Trnavský kraj - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Trnavský kraj
Trnavský kraj
Kraj
Bratislavský krajTrnavský krajTrenčiansky krajNitriansky krajŽilinský krajBanskobystrický krajPrešovský krajKošický krajPoloha kraja Trnava na Slovensku (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Trnavsky vlajka.svg
Vlajka
Coat of Arms of Trnava Region.svg
Symbol
Štát Slovensko Slovensko
Krajské mesto Trnava
Najvyšší bod Záruby
 - výška 767 m n. m.
Najnižší bod Dunaj pri obci Kľúčovec
 - výška 108 m n. m.
Rozloha 4 174,2 km² (417 420 ha)
Obyvateľstvo 566 008 (01.01.2021)
Hustota 135,33 obyv./km²
ISO 3166-2 SK-TA
Počet okresov 7
Okres Dunajská StredaOkres GalantaOkres HlohovecOkres PiešťanyOkres SenicaOkres SkalicaOkres TrnavaPoloha okresu Trnavský kraj v Trnavskom kraji (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Okresy v trnavskom kraji
Wikimedia Commons: Trnava Region
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Trnavský kraj je kraj na západe Slovenska. Na západe susedí s Bratislavským krajom, na východe s Trenčianskym a Nitrianskym krajom, na severe s Českom (Juhomoravský kraj), Rakúskom (Dolné Rakúsko) a na juhu s Maďarskom (Rábsko-mošonsko-šopronská župa). Ako jediný kraj na Slovensku susedí s 3 štátmi. Má rozlohu 4 174 km² a žije tu 563 tisíc obyvateľov.

Na územnej ploche Trnavského kraja sa rozprestiera rozlohou identický samosprávny celok, Trnavský samosprávny kraj. Kraj pozostáva zo siedmich okresov a tvorí 8,5 % z rozlohy Slovenska. Počtom 563 tisíc obyvateľov je síce najmenším zo všetkých krajov Slovenska, ale patrí medzi najproduktívnejšie regióny v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva.

Geografická charakteristika

Na územie Trnavského kraja zasahujú nížinné aj horské geomorfologické oblasti, spadajúce všetky do provincií Západné Karpaty a Západopanónska panva.[1] Najväčšiu časť plochy zaberá oblasť Podunajskej nížiny zložená z Podunajskej pahorkatiny a Podunajskej roviny. Druhou nižinatou časťou kraja je región Záhoria zložený z Dolnomoravského úvalu, Borskej nížiny a Chvojnickej pahorkatiny. Spomedzi horských oblastí sem zasahuje Fatransko-tatranská oblasť zosobnená pohoriami Malé Karpaty a Považský Inovec, malo časťou sem zasahujú tiež Slovensko-moravské Karpaty zastúpené pohoriami Biele Karpaty a Myjavská pahorkatina.[1] Najvyšším vrchom kraja sú Záruby v Malých Karpatoch v trnavskom okrese (768 m). Najvyšším vrchom Považského Inovca v kraji je Marhát v piešťanskom okrese (748 m).[2]

V rámci vodstiev je celý kraj odvodňovaný do úmoria Dunaju. Dunaj priamo krajom preteká cez okres Dunajská Streda, ležia pri ňom mestá Šamorín či Gabčíkovo. Okrem Dunaja a jeho ramena Malého Dunaja krajom pretekajú dve významné rieky, ktoré odvodňujú spolu so svojimi prítokmi Záhorskú a Podunajskú nížinu. Hranicu s Českom a Rakúskom tvorí v okresoch Skalica a Senica Morava, cez okresy Piešťany, Hlohovec a Galanta preteká rieka Váh, na ktorej ležia okresné mestá Piešťany a Hlohovec. Významné pre energetiku, dopravu aj rekreáciu sú vodné diela na riekach, predovšetkým Vodné dielo Gabčíkovo s druhou najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku a vodné diela Sĺňava a Kráľová ako súčasť Vážskej kaskády.

V Trnavskom kraji sa nachádza 251 obcí združených v siedmich okresoch, z ktorých 17 obcí má štatút mesta: Dunajská Streda, Gabčíkovo, Šamorín, Veľký Meder, Galanta, Sereď, Sládkovičovo, Hlohovec, Leopoldov, Piešťany, Vrbové, Senica, Šaštín-Stráže, Skalica, Holíč, Gbely a Trnava, ktorá je zároveň krajským mestom.

Pri hustote 133 obyvateľov na km2 je najviac osídlený okres Trnava s počtom 126 986 ľudí (31.12.2006). Druhý najvyšší počet obyvateľov žije v okrese Dunajská Streda (114 788), ktorý má zároveň najväčšiu celkovú rozlohu 1 075 km². Najmenej obyvateľov žije v okrese Hlohovec (45 335), ktorý je zároveň rozlohou 267 km² najmenším v rámci kraja.

Kraj hraničí s tromi štátmi (Česko – spoločná hranica približne 45 km, Rakúsko – asi 12 km a Maďarsko – asi 48 km), čo vytvára dobré podmienky pre rozvoj cezhraničnej spolupráce.

