A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ujgurčina (ئۇيغۇرچە, Uyghurche, Уйғурчә; ئۇيغۇر تىلى, Uyghur tili, Уйғур тили) | |
Štáty | Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína, Kazachstan, a inde |
---|---|
Región | Stredná Ázia |
Počet hovoriacich | 8 – 10 000 000 |
Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
Klasifikácia | altajské jazyky |
Písmo | arabské písmo (Uyghur Ereb Yéziqi), latinka, cyrilika |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang |
Regulátor | – |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | ug |
ISO 639-2 | uig |
ISO 639-3 | uig |
Wikipédia | |
Adresa | ug.wikipedia.org |
Pomenovanie | ۋىكىپېدىيە نۇرغۇنلىغان تىللاردىكى |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Ujgurčina (v arabskom písme ئۇيغۇرچە, ئۇيغۇر تىلى, latinke Uyghurche, Uyghur tili, v cyrilike Уйғурчә, Уйғур тили) alebo presnejšie novoujgurčina je jazyk Ujgurov. Je to turkický jazyk turkotatárskej vetvy blízko príbuzný s turečtinou a uzbečtinou. Ujgursky hovorí 8 – 10 miliónov ľudí. Väčšina u nich žije v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang (Východný Turkestan) na severozápade Číny. Významné ujgursky hovoriace menšiny žijú v susednom Kazachstane, Kirgizsku a Uzbekistane. Malé komunity Ujgurov žijú tiež na Taiwane, v USA, Nemecku a Turecku.
Nárečia
Ujgurčina sa delí na tieto nárečia: centrálna ujgurčina, hotan (hetian), lop (luobu) a akto türkmen.
Slovná zásoba
Hoci základom je turkická slovná zásoba, ujgurčina obsahuje dosť výpožičiek z iných jazykov. Kvôli literárnemu vplyvu čagatajčiny, obsahuje ujgurčina (podobne ako blízka uzbečtina) veľké množstvo perzskej a arabskej slovnej zásoby. Tieto slová sú menej fonologicky asimilované než obdobné výpožičky v iných turkických jazykoch (napr. kirgizština) a zvyčajne sa v nich nedodržuje hlásková harmónia (napr. 'hriech': perzsky gunāh, ujgursky günah, kirgizsky günö). Ďalšie výpožičky sú z ruštiny a čínštiny, predovšetkým z oblasti modernej slovnej zásoby, technológií a úradných výrazov.
Jazyk | Pôvodné slovo | IPA prepis | Ujgursky | IPA prepis | Slovensky |
---|---|---|---|---|---|
perzština | افسوس | /ɛfsuːs/ | epsus ئەپسۈس | /ɛpsus/ | beda |
گوشت | /goːʃt/ | gösh گۆش | /gøʃ/ | mäso | |
arabčina | ساعة | /saːʕa/ | saet سائەت | /saʔɛt/ | hodina |
ruština | велосипед | wélsipit ۋېلسىپىت | /welsipit/ | bicykel | |
доктор | doxtur دوختۇر | /doxtur/ | lekár | ||
поезд | poyiz پويىز | /pojiz/ | vlak | ||
область | oblast ئوبلاست | /oblast/ | oblasť, región | ||
телевизор | téléwizor تېلېۋىسور | /telewizor/ | televízor | ||
čínština | 电视 diànshì | dyenshi ديەنشى | /djɛnʃi/ | ||
桌子 zhūozi | joza جوزا | /d͡ʒoza/ | stôl |
Písmo
Ujgurské písmo bolo vytvorené na základe persko-arabského písma úpravami, ktoré odpovedajú fonetickým zvláštnostiam ujgurčiny. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu sa používa cyrilika. Na internete sa často používa latinka.
Vývoj ujgurského písma
Ujgurská abeceda vo svojich dejinách sa písala rôznymi spôsobmi:
- Stará ujgurská abeceda je následníkom sogdiánskej abecedy, používaná pre budhistické, manichaeické a kresťanské texty 700 – 800 rokov v Ujgurstane. Posledný známy rukopis je z 18. storočia. Bol to prototip mongolskej a mančuskej abecedy.
- Chagatajské písmo, ktoré je formou persko-arabského písma, používali moslimskí Ujuri od stredoveku do roku 1969.
- UPNY (Uyghur Pinyin Yéziqi) je úprava Pchin-jinu používaná v Číne v rokoch 60.-80.-tych rokoch 20. storočia. Upravená latinka bola používaná Ujgurmi v čínskom Ujgurstane od roku 1969 do 1987. Je to alternatíva založená na modernej tureckej abecede a používa sa hlavne na internete.
- UEY (Uyghur Ereb Yéziqi) je upravené persko-arabské písmo, ktoré používajú Ujguri v provincii čínskej Sin-ťiang of 80.-tych rokoch 20. storočia dodnes.
- ULY (Uyghur Latin Yéziqi) je ďalšia úprava latinky z roku 2000.
- USY (Uyghur Siril Yéziqi) je upravená cyrilika, ktorú používajú Ujguri v bývalých sovietskych republikách v Strednej Ázii.
Persko-arabské písmo | Latinka | Cyrilika | ULY | Turecké | IPA | Persko-arabské písmo | Latinka | Cyrilika | ULY | Turecké | IPA | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
ئا | A a | A a | A a | A a | /a/ | ق | Ķ ķ | Қ қ | Q q | /q/ | ||
ئە | Ə ə | Ə ə | E e | Ä ä | /æ/ | ك | K k | K k | K k | K k | /k/ | |
ب | B b | Б б | B b | B b | /b/ | ڭ | -ng | Ң ң | -ng | -Ññ (Ŋŋ) | /ŋ/ | |
پ | P p | П п | P p | P p | /p/ | گ | G g | Г г | G g | G g | /ɡ/ | |
ت | T t | Т т | T t | T t | /t/ | ل | L l | Л л | L l | L l | /l/ | |
ج | J j | Җ җ | J j | C c | /dʒ/ | م | M m | М м | M m | M m | /m/ | |
چ | Q q | Ч ч | Ch ch | Ç ç | /tʃ/ | ن | N n | Н н | N n | N n | /n/ | |
خ | H h | X x | X x | H h | /x/ | ھ | H̡ h̡ | Һ һ | H h | H h | /h/ | |
د | D d | Д д | D d | D d | /d/ | ئو | O o | О о | О о | O o | /o/ | |
ر | R r | Р р | R r | R r | /r/ | ئۇ | U u | У у | U u | U u | /u/ | |
ز | Z z | З з | Z z | Z z | /z/ | ئۆ | Ɵ ɵ | Ө ө | Ö ö | Ö ö | /ø/ | |
ژ | Ⱬ ⱬ | Ж ж | Zh zh/J j | J j | /ʒ/ | ئۈ | Ü ü | Ү ү | Ü ü | Ü ü | /y/ | |
س | S s | С с | S s | S s | /s/ | ۋ | V v | В в | W w | V v | /v/ | |
ش | X x | Ш ш | Sh sh | Ş ş | /ʃ/ | ئې | E e | E e | É é | E e | /e/ | |
غ | Ƣƣ | Ғ ғ | Gh gh | Ğ ğ | /ɣ/ | ئى | I i | И и | I i | İ i/I ı | /i/ or /ɨ/ | |
ف | F f | Ф ф | F f | F f | /f/ | ي | Y y | Й й | Y y | Y y | /j/> |
Ujgurská abeceda v cyrilike má 2 extra písmena (dvojhlásky).
