Starověký Řím - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Starověký Řím
Staroveký Rím
Rímska ríša
753 pred Kr.476 Západorímska ríša 
Východorímska ríša 
Vlajka štátu
vlajka
Geografia
Mapa štátu
Obyvateľstvo
Štátny útvar
753 p. n. l.509 p. n. l.: kráľovstvo

509 p. n. l.027 p. n. l.: republika

027 p. n. l.395: cisárstvo
Predchádzajúce štáty:
Nástupnícke štáty:
Západorímska ríša Západorímska ríša
Východorímska ríša Východorímska ríša

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr. sa rozdelil na Západorímsku ríšu (zanikla v roku 476 po Kr.) a Byzantskú ríšu (zanikla v roku 1453 po Kr.). Od ovládnutia Stredomoria sa často označuje aj ako Rímska ríša.

Zo starovekého Ríma pochádza moderné právo, kresťanské náboženstvo, časti modernej filozofie a iných vied, ako aj základy dnešného štátneho zriadenia mnohých štátov.

Dejiny starovekého Ríma sa tradične delia na 4 fázy:

Tieto štyri fázy sa ďalej delia na menšie celky.

Poznámka: Všetky roky rímskych dejín až po pribl. rok 300 pred Kr. sú neisté, lebo rímske dejepisectvo začalo až v tomto čase.

Osídľovanie Apeninského polostrova (4000 pred Kr. – približne 753 pred Kr.)

Rímska ríša vznikla na Apeninskom polostrove. Známi praobyvatelia tohto polostrova boli Ligúri, Elymovia, Sikulovia, Korzovia a Sardovia.[1]

Oblasť bola krajinou menších osád, mestský charakter života a mestá ako také sa tu objavili neskôr ako v ostatných oblastiach Stredomoria. O prvých skutočných mestách sa dá hovoriť až v siedmom storočí pred Kr. Tento vývoj bol do značnej miery podmienený geologickým charakterom a podnebím Apeninského polostrova. Ten je na severe oddelený od vnútrozemskej Európy pohorím Álp. Južne od Álp sa nachádza úrodná Pádska nížina, ktorou preteká rieka Pád. Pádska nížina je od polostrova oddelená dlhým horským pásmom Apenín. Samotný polostrov je dlhý viac ako 1 000 km, ale široký len 200 km; Apeniny sa spočiatku tiahnu východno-západným smerom, oddeľujú Pádsku nížinu a pred Jadranským morom sa stáčajú lukovito na juh. Severne sú bližšie Jadranskému, južne sa naopak stáčajú k Tyrrhénskemu moru. Táto morfológia podmienila i vznik jednotlivých centier osídlenia. Navyše je Apeninský polostrov spolu so Sicíliou významnou strategickou oblasťou: rozdeľuje Stredomorie na západnú a východnú časť a zároveň je neúplným "mostom" medzi Európou a Severnou Afrikou.[2]
Jadranské pobrežie bolo s výnimkou Apúlie úzke a nevhodné pre rozsiahle osady či prístavy; navyše Apúlia má polosuché podnebie a úrodných údolí je tam málo. Podobne na tom bolo i južné pobrežie polostrova. Oveľa vhodnejšie k väčšiemu osídleniu bolo západné pobrežie, kde sa nachádzali úrodné roviny a väčšie rieky umožňujúce prístup k moru i do vnútrozemia (Arno, Tiber, Liri, Volturno). Tu vznikli tri najvýznamnejšie oblasti antického osídlenia: Etrúria (oblasť, kde žili starí Etruskovia), Latium (oblasť, kde vznikol a leží Rím) a Kampánia (okolie Neapolského zálivu).[2]

Informácie o predmestskom období existujú iba z vykopávok, písomníctvo sa rozvinulo až v období mestských štátov.[3] Nástup poľnohospodárstva v tejto oblasti sa odhaduje okolo roku 4000 pred Kr. V úrodných oblastiach boli roztrúsené malé osady obvykle s menej ako 100 obyvateľmi a rovnostárskym postavením. Pestovali pšenicu a jačmeň, chovali ovce, dobytok, kozy a ošípané. Remeslá boli rozvinuté málo, aj keramika sa významnejšie rozvinula až v období nástupu miest. Oblasť tiež nebola bez kontaktov s okolím. Mykénska keramika sa objavila v oblasti Sardínie, pravdepodobne výmenou za medenú rudu, ktorá sa tu ťažila už v 14. storočí pred Kr.; ďalej v južnom Taliansku a Sicílii. V tejto oblasti sa objavili obce, ktoré čiastočne napodobovali mykénske spoločenské usporiadanie. V strednej časti polostrova sa jednotlivé osady mierne zväčšovali a objavovali sa odvtedy ojedinelé obranné stavby ako priekopy či zátarasy.[4]