Priaznivý demografický potenciál, strategická geografická poloha, dlhoročné tradície kúpeľníctva a priaznivé klimatické podmienky sú predpokladom ďalšieho ekonomického rozvoja.

Kraj je súčasťou rozvojového regiónu ViedeňBratislavaGyőr – Mošon – Šopron.

Obyvateľstvo a demografia

Po národnostnej stránke v kraji prevláda slovenské obyvateľstvo, s počtom 413 620 (73,08%), podľa Sčítania 2021. Významnou menšinou, ktorá tvorí väčšinu v okrese Dunajská Streda, je maďarská menšina, s počtom 115 831 (20,46%) obyvateľov. Medzi ďalšie prítomné menšiny patria: Česi (3478; 0,61%), Rómovia (1958; 0,35%) a Ukrajinci (648; 0,11%). 30 473 obyvateľov (5,38%) má inú alebo nezistenú národnosť.

Národnostné zloženie k 1.1.2021[3]3">upraviť | upraviť zdroj

okres počet

obyvateľov

2021

národnosť

slovenská

podiel

národnosť

slovenská

národnosť

maďarská

podiel

národnosť

maďarská

Dunajská Streda 124 669 30 728 24,65 % 85 586 68,65 %
Galanta 95 124 60 009 63,09 % 29 582 31,10 %
Hlohovec 44 015 41 512 94,31 % 74 0,17 %
Piešťany 63 032 58 501 92,81 % 132 0,21 %
Senica 59 749 56 808 95,08 % 72 0,12 %
Skalica 47 525 43 306 91,12 % 63 0,13 %
Trnava 131 894 122 756 93,07 % 322 0,24 %
Trnavský kraj spolu 566 008 413 620 73,08 % 115 831 20,46 %

Rómovia v Trnavskom krajiupraviť | upraviť zdroj

Podľa Sčítania 2021 je 1958 obyvateľov rómskej národnosti v Trnavskom kraji. K svojmu rómskemu pôvodu sa hlási menej ako 1/8 Rómov. Väčšia časť sa hlási k slovenskej a maďarskej národnosti.

V Atlase rómskych komunít z roku 2019 je uvedených 38 obcí s celkovým počtom 15 882 rómskych obyvateľov.

Atlas rómskych komunít 2019
okres počet obcí počet

rómskych

obyvateľov

podiel

rómskych

obyvateľov

Dunajská Streda 13 5 755 4,72 %
Galanta 10 3 209 3,41 %
Hlohovec 2 918 2,04 %
Piešťany 3 272 0,43 %
Senica 5 2 435 4,03 %
Skalica 4 2 017 4,28 %
Trnava 1 1 276 0,97 %
spolu 38 15 882 2,82 %

Ekonomikaupraviť | upraviť zdroj

Zvarovňa v závode Groupe PSA Slovakia.

Pôdohospodárstvoupraviť | upraviť zdroj

Podunajskú nižinu v údolí Váhu, vo väčšine okresov Galanta a Dunajská Streda, napr. v okolí Serede, Leopoldova či Žitného ostrova, tvoria fluvizeme a čiernice.[4] Tie smerom bližšie k východným svahom Malých Karpát prechádzajú do černozemí v okolí miest Trnava, Galanta a Dunajská Streda. Medzi Modrou a Vrbovým sa rozprestiera pás hnedozemí, ktoré sa nachádzajú tiež v okrese Hlohovec na východ od mesta Hlohovec a v okolí Senice. Hnedozeme a černozeme na Podunajskej nížine patria medzi najúrodnejšie pôdy na Slovensku. Významnú časť Záhorskej nížiny v okrese Senica pokrývajú tiež piesčité regozeme. V pohoriach kraja, v Malých Karpatoch, Považskom Inovci a v Bielych Karpatoch, je pôdne podložie tvorené kambizemami a luvizemami, najvyššie oblasti pokrývajú rendziny. V Považskom Inovci sa výnimočne vyskytujú tiež podzoly.[4]

Priemyselupraviť | upraviť zdroj

Na území kraja v minulosti prevažoval strojársky a potravinový priemysel. V súčasnosti je jeho štruktúra pestrá. Energiu pre priemysel dodáva Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach v okresoch Trnava, Hlohovec a Piešťany a vodná elektráreň v Gabčíkove, ktoré majú celoslovenský význam. V priemysle dominuje výroba osobných automobilov a elektrotechnická výroba, zastúpená najväčšmi závodmi Groupe PSA Slovakia (Peugeot-Citroen) a Samsung.