Cyrilika | Persko-arabské písmo | Latinka |
---|---|---|
Ю ю | يۇ | yu |
Я я | يا | ya |
Poradie | Uyghur Ereb Yéziqi (UEY) | Uyghur Latin Yéziqi (ULY) | Uyghur Siril Yéziqi (USY) | Uyghur Pinyin Yéziqi (UPNY) | IPA |
---|---|---|---|---|---|
01 | ا/ئا | A a | А а | A a | /a/ |
02 | ە/ئە | E e | Ə ә | Ə ə | /æ/ |
03 | ب | B b | Б б | B b | /b/ |
04 | پ | P p | П п | P p | /p/ |
05 | ت | T t | Т т | T t | /t/ |
06 | ج | J j | Җ җ | J j | /d͡ʒ/ |
07 | چ | Ch ch | Ч ч | Q q | /t͡ʃ/ |
08 | خ | X x | Х х | H h | /x/ |
09 | د | D d | Д д | D d | /d/ |
10 | ر | R r | Р р | R r | /r/ |
11 | ز | Z z | З з | Z z | /z/ |
12 | ژ | J j/Zh zh | Ж ж | Ⱬ ⱬ | /ʒ/ |
13 | س | S s | С с | S s | /s/ |
14 | ش | Sh sh | Ш ш | X x | /ʃ/ |
15 | غ | Gh gh | Ғ ғ | Ƣ ƣ | /ʁ/ |
16 | ف | F f | Ф ф | F f | /f/ |
17 | ق | Q q | Қ қ | Ⱪ ⱪ | /q/ |
18 | ك | K k | К к | K k | /k/ |
19 | گ | G g | Г г | G g | /ɡ/ |
20 | ڭ | Ng ng | Ң ң | Ng ng | /ŋ/ |
21 | ل | L l | Л л | L l | /l/ |
22 | م | M m | М м | M m | /m/ |
23 | ن | N n | Н н | N n | /n/ |
24 | ھ | H h | Һ һ | Ⱨ ⱨ | /h/ |
25 | و/ئو | O o | О о | O o | /o/ |
26 | ۇ/ئۇ | U u | У у | U u | /u/ |
27 | ۆ/ئۆ | Ö ö | Ө ө | Ɵ ɵ | /ø/ |
28 | ۈ/ئۈ | Ü ü | Ү ү | Ü ü | /y/ |
29 | ۋ | W w | Вв | W w/V v | /w, v/ |
30 | ې/ئې | É é | Е е | E e | /e/ |
31 | ى/ئى | I i | И и | I i | /i,ɨ/ |
32 | ي | Y y | Й й | Y y | /j/ |
Ukážka textov
Ukážka ujgurčiny – Všeobecná deklarácia ľudských práv (Článok 1):
Persko-arabské písmo | ھەممە ئادەم زاتىدىنلا ئەركىن، ئىززەت-ھۆرمەت ۋە ھوقۇقتا بابباراۋەر بولۇپ تۇغۇلغان. ئۇلار ئەقىلغە ۋە ۋىجدانغا ئىگە ھەمدە بىر-بىرىگە قېرىنداشلىق مۇناسىۋىتىگە خاس روھ بىلەن مۇئامىلە قىلىشى كېرەك |
---|---|
Yengi Yeziki | H̡əmmə adəm zatidinla ərkin, izzət-h̡ɵrmət wə hok̡uk̡ta babbarawər bolup tuƣulƣan. Ular ək̡ilƣə wə wijdanƣa igə h̡əmdə bir-birigə k̡erindaxlik̡ munasiwitigə hax roh bilən mu’amilə k̡ilixi kerək. |
Cyrilika | Һәммә адәм затидинла әркин, иззәт-һөрмәт вә һоқуқта баббаравәр болуп туғулған. Улар әқилғә вә виджданға игә һәмдә бир-биригә қериндашлиқ мунасивитигә хаш рох билән му’амилә қилиши керәк. |
Uyghur Latin Yéziqi (ULY) | Hemme adem zatidinla erkin, izzet-huermet we hoquqta babbarawer bolup tughulghan. Ular eqilghe we wijdan'gha ige hemde bir-birige qeerindashliq munasiwitige xash rox bilen muamile qilishi keerek. |
Ujgurčina v tureckej abecede | Hemme adem zatidinla erkin, izzet-hörmet we xoquqta babbarawer bolup tuğulğan. Ular eqilğe we wicdanğa ige hemde bir-birige qérindaşliq munasiwitige xaş rox bilen mu’amile qilişi kérek. |
Slovensky | Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú navzájom konať v bratskom duchu. |
Éta
Číslovka
Česko-slovenské jazyky
Čiernohorčina
Ğ
Šó (grécke písmeno)
Šibolet
Škótčina
Škótska gaelčina
Švédčina
Ť
Afarčina
Afroázijské jazyky
Albánčina
Aleutčina
Alfa (grécke písmeno)
Alternácia (jazykoveda)
Amharčina
Anagram
Angličtina
Anticipácia (jazykoveda)
Apokopa
Arabistika
Aramejčina
Arménčina
Austronézske jazyky
Azerbajdžančina
Babylončina
Bakumpai (jazyk)
Balúčtina
Baltské jazyky
Bambarčina
Banjarčina
Bantuské jazyky
Bengálsko-ásamské jazyky
Beta (grécke písmeno)
Bosniančina
Buriatčina
Chí
Citoslovce
Dáčtina
D’oh!