Indoeurópske kmene Italikov, pôvodne pastierov a roľníkov, ktoré už okolo 2000 pred Kr. prišli do Pádskej nížiny, pokračovali na juh a osídlili oblasť Latia. Okolo roku 1000 pred Kr. neznámo odkiaľ prišli (možno z Anatólie) Etruskovia (neindoeurópania), ktorí pokojne nahradili villanovskú kultúru a usadili sa v oblasti Etrúrie.

Ďalší rozvoj oblasti strednej časti Apeninského polostrova výrazne ovplyvnili narastajúce kontakty s Feničanmi v 9. a 8. storočí pred Kr., ktorí v tom čase už žili v typických mestách. Feničania boli predovšetkým obchodníci. V rámci svojich výprav začali okolo roku 1000 pred Kr. v Stredomorí zakladať nové mestá, z ktorých najznámejším sa stalo Kartágo, ktoré vzniklo okolo roku 800 pred Kr. a neskôr sa stalo hlavným protivníkom Ríma.[5]

V takmer rovnakom období sa zintenzívňovali kontakty aj so starovekými Grékmi, ktorí na území Apeninského polostrova a okolitých ostrovoch začali takisto zakladať svoje osady; spočiatku pre prístup ku kovom, neskôr pre poľnohospodársku pôdu. K najznámejším patrili Kúmy (zal. 750 pred Kr.), neskôr pribudlo množstvo ďalších na pobreží Sicílie a južnom a západnom pobreží polostrova.[5]

Vznik a rozvoj miest (800 – 400 pred Kr.)

V tomto období územia Etrúrie, Latia a Kampánie prešli komplexnými hospodárskymi, politickými, kultúrnymi a spoločenskými zmenami, ktoré vyústili do vzniku prvých mestských štátov. Mestské štáty sa na Apeninskom polostrove, Sicílii, Grécku a západnom a juhozápadnom pobreží Malej Ázie stali na niekoľko storočí dominantnou politickou, obchodnou i vojenskou silou.[6]

Jednotlivé mestské štáty sa od seba vo viacerých aspektoch odlišovali, no mali podobnú štruktúru: centrum tvorilo sídlisko, kde žila elita, plochy pre potreby obce a pohrebiská; v okolí boli menšie osady, farmy, svätyne, poľnohospodárska pôda a pasienky. Spočiatku mal takýto mestský štát približne 1000 obyvateľov a územie o rozlohe 100 km², na konci 6. storočia pred Kr. však už niektoré aglomerácie mali niekoľko desiatok tisíc obyvateľov s podstatne väčšou rozlohou ovládaného územia.[6]
Spočiatku mestám vládli aristokratické rodiny, v 7. a 6. storočí pred Kr. sa v tejto oblasti objavujú prví králi. Na začiatku 5. storočia pred Kr. sa objavujú oficiálne úrady s volenými predstaviteľmi, ktorí riadili určité aspekty fungovania mesta.
Obdobie vzniku a formovania miest v strednom Taliansku sa rozdeľuje na 2 fázy:[6]

  • orientalizujúca (725 – 580 pred Kr.; v hrobkách sa našli predmety pochádzajúce z „Orientu“, znalosť písma, dominuje monumentálna architektúra)
  • archaická (580 – 480 pred Kr.; rozvoj verejných mestských inštitúcií, nárast vzájomných konfliktov mestských štátov)

Vývoj jednotlivých mestských štátov je zmapovaný iba útržkovito, z dostupných archeologických nálezov. Najviac informácií je k dispozícii predovšetkým z dejín Ríma.
Z tohto obdobia pochádzajú i prvé písomné zdroje; dominuje predovšetkým grécke písmo a jazyk, najstaršie etruské nápisy sa datujú na začiatok 7. storočia pred Kr. Rané texty v latinčine sú vzácne a to až do 5. storočia pred Kr. Zdroje sú všeobecne fragmentované, málo informatívne a ťažko zrozumiteľné; nie sú dôkazy o využití písma pre úradné záznamy.[7]
Prvé ucelenejšie písomné zdroje sú až z 5. storočia pred Kr., kedy v starovekom Grécku začalo zapisovanie dejín. Niektoré grécke mestá na Apeninskom polostrove a ich vládcov okrajovo spomína vo svojom diele Hérodotos. Thukididés popísal založenie gréckych kolónií na Sicílii, ktoré tam vznikli 200 – 300 rokov pred jeho zápiskami. Neskôr o udalostiach z tejto ranej doby písali i autori žijúci na prelome letopočtu (Diodóros Sicílsky, Plútarchos), ktorí čerpali z historických spisov, ktoré sa do súčasnej doby nezachovali. Z etruských prameňov sa zachovali iba drobné zlomky, pričom grécki autori opisujú Etruskov (s ktorými súperili o vplyv a územie) ako krutých, nepriateľských a nespoľahlivých.[8]

Rozširovanie pôvodne malých osád do väčších sídlisk až miest so sebou prinášal i vznik elít. Najviac informácií o existencii a charaktere týchto privilegovaných rodín sa získalo archeologickým prieskumom pohrebísk. V 8. storočí pred Kr. sú už hroby s bohatou pohrebnou výbavou relatívne bežným nálezom a na jeho konci sa objavujú tzv. kniežacie hroby. Boli budované tak, aby mohli prijať viacero tiel; účelom bolo zrejme spoločné pohrebisko rodiny. Často boli stavané popri hlavnej ceste vedúcej do sídliska a dávali tak na obdiv bohatstvo a postavenie príslušného rodu. Okrem samotného tela hrobky bohatých a významných obsahovali veľké množstvo kovových predmetov a keramiky, osobné šperky, zbrane, dokonca i bojové vozy.[9]
Jednou z najznámejších a najnákladnejších etruských hrobiek z tohto obdobia je tzv. Hrobka Regolini-Galassi s 36 m dlhou chodbou a pohrebnými komorami, ktoré sú prekryté veľkou mohylou (tumulus).[10] Z civilných stavieb je ukážkou diferenciácie mestskej architektúry z tohto obdobia tzv. palác v Murlo.
Etruskovia postavili kamenné stavby, odvodňovacie systémy pre pobrežné močiare, kanály a veľké hrobky. Svoje písmo prevzali od Grékov. Boli obchodníci a stavali veľké hrobky. V mestách Etruskov sa nachádzali stavby gréckeho slohu.

Elity svoj vplyv udržiavali predovšetkým schopnosťou chrániť svojich stúpencov a podporovateľov a odmeňovať ich za vykonané služby. Jedným z najdôležitejších spôsobov, ako si k sebe pripútať pracovnú silu, boli pôžičky a dlhy. Tie boli nastavené často tak, aby sa nedali splatiť a pripútali tak ešte viac dlžníka k svojmu patrónovi. V mestách sa tak postupne vytváral systém rodín alebo klanov, kde každý človek patril k nejakej takejto skupine a bol zaradený do jej vnútornej hierarchie.[11]
Obchod nebol v oblasti Apeninského polostrova priamo spojený s vládnucimi elitami. Obchodníci boli mobilní a poskytovali svoje služby bohatším, ktorí k obchodu a obchodníkom navonok vykazovali dešpekt. Chápali však jeho význam a preto ho podporovali nepriamo ochranou obchodných ciest a poskytovaním miest, kde mohli obchodníci svoje produkty predávať, prípadne i vyrábať. Talianski aristokrati neboli obchodníci.[11]

Ako sa v mestách postupne hromadilo bohatstvo a rozširoval sa ich vplyv, zvýšili sa investície do obranných opatrení a zároveň stúpal počet vzájomných konfliktov. Opevnenie spočiatku tvorila široká a hlboká priekopa (fossa), ktorá čiastočne obkolesovala mesto postavené obvykle na vyvýšenom mieste. Hlina z výkopu sa použila na vytvorenie obranného valu (agger). Na začiatku 6. storočia pred Kr. sa začali objavovať i zložitejšie typy opevnení, ako napr. hradba z nepálených tehál etruského mesta Rusellae, či hradby z kamenných blokov v etruskom meste Caere. Ani tieto však spočiatku neobklopovali celé mesto, iba jeho najzraniteľnejšiu časť.[12]
Dochádzalo tiež k zmene a vývoju vzájomných ozbrojených konfliktov: od rýchlych koristníckych nájazdov, kde bojovníci patrili skôr k niektorému bohatšiemu rodu, než k mestu, až k formálnym a vojenským konfliktom väčších organizovaných armád. Tak došlo postupným vývojom k diferenciácii jednotlivých typov vojakov, spôsobu vedenia boja a výzbroje, na čo reagovali mestá zvyšovaním svojich obranných opatrení. Starovekí Gréci sa sústredili na pechotu (hopliti a boj vo falange), čo vo väčšej či menšej miere prevzali i ostatné mestské štáty na Apeninskom polostrove.[13]

