A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Horný Zemplín (Hornozemplínsky región cestovného ruchu) je slovenský región a región cestovného ruchu. Nachádza sa v severovýchodnej časti Slovenska. Zo severu susedí s Poľskom, zo západu s regiónom Šariš, na juhu prechádza do regiónu Dolný Zemplín a na východe susedí s Ukrajinou. Región patrí pod Prešovský kraj.
Centrum regiónu je najväčšie mesto Horného Zemplína Humenné, ktoré je zároveň aj jeho najstarším mestom. Prvá písomná správa o meste Humenné je z roku 1317. Najvyšším bodom regiónu je trojhraničný vrch Kremenec (1 221,0 m n. m.) v Bukovských vrchoch, ktorý je najvýchodnejším bodom Slovenska (49° 05' 18" s. z. š., 22° 34' 03" v. z. d.).
Na území Horného Zemplína sa rozprestierajú Bukovské vrchy, Laborecká vrchovina a v južnej časti časť pohoria Vihorlatské vrchy, ktorého chrbát tvorí hranicu, ktorá oddeľuje regióny Horný Zemplín od Dolného Zemplína. Časti horstiev tvoria Chránenú krajinnú oblasť Vihorlat so vznikom v roku 1973, Chránenú krajinnú oblasť Východné Karpaty so vznikom v roku 1977 a nachádza sa tu aj Národný park Poloniny, ktorý je tretím najväčším na Slovensku s rozlohou 29 805 ha, bol vyhlásený 23. 9. 1997. V regióne sa zachovali drevené kostolíky, z ktorých najznámejšie sú v Hrabovej Roztoke, Jalovej, Kalnej Roztoke, Ruskom Potoku, Šmigovci (bude umiestnený v Ľutine), Topoli a Uličskom Krivom. Všetky sú národnou kultúrnou pamiatkou. Zaujímavé sú aj zrúcaniny hradov Brekov, Čičava a Jasenov, na ktorých prebieha obnova.
Nachádzajú sa tu územia ako Havešová, Rožok, Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlatský prales[1][2], ktoré boli v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka. Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra).
V regióne sa nachádza oblasť, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.
Medzi najznámejšie rekreačné strediska regiónu patria Domaša a Sninské rybníky. Najväčším rekreačným centrom regiónu je vodná nádrž Veľká Domaša so strediskami Dobrá, Poľany – Monika, Holčíkovce – Eva, Nová Kelča – Krym a Valkov – Tišava. Obľúbená je aj rekreačná oblasť Sninské rybníky neďaleko mesta Snina. Kde sa nachádza Biokúpalisko Sninské rybníky, ktoré je druhým bio kúpaliskom na Slovensku, využívajúcim technológiu samočistenia vody pomocou rastlín a rias. Celá oblasť sa nachádza v prekrásnej prírode pod Sninským kameňom (1 006,0 m n. m.), ktorý je vyhľadávanou turistickou atrakciou.
Z vodných diel v regióne treba spomenúť Vodárenskú nádrž Starina v Bukovských vrchoch, ktorá je najväčšou vodnou nádržou na pitnú vodu na Slovensku, zásobuje región východného Slovenska (najmä Prešova a Košíc) pitnou vodou.
Ako región cestovného ruchu oficiálne zahŕňa okresy:
- Humenné
- Medzilaborce
- Snina
- Vranov nad Topľou
- Stropkov
- z okresu Michalovce len obec Strážske
Územie susedí na juhu s Dolným Zemplínom, na juhozápade s Abovom, na západe so Šarišom, na severe s Poľskom a na východe s Ukrajinou.
Zaujímavé údaje o obciach
- najstaršia obec: Medzianky (r.1212)
- najmladšia obec: Zemplínske Hámre (r.1954)
- najvyššie položená obec: Runina (560 m n. m.)
- najnižšie položená obec: Dlhé Klčovo (114 m n. m.)
- obec s najvyšším počtom obyvateľov: Belá nad Cirochou (3348)
- obec s najmenším počtom obyvateľov: Parihuzovce (30)
Turistický ruch
Územie Horného Zemplína ponúka množstvo turisticky atraktívnych lokalít:
Národné parky
Chránené krajinné oblasti
Parky tmavej oblohy
Horská turistika
- Bukovské vrchy[3]
- vrchy
- Kremenec (1 221,0 m n. m.) – Najvýchodnejší bod Slovenska; najvyšší vrch Bukovských vrchov; najvyšší bod okresu Snina, regiónu Horný Zemplín, ako aj celého Zemplína
- Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.)
- Jarabá skala (1 199,0 m n. m.)
- Ďurkovec (1 188,7 m n. m.)
- Pľaša (1 162,8 m n. m.)
- Kruhliak (1 100,6 m n. m.)
- vrchy
- Vihorlatské vrchy[4]
- vrchy
- Vihorlat (1 075,5 m n. m.) – Najvyšší vrch Vihorlatských vrchov; najvyšší bod okresu Humenné
- Sninský kameň (1 006,0 m n. m.)
- jazerá
- Morské oko (618 m n. m.) – Najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku
- vrchy
Vodné diela
- Veľká Domaša
- Vodárenská nádrž Starina – Najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku; najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe
Kultúrne a historické pamiatky
Hrady
Drevené chrámy
- Chrám Nanebovstúpenia Pána (Šmigovec, 1775)
- Chrám svätého Bazila Veľkého (Hrabová Roztoka, 18. stor.)
- Chrám svätého Michala archanjela (Topoľa, 1700)
- Chrám svätého Michala archanjela (Uličské Krivé, 1718)
- Chrám svätého Michala archanjela (Ruský Potok, 1740)
- Chrám svätého Michala archanjela (Nová Sedlica, dnes skanzen v Humennom, 1745)
- Chrám svätého Jána Krstiteľa (Kalná Roztoka, 1750)
- Chrám svätého biskupa Mikuláša (Zboj, dnes skanzen v Bardejovských Kúpeľoch, 1775)
- Chrám svätého Juraja (Jalová, 1792)
Lokality Svetového dedičstva UNESCO
Rekreačné oblasti
- Sninské rybníky
- Domaša
- rekreačné strediská
- Dobrá
- Poľany – Monika
- Holčíkovce – Eva
- Nová Kelča – Krym
- Valkov – Tišava
- rekreačné strediská
Kúpaliská
Okresy a mestá
Mestá
- Humenné – Je centrum regiónu Horný Zemplín
- Medzilaborce
- Snina
- Vranov nad Topľou
- Stropkov
- Strážske
Okresy
- Humenné
- Medzilaborce
- Snina – Najvýchodnejší okres v regióne aj na Slovensku.
- Vranov nad Topľou
- Stropkov
Galéria
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Jarabá skala (1 199,0 m n. m.) – vyhliadka na skalnom brale
Ďurkovec (1 188,7 m n. m.)
Vihorlat (1 075,5 m n. m.) – Najvyšší vrch Vihorlatských vrchov
Sninský kameň (1 006,0 m n. m.) – obľúbený vrch vyhľadávaný turistami
Morské oko – Najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku
Biokúpalisko Sninské rybníky v rekreačnej oblasti Sninské rybníky
Referencie
- ↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa . Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, . Dostupné online.
- ↑ Vihorlat – mapa . Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, . Dostupné online.
- ↑ Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
- ↑ Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
Pozri aj
Externé odkazy
Súradnice: 48°59′10″S 21°57′33″V / 48,986174°S 21,959267°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk