Stroncium (strontium)
rubídium ← stroncium → ytrium Ca ↑ Sr ↓ Ba 38 Periodická tabuľka 5. perióda, 2. skupina, blok s kovy alk. zemín, kovy
Vzhľad
striebro-biely kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	87,62 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Kr] 5s2
Atómový polomer	215 pm
Kovalentný polomer	195 pm
Kovový polomer	215 pm
Van der Waalsov pol.	249 pm
Iónový polomer pre: Sr2+	113 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	0,95 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 549,5 kJ.mol−1 2: 1 064,2 kJ.mol−1 3: 4 138 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	II
Št. potenciál (Sr2+/Sr)	−2,89 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	2,64 kg·dm−3
Hustota kvapaliny (pri 1 050 K)	2,357 kg·dm−3
Teplota topenia	1 050 K (776,85 °C)
Teplota varu	1 655 K (1 381,85 °C)
Sk. teplo topenia	7,43 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	136,9 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	26,4 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 796 882 990 1 139 1 345 1 646
Iné
Kryštálová sústava	kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	132 nΩ·m
Tep. rozťažnosť	22,5 µm·m−1·K−1
Pružnosť v šmyku	6,1 GPa
Poissonovo č.	0,28
Tvrdosť (Mohs)	1,5
Reg. číslo CAS	7440-24-6
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  82Sr synt. 25,36 d. ε - 82Rb  83Sr synt. 1,35 d. ε β+ γ - 1,23 0,76 83Rb 84Sr 0,56 % stabilný s 46 neutrónmi  85Sr synt. 64,84 d. ε γ - 0,514 85Rb 86Sr 9,86 % stabilný s 48 neutrónmi 87Sr 7,00 % stabilný s 49 neutrónmi 88Sr 82,58 % stabilný s 50 neutrónmi  89Sr synt. 50,52 d. ε - 89Rb  83Sr synt. 50,52 d. β- 0,909 89Y  90Sr stopy 28,90 r. β- 0,546 90Y
Commons ponúka multimediálny obsah na tému stroncium.
Chemický portál

Stroncium (lat. strontium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sr a protónové číslo 38. Stroncium je pomerne mäkký, ľahký kov, ktorý búrlivo reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Reaktivita stroncia je natoľko vysoká, že sa môže dlhodobo uchovávať iba pod vrstvou alifatických uhľovodíkov (petrolej, nafta) s ktorými nereaguje. Na vzduchu sa okamžite pokrýva vrstvou nažltlého oxidu, práškové stroncium sa na vzduchu môže samovoľne vznietiť.

Soli stroncia farbia plameň karmínovo červeno.

Stroncium objavil v roku 1790 Adair Crawford a v roku 1793 Martin Heinrich Klaproth v mineráli stroncianit, odkiaľ pochádza jeho slovenské i latinské pomenovanie. Čisté stroncium ako prvý izoloval sir Humphry Davy v roku 1808 pomocou elektrolýzy.

Výskyt v prírode

Vzhľadom na vysokú reaktivitu sa v prírode stretávame prakticky len so zlúčeninami stroncia. V nich sa vyskytuje iba v mocenstve Sr⁺².

Stroncium sa v zemskej kôre vyskytuje v množstve 0,03 – 0,04%. V morskej vode je jeho koncentrácia len 8 mg·l⁻¹ a vo vesmíre pripadá na jeden atóm stroncia približne jeden a pol miliardy atómov vodíka.

Najznámejšími minerálmi na bázi stroncia sú celestín (síran strontnatý, SrSO₄) a stroncianit (uhličitan strontnatý, SrCO₃).

Výroba, zlúčeniny a využitie

Elementárne stroncium sa priemyslovo vyrába elektrolýzou taveniny chloridu strontnatého a chloridu draselného.

Zlúčeniny stroncia sa využívajú vďaka svojej výraznej farebnej reakcii v plameni pri výrobe pyrotechnických produktov. Uplatnenie zlúčeniny stroncia nachádzajú aj v špeciálnych aplikáciách sklárskeho priemyslu, napr. v katódových trubiciach pre výrobu obrazoviek farebných televíznych prijímačov.

Vysoký index odrazivosti titaničitanu strontnatého (SrTiO₃) sa využíva v rôznych optických aplikáciách, napr. pri meraní farebnosti látok alebo analýze spektier odrazených lúčov z farebných povrchov. Z rovnakého dôvodu používa často šperkársky priemysel titaničitan strontnatý ako lacnejšiu náhradu diamantu.

Chróman strontnatý sa pod názvom stronciová žlť používa ako pigment v maliarstve.

Zdravotné aspekty stroncia

Bežné izotopy stroncia sa v živých organizmoch správajú podobne ako atómy vápnika a sú teda úplne neškodné.

Zdravotné riziká stroncia sú spojené s rádioaktívnym izotopom ⁹⁰Sr, ktorý vzniká pri rádioaktívnom rozpade uránu, napr. pri výbuchu atómovej bomby i v jadrových reaktoroch. Izotop ⁹⁰Sr je pomerne silný beta žiarič s polčasom rozpadu 29,1 rokov. Ak sa dostane do živého organizmu, môže sa zabudovať do kostného tkaniva a je potenciálnym zdrojom vzniku rakoviny. Pri objektívnom hodnotení jeho skutočnej rizikovosti je potrebné posúdiť pomer výskytu uvedeného izotopu k ostatným podobným atómom (vápnik, bárium, neškodné izotopy stroncia) a pravdepodobnosťou vyžiarenia beta častice (elektrón) a následným spustením rakovinového bujnenia práve sledovaným izotopom ⁹⁰Sr.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému stroncium