Pred príchodom Keltov (pozri ďalej), t. j. okolo roku 400 pred Kr., bolo osídlenie polostrova takéto: V Pádskej nížine a na severozápade polostrova až dolu po Rím a v okolí gréckeho Neapolu žili Etruskovia. Vedľa nich, vo vnútrozemí polostrova (a na juhu aj vo vnútri juhozápadného výbežku polostrova) žili Italikovia. Tieto dve etniká sa stretali v oblasti medzi Rímom a Neapolom. Gréci obsadili celé juhozápadné pobrežie polostrova (špicu „čižmy“) až hore po Neapol a Kumy, ako aj Sicíliu. Ilýri žili na východnom pobreží polostrova. Kartáginci zas na pobrežiach Korziky, Sardínie a na západnom pobreží Sicílie. Praobyvatelia ostali najmä vo vnútrozemí Korziky, Sardínie a Sicílie (Korzovia, Sardovia, Elymovia + Sikulovia) a v dnešnom severozápadnom Taliansku (Ligúri). Venédi žili v severovýchodnej Itálii.

Kráľovstvo (pribl. 753 pred Kr. – 510 pred Kr.)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rímske kráľovstvo
Sedem pahorkov Ríma
Forum Romanum dnes

Roku 753 pred Kr. podľa povesti kráľ Romulus s bratom Remom založili mesto Rím na siedmich pahorkoch na ľavom brehu rieky Tiber, ktorá oddeľovala územie Etruskov a italického kmeňa Latinov. Archeológovia tento dátum približne potvrdili, ale v skutočnosti na niektorých z uvedených pahorkov sídlili italické kmene Latinovia (vrch Palatin) a na iných italické kmene Sabinovia (vrchy Kapitol, Quirinal a Esquilin), pričom sedem ich vytvorilo federáciu, základ mesta, ktorým sa Rím však stal až neskôr za etruských kráľov (pozri ďalej). V 7. storočí (podľa povesti roku 616 pred Kr.) sa Ríma totiž zmocnili Etruskovia.

Obdobie od vzniku federácie/mesta až po vyhnanie Etruskov v roku 510 pred Kr. bolo obdobím kráľovstva. Vládlo celkovo sedem kráľov, z toho – aspoň podľa povesti – poslední traja boli Etruskovia – konkrétne Tarquiniovci. Inštitúcie kráľovstva boli:

  • kráľ (rex) – stál na čele štátu, bol vládca a najvyšší kňaz, bol volený
  • senát (senatum) – aristokratický poradný zbor kráľa, v podstate rada starších
  • kúrijný snem – prijímal rozhodnutia kráľa; jedna kúria (obyvatelia Ríma sa delili na kmene a tie na kúrie – skupiny rodín) mala jeden hlas

Obyvateľstvo tvorili:

  • patricijovia (patres), čiže aristokracia (asi len potomkovia Etruskov, Sabinov a Latinov, čiže pôvodné rímske obyvateľstvo). Boli plnoprávni – mali všetky osobné, občianske a politické práva. Často boli tzv. patrónmi (ochranca, boháč), ktorí podporovali sociálne slabších príslušníkov národa z radu plebejcov, tzv. klienti (pozri dolu) – právny vzťah klient – patrón.
  • plebejci ("plebs" – úhrnný názov pre nepatricijov, ľud), čiže potomkovia neskorších prisťahovalcov. Boli to slobodní roľníci, obchodníci a remeselníci (v dnešnom chápaní) bez občianskych práv. Nemohli byť úradníkmi. Niektorí boli klientmi (pozri dolu), pričom do tohto právneho zväzku vstupovali slobodne – na základe vlastného rozhodnutia. Boli najpočetnejšou vrstvou v Ríme. Boli hlavnou zložkou armády.
  • klienti ("chránenec", „závislý“), čiže ľudia závislí od bohatých ochrancov, často prepustení otroci, ktorí pomáhali a lichotili. Boli chudobní, zaviazaní podporou patróna v politickom boji, tvorili vojsko, po voľbách agitovali pred súdom. Spravidla boli z radov plebejcov.
  • bezzemkovia (proletári – "proles" – potomok) Boli slobodní nemajetní ľudia bez občianskych práv. Nemali žiaden majetok, mohli však mať deti (proles). Nemohli byť v armáde.
  • otroci (servi) – Boli neplnoprávni, osobne neslobodní. Nemali ani slobodu, ani majetok, ani deti. V spoločnosti boli považovaní za niečo ako vec. Do otroctva sa človek mohol dostať tým, že sa veľmi zadĺžil. Bolo ich relatívne málo.

Kráľmi boli podľa legendy: Romulus, potom Numa Pompilius, Tullus Hostilius, Ancus Marcius, Tarquinius Priscus, Servius Tullius, a napokon Tarquinius Superbus. Poslední traja boli Etruskovia. Titul kráľov bol rex a boli doživotne volení s najvyššími poctami. Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga. Ale či vôbec títo králi existovali je stále otázne.

Významný kráľ bol druhý etruský kráľ Servius Tullius (578 – 534), ktorý je údajným autorom novej, tzv. timokratickej, ústavy, ktorou sa odstránilo rodové zriadenie. Podľa ústavy existoval centuriálny snem a 5 tried obyvateľstva podľa majetku. Každá trieda mala toľko hlasov v sneme, koľko vojenských stotín (centúrií) postavila.

Tarquinia Superba pre jeho povahu (znásilnil ženu na schodoch pred senátom) vyhnali aj s rodinou z Ríma. Keď sa Tarquinius pokúsil zmocniť Ríma, bol porazený. Podľa povesti sa o jeho vyhnanie postaral Brutus. Rimania vyhlásili kráľovský titul (rex) za prekliaty a už nikdy ho nepoužili. Niektorí neskorší panovníci sa za kráľa vyhlásiť chceli, ale boli čoskoro zavraždení.

Republika (510 pred Kr. – 27 pred Kr.)

Hlavný článok: Rímska republika

Po vyhnaní Etruskov vznikla Rímska republika so svojimi špecifickými inštitúciami (najmä dvoma konzulmi, senátom a viacerými ľudovými zbormi). Spočiatku, do roku 287 pred Kr., sa odohrávali boje medzi patricijmi a plebejcami. Plebejci boli takí nespokojní, že sa chystali hromadne odísť z Ríma a založiť si vlastné mestá. Senát teda v roku 287 pred Kr. vyhlásil úplné zrovnoprávnenie oboch vrstiev. Vznikla tzv. nobilita, čiže úradnícki šľachtici – vplyvní patricijovia a plebejci, ktorí boli na sklonku republiky v politickej strane označovanej ako optimáti. Plebejcov zastupoval tribún ľudu, ktorý mal dokonca právo veta. Súčasne, v rokoch 493 – 265 pred Kr. vznikla tak výborná organizácia štátu, podobná ako v starovekých Aténach. Prebehlo aj ovládnutie Itálie (t. j. Apeninského polostrova) Rímom po bojoch so Samnitmi a s gréckym kráľom Pyrhom.

Po dobytí Itálie nasledovalo v rokoch 264 – 133 pred Kr. dobytie Stredomoria. Jeho najdôležitejším medzníkmi boli:

Ovládnutie Stredomoria ukončil grécky kráľ z Pergamonu Attalos, ktorý roku 133 pred Kr. odkázal svoju krajinu vo svojom závete Rímu.

Hospodárske a politické dôsledky ovládnutia Stredomoria viedli k sérii občianskych vojen (132 – 31 pred Kr.). Najdôležitejšími medzníkmi tohto obdobia boli:

  • občianska vojna medzi Gaiom Mariom a Corneliom Sullom v rokoch 83 – 82 pred Kr. Zatiaľ, čo Marius reprezentoval plebejcov, Sulla stál na strane aristokracie. Marius síce vyhral, no zakrátko zomrel a tak nasledovala diktatúra víťazného Sullu do roku 79 pred Kr.
  • Spartakovo povstanie otrokov v Kapuiskej otrokárni Lentulla Batiata sa rozšírilo na celú Itáliu. Nakoniec Spartaka porazil Marcus Licinius Crassus (73 – 71 pred Kr.).
  • Gaius Iulius Caesar si postupne dobýva Gáliu, vojna končí po porážke kráľa Galov Vercingetorixa.
  • rozdelenie moci (tzv. Prvý triumvirát) medzi Pompeiom, Crassom a Caesarom (Cézar) v roku 60 pred Kr.
  • Parti porážajú Rimanov a zabijú Crassa pri Karhách (53 pred Kr.)
  • občianska vojna medzi Pompeiom a Caesarom v rokoch 49 – 45 pred Kr., z ktorej vyšiel Caesar ako neobmedzený vládca po bitke pri Farsale (48 pred Kr.) a po zavraždení Pompeia panovníkom Egypta Ptolemaiom.
  • Caesarova 11-dňová diktatúra a snaha korunovať sa za kráľa.
  • zabitie Caesara stúpencami republiky v roku 44 pred Kr.
  • Celý Caesarov majetok zdedil jeho mladý synovec Gaius Octavianus.
  • rozdelenie moci (tzv. Druhý triumvirát) medzi Marcom Antoniom, Octaviánom a (do roku 36 pred Kr. aj) Lepidom v roku 43 pred Kr.
  • Odchod Marca Antónia do Alexandrie za ptolemaiovskou kráľovnou Kleopatrou.

Občianske vojny a republika sa skončili porážkou spojených vojsk Antonia a egyptskej kráľovnej Kleopatry v roku 31 pred Kr., v námornej bitke pri myse Aktios, ktorou bol Egypt pripojený k Rímskej ríši. Octavianus (od roku 27 pred Kr. zvaný Caesar Augustus) sa stal rímskym cisárom.

Cisárstvo (27 pred Kr. – 476 po Kr.)

Hlavný článok: Rímske cisárstvo

Obdobie cisárstva delíme na dve fázy:

Principát (27 pred Kr. – 284 po Kr.)

Principát je charakteristický tým, že boli formálne ponechané republikánske inštitúcie, ktoré však obmedzovala moc cisára – princepsa (po latinsky prvý občan).

Octavianus Augustus, zakladateľ juliovsko-klaudiovskej dynastie, vládol do roku 14 po Kr. Bol absolútnym vládcom, okrem iného mu bola zverená moc nad všetkým, t. j. impériom (súhrn správnej, súdnej a vojenskej moci). Jeho vláda bola zlatým obdobím rímskej literatúry a došlo k rozvoju kultúry a architektúry. Posunul hranice až k Dunaju, vďaka generálom Tiberiovi, Germanicovi a Drusovi. Tiberius založil blízko Bratislavy v dnešnom Rakúsku mesto Carnuntum, neskôr najväčšie mesto na Dunajskej hranici. Začal budovať opevnenú rímsku hranicu limes Romanus. Za jeho vlády, najneskôr roku 6 po Kr., sa Rimania prvýkrát dostali na naše územie. Kríza nastala v roku 9, keď boli 3 légie pod velením Quintília Varra zničené Germánmi, pod vedením kráľa Cheruskov Arminia v Teutuburskom lese. Ale tieto légie boli čoskoro doplnené novými. Arminius bol v nasledujúcich rokoch porazený.

Socha Augusta

Pokračovateľmi juliovsko-klaudiovskej dynastie boli Tiberius (14 – 37), Caligula, známy krutý tyran, oddávajúci sa hýreniu (37 – 41) a Claudius (41 – 54), ktorý okrem iného dobyl južnú Britániu pod velením gen. Suetonia Paulina. Nasledoval Nero (54 – 68), ktorý so svojou matkou stál za smrťou Claudia. Podľa Tacita ho otrávili hubami, aby už nič nestálo v ceste Nerovi. Za jeho vlády boli zo založenia veľkého požiaru v Ríme roku 64 obvinení kresťania a začali sa ich prvé prenasledovania. Nero bol krutý tyran, ktorý okrem iného zavraždil svoju matku Agrippinu, svojho učiteľa Senecu dohnal k samovražde, zabil tiež prvú manželku a druhú manželku-známu krásavicu Poppaeu Sabinu, ktorú ako tehotnú dokopal na smrť. Nero proskriboval mnoho ďalších ľudí. Nakoniec bol praetoriánmi donútený k samovražde.

Claudius

V rokoch 68 – 69 vládli tzv. vojenskí cisári (Galba, Otho, Vitellius), pričom každý z nich sa dostal k moci po zavraždení druhého. V rokoch 69 – 96 s k moci dostala tzv. flaviovská dynastia. Jej zakladateľom bol Flavius Vespasianus (69 – 79), ktorého ako vojvodcu na výprave proti vzbúrenej Palestíne (Židom) vyhlásili jeho vojaci za cisára a s polovicou vojska tiahol do Ríma. Vespasianus so svojimi generálmi obsadil Aquileu a pri Cremone Vitelliove vojská porazil. Vitellia potom zradil generál Caecina. V Ríme sa spory medzi cisármi vyhrotili až natoľko, že príslušníci oboch strán po boji podpálili chrám na Kapitole. Následne na to obsadili Rím vespasianovci, Vitellius bol zavraždený. Vespasianus v r. 80 postavil nový Kapitol a Koloseum v Ríme. Za vlády jeho syna Tita (79 – 81) vybuchol Vezuv a boli zničené Pompeje. Posledným Flaviovcom bol despotický Domitianus (81 – 96). Všeobecne sa vláda Vespasiana a Tita považuje za zlaté obdobie, no Domitianus bol krutý, podobne ako Nero.

V roku 96 nastúpil na trón Nerva (96 – 98), starý senátor, ktorý bol zvolený senátom, aby urovnal pomery. Adoptoval človeka, ktorého pokladal za vhodného nástupcu – Trajána. Podobne potom postupoval Traján a jeho nasledovníci. Obdobie 98 – 180 preto nazývame obdobím štyroch adoptovaných cisárov. Bola to zlatá doba rímskej ríše, ale aj začiatok nájazdov barbarov. Traján (98 – 117) bol prvý neitalský cisár. Pochádzal z Hispánie, konkrétne z mesta Italica, ako potomok kolonistov z Itálie. Za neho ríša dosiahla najväčší rozsah (pripojenie Dácie, Mezopotámie (115) a pod.) a došlo k všestrannému rozvoju. Snáď najslávnejšia je jeho vojna s Dákmi. Domitianus sa totiž zaviazal platiť Dákom ročný tribút, čo Traján neakceptoval a v dvoch vojnách porazil ich kráľa Decebala a dobyl hlavné mesto - Sarmisegetuza, ktoré sa odvtedy nazývala Ulpia Traiana Sarmisegetuza. Za Hadriána (117 – 138) už bolo treba prejsť k obranným vojnám, cisár sa vzdal Arménska a bola potlačená vzbura Židov pod vedením vzbúrenca Šimeona Bar Kochbu, ktorý Judeu držal 3 roky (132 – 135). Hadrián precestoval mnoho častí ríše a podľa vzoru najkrajších pamiatok si postavil svoju vilu v Tivoli. Za vlády Antonina Pia (138 – 161) zavládol mier a spravodlivosť. Antoninus je vnímaný ako najlepší cisár vôbec. Mal dokonca väčší rešpekt u nepriateľov ako Traján či Hadrián. Parthského kráľa zastavil v plienení iba listom a svojou autoritou. Voči kresťanom vystupoval mierne, zniesol kritiku a za jeho vlády nebol nikto nespravodlivo odsúdený. Potom nastúpili na trón spoločne cisári Marcus Aurelius (161 – 180), tzv. „filozof na tróne“ a Lucius Verus (161 – 175). Zatiaľ čo Marcus bol skromný filozof, Lucius sa rád oddával hýreniu. Vraj počas jednej oslavy minul 6 000 000 sesterciov. Tieto činy zarmucovali Marca. Cisári bojovali s Parthmi, kde osobne išiel Lucius, ale namiesto boja iba oslavoval v Antiochii. Rimania nakoniec vyhrali. Potom nasledovala vojna s Markomanmi a Kvádmi, počas ktorej Lucius zomrel na mŕtvicu. Marcus potom pokračoval bojovať aj na území Slovenska. Na vojenskej výprave prenikli jeho vojská až k Trenčínu, kde prezimovali v zime 179 – 180. Pamiatkou na ich pobyt je nápis na trenčianskej hradnej skale. Nové provincie založiť nestihol, na mor zomrel vo Vindobone (Viedeň).

Dvestoročnú éru úpadku ríše (roky 180 – 395) začal cisár Commodus (180 – 193), rozmaznaný syn Marca Aurelia, ktorý sa venoval viac hýreniu ako vládnutiu. Vystupoval ako gladiátor, zločinmi a oslavami prekonal i Nera, dal zavraždiť vlastnú sestru Lucillu. Nakoniec ho zabil jeden z jeho sluhov. V rokoch 193 nasledovala vláda tzv. severovskej dynastie, z ktorých prvý bol Septimius Severus (193 – 211). Severus porazil uzurpátorov Pescenia Nigra, Didia Iuliana a nakoniec po krátkej spoluvláde Clodia Albina. Bojoval s Germánmi, Britmi a Parthmi, ktorých úspešne porazil. Zomrel v Británii v Eburacu (York).