V roku 1997 boli najziskovejšími firmami v Trnavskom kraji Slovakofarma, a. s. v Hlohovci (zisk 4,56 mil. Sk; 2 366 zamestnancov), Nafta, a. s. v Gbeloch (zisk 3,08 mil. Sk; 2 588 zamestnancov) a Skloplast, a. s. v Trnave (zisk 2,37 mil. Sk; 1 316 zamestnancov).[5] Medzi firmy, ktoré zamestnávali viac než tisíc zamestnancov, sa zaraďovali tiež ŽOS, a. s. v Trnave, Slovenský hodváb, a. s. v Senici, Drôtovňa, a. s. v Hlohovci či Trikota, a. s. vo Vrbovom.[5]

Štruktúra priemyslu sa v priebehu úvodných rokov 21. storočia zmenila zánikom mnohých tradičných, najmä textilných firiem, a príchodom nového automobilového priemyslu, ktorý na seba naviazal viacero subdodávateľov. Hlohovecká Slovakofarma sa pretransformovala na Zentivu. V roku 2015 bola najväčším zamestnávateľom v kraji strojárska firma vyrábajúca komponenty pre automobily, INA Skalica, ktorá zamestnávala 4 770 ľudí.[6] Druhým najväčším zamestnávateľom v Trnavskom kraji bola automobilka PCA Slovakia, ktorá zamestnávala 2 718 zamestnancov, na treťom mieste s 2 130 zamestnancami bola ďalšia firma zameriavajúca sa na automobilový priemysel, ZF Slovakia.[6] Spomedzi najväčších podnikov z 90. rokov 20. storočia ostala fungovať hlohovecká Drôtovňa ako BEKAERT Hlohovec (1 506 zamestnancov), elektronický priemysel zastupuje Samsung Electronics Slovakia v Galante, ktorý bol otvorený v roku 2003.[6][7]

Dopravaupraviť | upraviť zdroj

Plocha Trnavského kraja je značne členitá, čo je umocnené vyňatím vojenského územia Záhorie z okresu Senica. Cez Trnavský kraj prechádza hlavné diaľničné aj železničné prepojenie západného a východného Slovenska, diaľnica D1 a Železničná trať 120. Okresom Senica tiež prechádza diaľnica D2 do Česka. Záhorskú časť kraja s Bratislavou spája cesta I. triedy 2 z Holíča do Rusoviec, Záhorie so sídlom kraja v Trnave spája cesta I. triedy 51 z Holíča do Hronskej Breznice. Trnavu s Bratislavou a Piešťanmi spája cesta I. triedy 61.

Rieka Dunaj je významnou dopravnou tepnou, v kraji sa však významné riečne prístavy nenachádzajú. Lokálna turistická vodná doprava funguje na na Baťovom kanáli v Skalici, ako aj na vodných nádržach Sĺňava a Kráľová. V Piešťanoch funguje medzinárodné letisko, v roku 2019 prepravilo približne 10 tisíc pasažierov.[8]

Politikaupraviť | upraviť zdroj

Zloženie zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja vo volebnom období 2017 – 2022

Pozri tiež Trnavský samosprávny kraj

Pre súčasné Zastupiteľstvo TTSK pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2017 – 2022)

Trnavský vyšší územný celok ako samosprávny kraj bol vytvorený na základe Zákona č. 302/2001 Z. z. zo 4. júla 2001 o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), ktorý nadobudol účinnosť dňom vykonania prvých volieb do orgánov samosprávnych krajov (1. decembra 2001).[9] Pôsobnosti kraja boli významne rozšírené zákonom č. 416/2001 z 20. septembra 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.[9] Medzi orgány samosprávneho kraja patrí predseda samosprávneho kraja a zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Oba orgány sú volené priamo, v rokoch 2001-2017 bolo ich volebné obdobie štyri roky, v roku 2017 bolo predĺžené jednorazovo na päť rokov, aby sa od roku 2022 časovo zosúladilo s komunálnymi voľbami.[10]

Zastupiteľstvo TTSK má 40 poslancov. Každý okres v Trnavskom kraji má vymedzený na základe počtu obyvateľov počet poslancov, ktorý do zastupiteľstva volí (Dunajská Streda 8 poslancov, Galanta 7, Hlohovec 3, Piešťany 5, Senica 5, Skalica 3 a Trnava 9), pričom mandát získa daný počet kandidátov s najvyšším počtom preferenčných hlasov.

Predsedovia Trnavského samosprávneho krajaupraviť | upraviť zdroj

Zloženie Zastupiteľstva Trnavského samosprávneho krajaupraviť | upraviť zdroj

2001-2005upraviť | upraviť zdroj

Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2001-2005 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2001 – 2005)

24 14 2
Koalícia ĽS-HZDS, SMER, SOP SMK-MKP KDH
2005-2009upraviť | upraviť zdroj

Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2005-2009 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2005 – 2009)

3 2 5 15 15
Koalícia ĽB, ĽS-HZDS, PSNS, ZSNS Koalícia ANO, HZD, SF, SMER nezávislí SMK-MKP Koalícia DS, KDH, SDKÚ-DS
2009-2013upraviť | upraviť zdroj

Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2009-2013 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2009 – 2013)

10 6 1 12 11
Koalícia SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, HZD nezávislí ND SMK-MKP Koalícia KDH, SDKÚ-DS
2013-2017upraviť | upraviť zdroj

Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2013-2017 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2013 – 2017)

12 6 4 11 7
SMER-SD nezávislí MOST-HÍD SMK-MKP Koalícia KDH, SDKÚ-DS
2017-2022upraviť | upraviť zdroj
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Trnavský kraj





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


1 14 1 13 11
SMER-SD