Handlová
obec
Kostol sv. Kataríny zo 14. storočia
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Prievidza
Región	Horná Nitra
Vodný tok	Handlovka
Nadmorská výška	420 m n. m.
Súradnice	48°43′38″S 18°45′43″V / 48,727222°S 18,761944°V / 48.727222; 18.761944
Rozloha	85,55 km² (8 555 ha) [1]
Obyvateľstvo	15 457 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	180,68 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1254
Starosta	Silvia Grúberová[3] (nezávislá)
PSČ	972 51
ŠÚJ	513997
EČV (do r. 2022)	PD
Tel. predvoľba	+421-46
Adresa obecného úradu	Mestský úrad Námestie baníkov 7 972 51 Handlová
E-mailová adresa	sekretariat@handlova.sk
Telefón	046 / 519 25 11
Fax	046 / 542 56 14
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Handlová
Webová stránka: handlova.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Handlová (nem. Krickerhau, maď. Nyitrabánya) je banské mesto ležiace v Trenčianskom kraji, v okrese Prievidza.

Handlová leží na západnom Slovensku, približne 10 km od geografického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je tretím najväčším mestom regiónu Horná Nitra.

Mesto je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.

• územie je situované vo východnej časti Hornonitrianskej kotliny, centrálnu časť mesta tvorí Handlovská kotlina, juhozápadnú časť treťohorné sopečné pohorie Vtáčnik a z východu treťohorné sopečné Kremnické vrchy
• z chránených území a častí prírody horného Ponitria sa v mikroregióne Handlová nachádza prírodná rezervácia Biely kameň, patriaca do katastrálneho územia Handlová – časť Nová Lehota, a chránené stromy tis obyčajný (Taxus baccata L.) a sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum Lindl.), rastúce v k. ú. Nová Lehota pred miestnou farou
• mestom preteká rieka Handlovka s prítokmi Mlynský potok, Pstruhársky potok a Račí potok, ktorá sa vlieva do rieky Nitry
• na celom území prevláda podhorská a horská karpatská fauna a flóra, teplomilné druhy sa vyskytujú len sporadicky na južne exponovaných úpätiach pohoria Žiar a Vtáčnik.

Handlová je vzdialená 16 km východne od Prievidze a 21 km severne od Žiaru nad Hronom.

• rieka Handlovka

• Handlovský rybník na hornom konci
• Konštantín – tento rybník sa nachádza v lese nad baníckou kolóniou; vznikol zatopením rovnomenného povrchového lomu uhlia
• okrasné rybníky na Remate

Symboliku obce nesú erb mesta, zástava mesta, pečať mesta a insígnia mesta.

• Erb mesta Handlová tvorí v čiernom štíte kolmo postavená ľavá polovica zlatého kolesa sv. Kataríny.
• Zástava mesta Handlová je žlto-čierno štvrtená. Pomer jej strán je 2 : 3 a ukončená je tzv. lastovičím chvostom (zástrihom), siahajúcim do jednej tretiny dĺžky listu zástavy.
• Pečať mesta Handlová tvorí erb mesta Handlová s postavou sv. Kataríny s kruhopisom MESTO HANDLOVÁ.
• Mestská insígnia mesta Handlová je reťaz zo žltého kovu a tvorí ju jeden veľký medailón v tvare kruhu, ktorý je vyplnený erbom mesta Handlová s obrazom sv. Kataríny.

Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376, v ktorej dovolil osadníkovi Henrichovi Krickerovi (Chrikeer) založiť na mieste zvanom Krásny Les (Seperdeo Vita) stálu osadu. Spolu s Krickerom prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Podľa zakladateľovho mena sa v nemčine Handlová dodnes nazýva Krickerhau alebo Krikerhau.

Je to príklad šoltýskej kolonizácie typickej pre oblasť Hornej Nitry, kde sa usídlilo nemecky hovoriace obyvateľstvo označované neskôr ako karpatskí Nemci.

Obec získala v roku 1839 od cisára Ferdinanda I. mestské práva a právo organizovať štyri jarmoky v roku. Prvé záznamy o výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S jeho priemyselnou ťažbou sa začalo až tesne pred prvou svetovou vojnou^[4].

Dňa 11. decembra 1960 sa začal na juhovýchodnom okraji mesta vyvíjať katastrofický zosuv, ktorý do 30. mája 1961 postupne zničil 150 domov, poškodil 2 km úsek cesty, vodovod a elektrické vedenie^[5].

Dňa 15. mája 2024 sa v Handlovej konalo výjazdové rokovanie vlády, po ktorom na Námestí baníkov došlo k atentátu na jej predsedu, Roberta Fica, piatimi výstrelmi z ručnej zbrane z davu. Útočník bol zadržaný na mieste. Premiéra ošetrili v miestnej nemocnici a transportovali do Banskej Bystrice.

Kostol sv. Kataríny

(kat.), postavený v gotickom slohu v druhej polovici 14. storočia. Pôvodne mal len jednu loď s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanú vežu (45 m). Obnovený 1603, 1710 čiastočne barokizovaný. Pre potreby rýchlo rastúceho počtu obyvateľov začiatkom 20. storočia bol rozšírený v roku 1941 priečne postavenou halou nového kostola, so zachovaním veže a presbytéria. Pri prechode frontu bol kostol ťažko poškodený (1945). V pôvodnej orientácii bol obnovený v roku 1958. Najnovšie úpravy sú z roku 1996. Z pôvodného inventára sa zachovali gotické monštrancie z 15. stor. Vnútorné zariadenie a oltár sú z novších čias. Vo veži s arkádovým prechodom a šindľovou baňou sú tri zvony.

Kostol Dobrého pastiera

(kat.), kamenná stavba s dvoma kaplnkami pochádza z roku 1941. Vnútorné zariadenie je z čias stavby.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

v centre mesta na námestí, neskorobaroková stavba z 2. polovice 18. stor.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

na Dolnom konci, prícestná kaplnka s predstavanou vežou, neskoroklasicistická z 2. pol. 19. stor. V interiéri je ústredná ľudová plastika Piety z čias stavby.

Kostol sv. Mikuláša biskupa

(kat.) v časti Nová Lehota, jednoloďový, barokovo-klasicistický z roku 1785, postavený čiastočne na starších, neskorogotických základoch, písomne doložený v záznamoch z 15. storočia.

Kaplnka sv. Vendelína

v Novej Lehote, klasicistická stavba z roku 1847, plastika z 19. stor.

Kaplnka sv. Michala

v miestnej časti Morovno, s predstavanou vežou, bola postavená v roku 1902, zariadenie je z 20. storočia.

Ďalšie pamiatky

• zoologické a botanické nálezy fauny a flóry z obdobia treťohôr v uhoľných slojoch
• popolnicové pohrebisko ľudu lužickej kultúry z doby bronzovej
• nález pokladu z doby bronzovej
• kamenné domy z 2. polovice 19. stor.
• stavby a zariadenia na ťažbu a úpravu uhlia s kontinuitou od začiatku 20. stor. (banský triedič uhlia, banícka kolónia)
• pamätný dom na ulici SNP – postavený v roku 1937, miesto konania prvého revolučného národného výboru.

Pamätník padlým v SNP na Námestí baníkov

Cintorín:

Pamätník obetiam banskej činnosti (1997),

Pamätník padlých vo vojnách

Hladové námestie

Sídelný útvar je rozdelený do 7 urbanistických okrskov.

• okrsok č. 1: hromadná bytová zástavba a individuálna bytová zástavba vo východnej časti okrsku.
• okrsok č. 2: priemyselné plochy (areál Bane Handlová, Chemika a Slovenka).
• okrsok č. 3: územie starej baníckej kolónie.
• okrsok č. 4: Dolný koniec – severná časť územia Handlová, prevažne obytná funkcia.
• okrsok č. 5: Horný koniec – južná časť, okrem obytnej funkcie sa tu nachádzajú dva poľnohospodárske dvory.
• okrsok č. 6: Morovno – bývalá obec Morovno s výlučne individuálnou bytovou zástavbou. V obci je malé letisko umožňujúce pristávanie najmenších športových lietadiel a lietadiel využívaných v poľnohospodárstve.
• okrsok č. 7: Nová Lehota – bývalá obec Nová Lehota. Ide o obvod s obytnou funkciou rekreačného charakteru, ktorý nie je stavebne zrastený s mestom Handlová.

• 11. december 2018 – súčasnosť – Silvia Grúberová (NEKA)
• 1. jún 2007 – 11. december 2018 – Rudolf Podoba (SMER)
• 22. február 2007 – 1. jún 2007 – Arpád Koszta (SZ), zastupujúci primátor
• 2006 – 31. január 2007 – Ing. Peter Hromádka (SDKÚ, ANO, DS, KDH, HZD)
• 2003 – 2006 – Ing. Peter Hromádka
• 1999 – 2002 – Ing. Jaroslav Izák
• 1994 – 1999 – Ing. Silvester Gašparovič
• 1991 – 1994 – Ing. Jaroslav Izák
• 1989 – 1991 – Ing. Jaroslav Izák
• 1964 – 1989 – Jozef Juríček^[6]

1773 – Úradný lexikón sídiel^[7]

1786 – Opis Uhorska^[8]

1851 – Uhorský geografický slovník^[9]

1880^[10]