Paládium (palladium)
ródium ← paládium → striebro Ni ↑ Pd ↓ Pt 46 Periodická tabuľka 5. perióda, 10. skupina, blok d platinové kovy, prechodné prvky, kovy
Vzhľad
striebrobiely kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	106,42 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	4d10
Atómový polomer	137 pm
Kovalentný polomer	128 pm
Kovový polomer	137 pm
Van der Waalsov pol.	163 pm
Iónový polomer pre: Pd2+	80 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	2,20 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 804,4 kJ.mol−1 2: 1 870 kJ.mol−1 3: 3 177 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	II, IV
Št. potenciál (Pd2+/Pd)	0,987 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	12,023 kg·dm−3
Hustota kvapaliny (pri 1 828,05 K)	10,38 kg·dm−3
Teplota topenia	1 828,05 K (1 554,9 °C)
Teplota varu	3 236 K (2 962,85 °C)
Sk. teplo topenia	16,74 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	362 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	25,98 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 1 721 1 897 2 117 2 395 2 753 3 234
Iné
Kryštálová sústava	kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	105,4 nΩ·m
Tep. vodivosť	71,8 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť	11,8 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	3 070 m·s−1
Youngov modul	121 GPa
Pružnosť v šmyku	44 GPa
Objemová pružnosť	180 GPa
Poissonovo č.	0,39
Tvrdosť (Mohs)	4,75
Tvrdosť (Brinell)	37,3 MPa
Reg. číslo CAS	7440-05-3
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  100Pd synt. 3,63 d. ε - 100Rh synt.   γ 0,084 102Pd 1,02 % stabilný s 56 neutrónmi  103Pd synt. 16,991 d. ε - 103Rh 104Pd 11,14 % stabilný s 58 neutrónmi 105Pd 22,33 % stabilný s 59 neutrónmi 106Pd 27,33 % stabilný s 60 neutrónmi  107Pd stopy 6,5x106 r. β− 0,033 107Ag 108Pd 26,46 % stabilný s 62 neutrónmi 110Pd 11,72 % stabilný s 64 neutrónmi
Commons ponúka multimediálny obsah na tému paládium.
Chemický portál

Paládium (lat. Palladium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pd a protónové číslo 46. Patrí do ôsmej vedľajšej skupiny, do triády ľahkých platinových kovov. Je to vzácny striebro-biely prechodný kov z platinovej skupiny, pôsobí chemicky podobne ako platina a ťaží sa z niektorých medených a niklových rúd. Primárne sa používa ako priemyselný katalyzátor a v šperkárstve.

Paládium objavil v roku 1803 Wollaston pri svojom štúdiu platiny. Pozoroval, že matečný lúh po vyzrážaní komplexu platiny (NH₄)₂PtCl₆ z roztoku aqua regia obsahuje kov, ktorý nazval podľa vtedy novo objaveného asteroidu Pallas, ktorý bol pomenovaný po gréckej bohyni múdrosti Pallas Aténe (παλλάδιον, palladion, z Pallasu).

Paládium je mäkký striebro-biely kov podobný platine. Paládium má najnižšiu hustotu a má najnižší bod topenia z kovov platinovej skupiny. Výskyt paládia je veľmi malý (0,015 ppm v zemskej kôre). Paládium sa vyskytuje spoločne s ostatnými platinovými kovmi a vyskytuje sa v štvrťohorných usadeninách, resp. vo forme sulfidov alebo arzenidov v sulfidických rudách niklu, medi a železa.

Jeho najväčšmi dodávateľmi na svetový trh je Rusko, ktoré ťaží na Sibíri 44% svetovej produkcie a Južná Afrika so 40%. Za nimi nasledujú Kanada so 6% a USA s 5%. Ide o jediných veľkých producentov tohto prvku

Do roku 1819 boli všetky platinové kovy dodávané z Južnej Ameriky, pričom v tomto roku boli objavené usadeniny na Urale, čo urobilo z Ruska na sto rokov výhradného dodávateľa týchto kovov. V nedávnej minulosti sa stali medené a niklové rudy z Južnej Afriky a Ruska hlavnými zdrojmi platinových kovov. V Rusku sa tieto kovy ťažia v Norilsku (Нори́льск) a Talnakhu (Тална́х), v mestách ďaleko za polárnym kruhom. Ďalšie zdroje sa našli v Kanade v meste Sudbury v Ontáriu.

Paládium sa v zlúčeninách vyskytuje v oxidačnom stupni 0 (v komplexoch), 2 a 4.

Oxid paladnatý PdO sa pripravuje syntézou z prvkov, resp. pyrolýzou dusičnanu paládnatého Pd(NO₃)₂.

Chlorid paládnatý PdCl₂ sa pripravuje syntézou z prvkov: z kovového paládia a plynného chlóru za vysokej teploty. Chlorid paladnatý sa využíva v detektoroch oxidu uhoľnatého CO: už pri 0,001% CO v ovzduší indikuje prítomnosť oxidu uhoľnatého. Chlorid paladnatý reaguje s oxidom uhoľnatým na kovové paládium. Detektory oxidu uhoľnatého sa vužíva hlavne v baniach.

Paládium sa vo forme komplexov využíva v cross-couplingových reakciách ako katalyzátor, napr. Suzukiho reakcii, ktorá umožňuje tvojbu nových väzieb C-C medzi uhlíkmi s rôznou alebo rovnakou hybridizáciou. V kovovej podobe sa paládium využíva v heterogénnej katalýze hydrogenačných reakcií, ktoré vedú na vznik nových C-H väzieb a zánik násobných väzieb.

1. ↑ ^{a b c d e f} KRÄTSMÁR ŠMORGOVIČ, Juraj; BLAHOVÁ, Mária; ŠVAJLENOVÁ, Oľga. Všeobecná a anorganické chémia. 2. vyd. Martin : Osveta Martin, 2007. ISBN 978-80-8063-245-8.
2. ↑ ^{a b c d e f g} GREENWOOD, N. N.; EARNSHAW, A. Chemistry of the Elements.  : Butterworth Heinemann, 1997. ISBN 9780750633659.
3. ↑ Mineral Commodity Summaries online. United States Geological Survey, 2007, cit. 2017-09-28. Dostupné online. Archivované 2017-07-09 z originálu.
4. ↑ Mineral Yearbook 2007 online. United States Geological Survey, 2007, cit. 2014-12-01. Dostupné online. Archivované 2017-07-09 z originálu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému paládium
• Wikislovník ponúka heslo paládium