O rovnomennom okrese pozri Galanta (okres).

Galanta
mesto
Hlavná ulica
Znak
Pôvod názvu: slovenský
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Galanta
Región	Dolné Považie
Časti	Nebojsa, Javorinka, Hody
Vodné toky	Váh, Šárd
Nadmorská výška	118 m n. m.
Súradnice	48°11′20″S 17°43′35″V / 48,188889°S 17,726389°V / 48.188889; 17.726389
Rozloha	33,91 km² (3 391 ha) [1]
Obyvateľstvo	15 277 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	450,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1237
Primátor	Peter Kolek[3] (nezávislý)
PSČ	924 01
ŠÚJ	503665
EČV (do r. 2022)	GA
Tel. predvoľba	+421-31
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Galanta Mierové námestie 940/1 924 18 Galanta
E-mailová adresa	info@galanta.sk
Telefón	+421 (0) 31 788 43 01
Fax	+421 (0) 31 780 35 92
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Galanta
Webová stránka: Galanta.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Galanťan[4]

Galanta (nem. Gallandau, maď. Galánta) je okresné mesto ležiace na západe Slovenska v Trnavskom kraji. Miestnymi časťami Galanty sú pripojené obce Nebojsa, Hody a Javorinka. Bývalou miestnou časťou je dnes samostatná obec Matúškovo.

Polohopis

Galanta leží v strednej časti juhozápadného Slovenska v strede Podunajskej nížiny. Východne od mesta preteká rieka Váh a Derňa, západne Dudváh. V danej oblasti sú veľmi dobré klimatické podmienky, charakteristické vysokou priemernou teplotou vzduchu.

Mesto je dôležitou križovatkou železničných tratí Galanta – Leopoldov a Bratislava – Štúrovo. Južným okrajom vedie cesta I/75, od Serede vedie cesta I/35 a II/507 a cesta II/561 pokračuje do Veľkého Medera. Galanta leží 12 km južne od Serede, 6 km východne od Sládkovičova, 29 km severne od Dunajskej Stredy a 13 km západne od Šale.

Vodné plochy

Po okrajoch mesta pretekajú potoky Šárd a Derňa. Rieka Váh je vzdialená 7 km od Galanty.

Najbližšou vodnou plochou je Vincovo jazero vzdialené asi 7 km od mesta Galanta a asi 1 km od mesta Sládkovičovo. Jeho zvláštnosťou je, že takmer nezamŕza, nakoľko je vyhrievané geotermálnym vrtom, z ktorého je zásobované aj blízko stojace kúpalisko. Ďalšia vodná plocha, Vodné dielo Kráľová, ktoré je známe aj pod menom Kaskády, sa nachádza na rieke Váh. Je lákadlom pre milovníkov vodných športov a rybolovu.

Dejiny

Osídlenie lokality súčasného mesta je doložená archeologickými nálezmi už od neolitu. Najstaršia zachovaná písomná zmienka pochádza z listiny kráľa Belu IV. z roku 1237 a obsahuje súpis majetku opátstva na Panónskom vrchu. V roku 1421 prešlo mesto do majetku šľachtického rodu Esterháziovcov, ktorí časť Galanty vlastnili nasledujúce stáročia a postavili tu viaceré významné stavby. Rozvoj šľachtického mestečka, ktoré ležalo priamo na trase z Budína do Bratislavy, zastavili turecké nájazdy. Od roku 1635 malo mesto výsady od kráľa Ferdinanda II., ktoré povoľovali konanie štyroch výročných jarmokov a týždenných trhov. V 18. storočí nastal rozvoj remesiel a cechov, čo ešte viac urýchlilo zrušenie poddanstva a voľný pohyb obyvateľstva. Rozvoj obchodu do Galanty priniesol v roku 1864 zmenáreň a v roku 1873 aj sporiteľňu. Význam mesta stúpol po vybudovaní železnice Bratislava – Budapešť a napojení na Považskú železnicu cez Leopoldov.