Delta (grécke písmeno)
Digama
Drávidské jazyky
Dvojhláska
Dvojjazykovosť
Dzongkha
Eidetický zmysel
Epsilon
Eskimáčtina
Eskimácko-aleutské jazyky
Etymón
Evenčina
Evenkovčina
Fí
Faerčina
Fenické písmo
Filipínčina
Filológia
Fonéma
Frízština
Gama (grécke písmeno)
Gotlandčina
Gramatická kategória
Gramatický význam
Gruzínčina
Héta
Hantec
Havajčina
Hebrejčina
Holandčina
Indoárijské jazyky
Interfix
Interlingua
Inuitčina
Inverzia (jazyk)
Jazykové vedomie
Jazykový ostrov
Jerseyčtina
Jota (grécke písmeno)
Juhoslovanské jazyky
Juhozápadné turkické jazyky
Kana (písma)
Kandži
Kapa (grécke písmeno)
Kazaština
Kečuánčina
Kirgizština
Klasická japončina
Kolámí
Koppa (grécke písmeno)
Krymská tatárčina
Ksí
Kui (jazyk)
Kurdčina
Ladinčina
Lambda
Lawangan (jazyk)
Lechické jazyky
Limburčina
Lineárne písmo B
Lingvistická syntaktika
Lingvistické vedomie
Litotes
Médčina
Mí
Ma’anyančina
Malajálamčina
Maldivčina
Mansijčina
Maorijčina
Mara (jazyk v Indii)
Materinský jazyk
Medzinárodný pomocný jazyk
Minulý čas
Mongolčina
Národný jazyk
Ní
Natura
Neologizmus
Ngaju (jazyk)
Obcovací jazyk
Omega (grécke písmeno)
Operatívny zmysel
Pí (grécke písmeno)
Pahárske jazyky
Palatalizácia
Pandžábčina
Paradigmatický vzťah
Pasigrafia
Pengo (jazyk)
Poetizmus (výraz)
Polyglot
Porovnávacia jazykoveda
Portugalčina
Prípona
Príslovie
Prítomný čas
Pragmatika
Predklonka
Predpona
Pruština
Psí (grécke písmeno)
Ró (grécke písmeno)
Samojčina
Sampi
San (grécke písmeno)
Severná slovinčina
Sigma
Slovinčina
Slovný druh
Slovný tvar
Slovosled
Stará islandčina
Stará nórčina
Stigma (grécke písmeno)
Stredná angličtina
Syntaktická forma
Syntaktický diagram
Syntaktický význam
Syntaktika
Syntax (jazykoveda)
Syntetická definícia
Syntetickosť
Tatárčina
Tau
Teória jazyka
Telugčina
Théta
Tibetčina
Tongčina (Malawi)
Tongčina (Zambia)
Turečtina
Turkménčina
Tvarová rovina jazyka
Tvar znaku
Uab Meto
Udalosť rečového aktu
Ujgurčina
Ukrajinčina
Umelé slovanské jazyky
Univerzálna gramatika
Určenie pojmu
Uzbečtina
Védčina
Výslovnosť
Valónčina
Valašské nárečie
Volapük
Vulgarizmus
Wikipédia:Šablóny/Jazyk
Wikipédia:Šablóny/Výhonky
Wilamowičtina
Ypsilon (grécke písmeno)
Zéta
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk