• Zvolenská

Tzv. definitívum (1853 – 1860)

Oravská a Turčianska župa boli spojené do Oravsko-tučianskej župy. Inak došlo len k malým zmenám.

Prechodné obdobie (1860 – 1867)

Postupný návrat k stavu z roku 1848.

Zmodernizované staré stolice (1867 – 1918)

Hranice žúp boli opäť zmenené na stav z r. 1848, aj keď drobné zmeny v priebehu hraníc zostali zachované.

• 1877: K Hontianskej župe bola pripojená Krupina, ktorá dovtedy bola slobodným kráľovským mestom
• 1882: Podľa zák. článku LXIII uhorského snemu z r. 1881 sa upravili hranice Abovskej (pridané Ťahanovce), Hontianskej (Kráľovce), Nitrianskej (Kostoľany pod Tríbečom), Novohradskej, Spišskej (Štós pripojený k Abovsko-Turnianskej), Šarišskej (pribudli Kráľovce, Fijaš, Ruská Voľa, Hermanovce atď.), Tekovskej (Neverice, Ladice), Užskej (Zbudza), Zemplínskej (Malý Kazimír, Byšta) a Zvolenskej župy. V tom istom roku bola Turnianska župa pripojená k Abovu a vznikla Abovsko-turnianska župa; obec Lipovník a ďalšie štyri dediny Turnianskej župy boli zase pripojené ku Gemersko-malohontskej župe.
• 1884: došlo ešte k drobným zmenám hraníc Bratislavskej (pridané ľavobrežné Dechtice), Abovskej, Nitrianskej a Zemplínskej župy.

Pôvodný počet slúžnovských okresov v každej župe (4) sa upravil podľa potrieb každej župy a ich hranice sa stanovili tak, aby sa čo najviac stali rýchlo dostupnými obyvateľom v ich rozsahu.

Na území Slovenska bolo po roku 1882 11 celých žúp (Bratislavská, Nitrianska, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Oravská, Liptovská, Zvolenská, Spišská, Gemersko-malohontská., Šarišská), väčšia časť 6 žúp (Komárňanská, Hontianska, Novohradská, Abovsko-turnianska, Zemplínska a Užská) a iba niekoľko obcí troch žúp (Ostrihomská, Rábska, Mošonská).

Nasledujúca tabuľka ukazuje župy na území Slovenska v rokoch 1884 – 1918:

Od konca 19. storočia navyše v Uhorsku existovali municipiálne mestá, ktoré boli viac-menej na úrovni žúp. Na Slovensku to boli tieto štyri mestá:

• Banská Belá a Banská Štiavnica (jedno municipiálne mesto)
• Bratislava
• Komárno
• Košice

Česko-Slovensko (1918 – 1922)

Po vzniku Česko-Slovenska župy na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zostali v nezmenenom tvare a z veľkej časti s nezmenenými funkciami. Výnimku tvorili župy na južnom Slovensku – Rábska, Ostrihomská s Komárňanská – ktoré boli zlúčené do Komárňanskej župy, pretože z veľkej časti ležali v Maďarsku a župa Užská na východe, ktorej slovenská časť bola roku 1919 spojená so Zemplínskou župou (zvyšok Užskej župy ostal v Podkarpatskej Rusi). V súvislosti s hraničným sporom s Poľskom došlo aj k menším úpravám hraníc Oravy a Spiša.

Župné usporiadanie však bolo v novovzniknutom Česko-Slovensku len dočasným riešením. Župy mali značne potlačené svoje samosprávne funkcie a všetka moc bola sústredená do rúk vládou menovaného župana.

Na Slovensku v tomto období existovali tieto župy:

• Bratislavská
• Nitrianska
• Trenčianska
• Komárňanská
• Tekovská
• Turčianska
• Oravská
• Liptovská
• Zvolenská
• Hontianska
• Novohradská
• Gemersko-malohontská
• Spišská
• Abovsko-turnianska
• Šarišská
• Zemplínska

Česko-Slovensko – veľžupy (1923 – 1928)

Rozdelenie územia Slovenska bolo 01.01.1923 opäť zreorganizované, pôvodné župy zanikli a vzniklo šesť nových žúp (neoficiálne nazývaných veľžupy):

• Bratislavská (sídlo Bratislava)
• Nitrianska (sídlo Nitra)
• Považská (sídlo Turčiansky Svätý Martin)
• Zvolenská (sídlo Zvolen)
• Podtatranská (sídlo Liptovský Svätý Mikuláš)
• Košická (sídlo Košice).

V Česku mali byť župy pôvodne tiež zavedené, ale nakoniec neboli, lebo by vo viacerých mali prevahu Nemci. V Podkarpatskej Rusi existovali až do roku 1928 pôvodné uhorské župy, čiže tzv. veľžupy boli v Česko- Slovensku zavedené čisto len na území Slovenska.

Česko-Slovensko (1928 – 1939 a 1945 – 1949)

V r. 1928 župné usporiadanie Slovenska a Podkarpatskej Rusi definitívne zaniklo a bolo nahradené krajinským usporiadaním (po česky zemské zřízení), pričom Slovensko tvorilo jednotnú Slovenskú krajinu. Toto zriadenie na Slovensku zaniklo roku 1939, ale bolo nakrátko obnovené po vojne v rokoch 1945-(31.1.)1949.

Slovensko (1940 – 1945)

V okyptenej prvej Slovenskej republike boli od 1. januára 1940 znovu vytvorené župy s upravenými hranicami, a to tieto:

• Bratislavská (sídlo Bratislava)
• Trenčianska (sídlo Trenčín)
• Nitrianska (sídlo Nitra)
• Pohronská (sídlo Banská Bystrica)
• Tatranská (sídlo Ružomberok)
• Šarišsko-zemplínska (sídlo Prešov)

Zdroje