V 19. storočí bolo mesto sídlom slúžnovského úradu, okresného súdu a daňového úradu. Galanta bola sídlom okresu a výraznejšia zmena nastala až výstavbou nových domov v centre mesta v medzivojnovom období. Historické budovy sa v meste zachovali len v menšom rozsahu a súčasná podoba pochádza z 2. polovice 20. storočia.

Mestská časť Hody sa spomína v roku 1291 a nachádza sa tu klasicistický kaštieľ s kaplnkou z roku 1780. Časť Nebojsa sa spomína v roku 1405, no nálezy potvrdili sídlisko z doby laténskej. V minulosti bola výlučne šlachtickou obcou a aj tu sa zachoval kaštieľ, ktorý je však dnes ruinou. Najmladšia Javorinka vznikla až v roku 1921 ako kolónia osadníkov na základe zákona, ktorý prideľoval pôdu roľníkom. Pôvodný „Štefánikov“ bol v roku 1960 pričlenený pod názvom Javorinka ku Galante.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie obyvateľstva (2011):

• Slováci: 58,3%
• Maďari: 30,5%
• Rómovia: 0,2%
• Česi: 0,5%

Konfesionálne zloženie obyvateľstva (2001):

• rímskokatolíci: 67,1%
• ateisti: 20,1%
• evanjelici: 6,3%
• nezistené vierovyznanie: 3,5%

Bratislavská ulica

Hlavná stanica

Pamätník Karola Duchoňa

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Kaštieľ v časti Nebojsa, torzo monumentálnej fortifikovanej renesančnej stavby z obdobia okolo roku 1600. Stál na mieste staršej stredovekej stavby. Pôvodne išlo o štvorkrídlovú dvojpodlažnú stavbu s nárožnými vežami. Od 80. rokov chátral, z veľkej časti do súčasnosti zanikol, bol rozobratý na stavebný materiál.^[5]

• Renesančný esterháziovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika, zo 17. storočia. Pôvodne bol fortifikovaný. V druhej polovici 18. storočia prešiel barokovými úpravami, keď vzniklo súčasné riešenie fasády. Úpravami prešiel v polovici 20. storočia, obnovený bol v roku 1992. V súčasnosti sa tu nachádza Mestské kultúrne stredisko. V interiéri sa nachádzajú klenby so štukatúrami.^[6] Parter je členený pásovou rustikou, poschodie je členené pilastrami a oknami s osteniami a segmentovými nadokennými rímsami. Pod oknami sú negatívne štukové zrkadlá. Vstup je situovaný v podveží centrálne umiestnenej veže s manzardovou strechou. Stavba má taktiež manzardovú strechu.

• 

  Kaštieľ Nebojsa pred zánikom

• 

  Renesančný kaštieľ

• 
• 
• 

• Kaštieľ v časti Hody, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L, z rokov 1780-1790. Súčasťou kaštieľa je kaplnka s klasicistickým hlavným oltárom a barokovým bočným oltárom s obrazom Piety. Nachádzajú sa tu valené, lunetové a korýtkové klenby. Fasády kaštieľa sú členené oknami s profilovanými šambránami. Priečeliu dominuje trojosový portikus.^[7]

• Rímskokatolícky Kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová neskorobarokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z rokov 1797-1805. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s lunetami. Nachádza sa tu hodnotný barokový hlavný oltár, pochádzajúci zo staršieho kostola z roku 1741. Bočný oltár nesie klasicistický obraz Kľaňanie troch kráľov z konca 18. storočia. Druhý bočný oltár sv. Františka nesie obraz svätca od Viedenského maliara J. Ch. Mayra z roku 1870. Kazateľnica je klasicistická z konca 18. storočia.^[8] Ďalej sa tu nachádza renesančná tumba Ladislava Kubíniho z konca 16. storočia.^[9] Fasády sú členené lizénami a oknami so zaoblenými okrajmi s profilovanými šambránami s klenákmi. Barokovo prehnuté priečelie je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veže sú členené kordónovými rímsami a pilastrami, ukončené sú korunnými rímsami s terčíkmi s hodinami a zvonovitými helmicami.

• Rímskokatolícka fara, dvojpodlažná pôvodne renesančná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena L, z druhej polovice 17. storočia. Úpravami prešla v 90. rokoch 18. storočia a v roku 1986. Stojí vedľa farského kostola.^[10] Fasády fary sú členené kordónovou rímsou, nárožnou bosážou a oknami so šambránami.

• 

  Kostol sv. Štefana kráľa

• 

  Priečelie kostola

• 
• 
• 

  Detail portálu

• Neogotický esterháziovský kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U, z roku 1860. Stojí na mieste staršej renesančnej stavby, z ktorej bola časť hmoty inkorporovaná do súčasného kaštieľa. Po druhej svetovej vojne tu sídlilo vlastivedné úzeum. Kaštieľ postupne prechádza pamiatkovou obnovou. Po bokoch sa k poschodovej hmote pripájajú dve prízemné hospodárske krídla vytvárajúce nádvorie. Na nárožiach sú situované monumentálne veže. V interiéri je umiestnené reprezentatívne schodisko, niektoré priestory majú štukové neogotické a neorenesančné klenby. Na fasáde je umiestnená nápisová tabuľa Pavla Esterháziho z roku 1633.^[11] Fasády s rizalitmi sú riešené v štýle anglickej tudorovskej gotiky. Sú členené pilastrami, pásovou rustikou a kordónovou rímsou. Korunná rímsa má dekoratívny neogotický vlys a bohato zdobené atiky s kružbami a nárožnými vežicami. Do kaštieľa sa vstupuje dvorným portikom ukončeným atikou. Nárožné veže sú lemované výraznými vežicami s cimburím. Pri kaštieli sa nachádza rozľahlý krajinársky park.

• 

  Neogotický kaštieľ pred obnovou

• 

  Renesančný kaštieľ

• 
• 
• 

  Jedno z bočných krídiel

• Pohrebná kaplnka Esterháziovcov, neogotická centrálne orientovaná stavba z roku 1871. Je tu pochovaná rodina Jozefa Esterháziho. Obnovou prešla v roku 1998. V interiéri sa nachádza obraz Ukrižovania z doby vzniku stavby a dve barokové sochy sv. Petra a Pavla z roku 1741. Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a opornými piliermi. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom, nad portálom je aliančný erb a rozetové okno.^[12]

• Vlastivedné múzeum, budova bývalej banky, dvojpodlažná eklektická budova na pôdoryse písmena U, zo začiatku 20. storočia. Od roku 1990 tu sídli múzeum.^[13] Fasáde dominuje stredný rizalit ukončený segmentovým štítom s tympanónom. Horizontálne je členená pásovou rustikou a kordónovou rímsou. Okná majú profilované šambrány s klenákmi s maskarónmi.

• Morové stĺpy, súbor pôvodne štyroch ochranných stĺpov vstýčených v štyroch smeroch okolo mesta po veľkej epidémii cholery v roku 1873. Dodnes sa dochovali tri zo štyroch, obnovou prešli postupne v rokoch 2003-2008. Ide o murované stavby na pôdoryse štvorca so skosenými rohmi, členené nárožnými pilastrami a nikami, ukončené sú nízou strieškou.^[14]

• Židovský cintorín

• 

  Erby na esterháziovskom mauzóleu

• 

  Budova Vlastivedného múzea

• 

  Morové stĺpy

• 
• 

Sochy

• Kalvária
• Trojica morových stĺpov
• Socha Panny Márie
• Kamenný kríž s Kristom
• Súsošie Panny Márie a svätcov v časti Hody
• Socha svätého Jána Nepomuckého v časti Hody

Pamätníky

• Pamätník založenia obce
• Pamätník padlých občanov v SNP
• Pamätník obetí rasového prenasledovania
• Pamätník návratu krajanov do vlasti
• Pamätník novej synagógy
• Pamätník Milana Rastislava Štefánika
• Pamätník Zoltána Kodálya
• Pamätník Karola Duchoňa
• Pamätník Vladimira Iľjiča Lenina – dnes v areáli reštaurácie Taverna
• Pamätná tabuľa Zoltána Kodálya
• Pamätná tabuľa Gejzu Dusíka
• Pamätná tabuľa Michela Bourela de la Ronciera

Turizmus

V meste sa nachádza uzatvorené termálne kúpalisko Galandia s vodnými atrakciami a občerstvením. Nachádza sa na okraji mesta smerom na Kaskády.

Osobnosti mesta

Rodáci

• János Pirk (* 1903 - † 1989), maliar
• František Valábek (* 1907 – † 1980), rímskokatolícky kňaz, salezián, disident^[15]
• Ernő Rózsa (* 1930 – † 2021), poslanec NR SR
• Mátyás Dráfi (* 1942), herec
• Pavel Pochylý (* 1945), horolezec
• Július Jakab (* 1948), antropológ
• Július Humaj (* 1949), veliteľ Armády SR
• Ondrej Pochylý (* 1949), horolezec
• Karol Duchoň (*1950 - † 1985) , spevák
• František Gaulieder (* 1951 – † 2017), poslanec NR SR
• Ladislav Sabo (* 1954), sochár
• Ivan Pavle (* 1955), maliar
• Tomáš Kovács (* 1977), boxer
• Tomáš Juhás (* 1978), operný spevák
• Ladislav Tomaček (* 1982), futbalista
• Daniel Vanek (* 1983), atlét
• Marián Benkovič (* 1984), raper
• Juraj Bača (* 1987), herec
• Ivana Popluharová (* 1989), spisovateľka
• Norbert Gombos (* 1990), tenista
• Eduard Csepiga, trubkár
• Peter Fahn, spevák
• Emil Hasala, huslista
• Dagmar Rostandt, speváčka
• Richard Gaulieder, golfista
• Ladislav Fekete, cestovateľ
• Miroslav Klobučník, historik

Pôsobili tu

• Zoltán Kodály (* 1882 – † 1967), skladateľ
• Vladislav Pavlovič (* 1924 – † 1973), režisér
• Ivan Knotek (* 1936), predseda vlády SSR
• Michal Dočolomanský (* 1942 – † 2008), herec
• Eva Máziková (* 1949), speváčka
• Ján Drgonec (* 1952), sudca Ústavného súdu SR
• Gyula Szarka (* 1962), hudobník
• Tamás Szarka (* 1964), hudobník
• Zoltán Horváth (* 1968), poslanec NR SR
• Eduard Chmelár (* 1971), politológ
• Martina Godályová (* 1975), basketbalistka
• Petra Jurinová (* 1986), speváčka

Partnerské mestá

• Liptovský Mikuláš, Slovensko (od roku 2006)
• Mikulov, Česko (od roku 2003)
• Bečej, Srbsko (od roku 2001)
• Albignasego, Taliansko (od roku 2007)
• Slovenský Komlóš, Maďarsko (od roku 1996)
• Kečkemét, Maďarsko (od roku 1998)
• Paks, Maďarsko (od roku 1998)

Neformálne partnerské mestá:

• Stockerau, Rakúsko
• Ráb, Maďarsko

Bývalé partnerské mestá:

• Pardubice, Česko
• Jihlava, Česko
• Petrovsk, Rusko
• Lutherstadt Wittenberg, Nemecko
• Stoličný Belehrad, Maďarsko

Zdroje

• Galanta. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1981. 30 s., 1 pr.
• Galanta. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1987. 176 s.
• Galanta a Eszterházyovci. 1. vyd. Galanta: Mestský úrad Galanta 1995. 67 s.
• Galanta. 1. vyd. Galanta: Mestský úrad Galanta 1997. 26 s.
• Galanta 1899 – 1999. 1. vyd. Dunajská Streda: Lilium Aurum 1999. 180 s.
• Galanta 1237 – 2007. 1. vyd. Galanta: mesto Galanta 2008. 270 s.
• Mesto Galanta: Minulosť a súčasnosť slovom i obrazom. 1. vyd. Galanta: mesto Galanta 2008. 136 s.
• 200 rokov Kostola svätého Štefana kráľa v Galante. 1. vyd. Galanta: Pro renovatione 2005. 22 s.

Pozri aj

• Zoznam ulíc a námestí v Galante
• Zoznam kultúrnych pamiatok v Galante

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Galanta

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálny web