Valašská Belá

	Valaská Belá
	obec
	Pohľad na obec, máj 2020.
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Prievidza
Nadmorská výška	482 m n. m.
Súradnice	48°53′12″S 18°23′48″V / 48,8866°S 18,3966°V
Rozloha	64,77 km² (6 477 ha)
Obyvateľstvo	1 946 (31. 12. 2023)
Hustota	30,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1324
Starosta	Miloš Cúcik (SMER-SD)
PSČ	972 28
ŠÚJ	514420
EČV (do r. 2022)	PD
Tel. predvoľba	+421-46
	Poloha obce na Slovensku
	Interaktívna mapa obce
	Wikimedia Commons: Valaská Belá
	Webová stránka: valaskabela.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

Súradnice: 48°53′12″S 18°23′48″V / 48,8866°S 18,3966°V

Valaská Belá (pred rokom 1927 Valašská Belá, maď. Bélapataka) je obec na Slovensku v okrese Prievidza.^[4]

Polohopis

Obec leží v južnej časti Strážovskej hornatiny na hornom toku potoka Belanka.^[4]

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci (Belafelde), založenej na valašskom práve, je z roku 1324. V roku 1364 bola uvádzaná pod názvom Bella a v roku 1808 ako Valaska Bela. Patrila rodu Újfalussyovcov, od roku 1427 prešla do majetku Bossányiovcov, neskôr nitrianskemu biskupstvu, Radnayovcom, Splényiovcom. V 16. storočí ju napádali páni Košeckého hradu. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou súkna, metiel, košíkov a poľnohospodárskeho náradia. Koncom 18. storočia v obci pracovali mlyny, súkennícka valcha a traja kováči. Muži boli tiež zamestnaní ako podomoví sklári a oknári. V roku 1852 ich živnosť zvýhodnil cisársky patent. V roku 1856 mala obec pálenicu, v roku 1899 úverové a v roku 1911 potravinové družstvo.^[4]

Sklársku osadu Gápel (súčasť Valaskej Belej) založili v roku 1747 pod názvom Gapel. Patrila jezuitom z Trenčína, od roku 1773 náboženskej základine v Opatovej nad Váhom. V roku 1791 pracovali v tamojšej sklárni 3 pece a stupy na drvenie kameňa. Vyrábalo sa tu tabuľové a od roku 1857 aj fúkané sklo. V roku 1904 postavili v osade novú skláreň a brusiareň a výroba sa tak rozšírila o brúsené, ryté, zlátené a o maľované sklo. V roku 1911 sa pece začali vykurovať plynom. Pri sklárni bola píla a majer s mlynom. V roku 1960 patrila osada pod obec Zliechov.^[4]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

V obci je rímskokatolícky kostol svätého Michala archanjela z roku 1794 a kaplnka svätého Jozefa z roku 1826.

Významní rodáci

Anton Hlinka (* 1926 - † 2011), rímskokatolícky kňaz, salezián, publicista, prekladateľ, významný exilový pracovník, redaktor rozhlasovej stanice Slobodná Európa.^[5]

Referencie

↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, . Dostupné online.
↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 249.
↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Muž odvahy a činu, okúsil aj komunistickú Čínu. Don Bosco dnes, 2011, roč. XLII, čís. 3, s. 26 – 27. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Valaská Belá

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[rozloha-1] Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.

[pocet-obyvatelov-2] Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, . Dostupné online.

[zoznam-starostov-3] Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

[:1-4] SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 249.

[5] KUBANOVIČ, Zlatko. Muž odvahy a činu, okúsil aj komunistickú Čínu. Don Bosco dnes, 2011, roč. XLII, čís. 3, s. 26 – 27. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]