Neskorá antika / Dominát (284 – 476/ 565 po Kr.)

V treťom storočí vyvrcholila kríza principátu. Vládla tzv. vojenská anarchia, ktorá začala smrťou Alexandra Severa. Príčinami chaosu bol nedostatok otrokov (lebo vojny už neboli výbojné), šírenie kresťanstva, inflácia, vzbury ľudí proti vlastnej armáde, lebo im brala potraviny. Tlak barbarov sa zo všetkých strán stupňoval a Rimania ich už viac zadržiavať nemohli. Vznikol kolonát. Kolonát bol drobný nájom veľkostatkárskej pôdy kolónom – chudobným roľníkom, bezzemkom a otrokom. Od tretieho storočia museli kolóni nájomné platiť namiesto v peniazoch v naturáliách a začali utekať z prenajatých pozemkov a stávali sa lupičmi. Na druhej strane vznikali domény – veľkostatky s vlastnou remeselnou výrobou, na ktorých pracovali kolóni. Domény boli nezávislé od mestských remeselníkov a niekedy aj celého štátu. Veľkostatkári dokonca často mali i vlastnú armádu. Kmene Gótov opustili svoje sídla pred strachom z Hunov a nebezpečne dotierali na ríšu. Vyplienili i bohaté grécke mestá v Anatólii. Nakoniec ich však cisár Claudius II., zvaný Gothicus (gótsky) porazil. V tomto storočí sa do légií dostávalo barbarské obyvateľstvo, čo zapríčinil edikt cisára Caracallu z r. 212, ktorý zrovnoprávnil všetkých slobodných obyvateľov v ríši. Nepokoje sa vyostrili, keď Peržania zajali a neskôr zabili v zajatí cisára Valeriána. Východ uzurpovala Palmýrska uzurpátorka, Grékyňa Zénóvia. Gáliu, Britániu a Hispániu ovládol vzdorocisár Postumus. Vyzeralo to, že sa večná ríša rozpadne. Ale pomery urovnal cisár Aureliánus, ktorý porazil Zénóviu aj tzv. Galské cisárstvo. Znovu teda zjednotil ríšu. Stratená ostala iba časť Germánie a Dácia. Okolo Ríma postavil hradby, čo bol znak defenzívy.

Za tejto situácie cisár Dioklecián (284 – 305) úplne vylúčil moc senátu a stal sa tak úplne neobmedzeným vládcom (lat. dominus – odtiaľ pojem dominát). Jeho opatrenia, ktoré však mali len dočasnú účinnosť, boli devalvácia meny (znížením váhy mince), určenie maximálnej ceny výrobkov a najmä administratívne rozdelenie ríše na západnú a východnú. Podľa vzoru perzských kráľov sa obliekal do orientálnych šiat, nosil perleťový diadém a vystupoval ako deus (boh). V každej časti vládol jeden „augustus“ (on sám na východe) a každý augustus mal „cézara“ (spoluvládcu a nástupcu). Toto sa nazýva aj „vláda štyroch“ (tetrarchia). Západ teda riadil augustus Maximianus a cézar Constantinus Chlorus, východ augustus Diocletianus a cézar Galerius. Rím prestal byť sídelným mestom. Ostal však hlavným mestom. Dioklecián vládol v Nikomédii, Maximianus v Auguste Treverorum. Dioklecián viedol najväčšie prenasledovanie kresťanov. V staršej historiografii sa obdobie po Diokleciánových reformách označuje ako dominát. Podľa nových výskumov však zmeny neboli až také radikálne, preto sa uprednostňuje pojem „neskorá antika“. Ale cisársky dvor ostal definitívne orientálnym. Roku 305 sa Dioklecián vzdal vlády a žil ďalej v Splite, kde si postavil palác kolosálnych rozmerov. Na tomto paláci vznikol stredoveký Split.

Po Diokleciánovom odchode došlo k bojom o trón, z ktorých víťazne vyšiel Konštantín Veľký (306/324 – 337). Tento znovu zjednotil ríšu pod jedným cisárom a roku 313 (ešte počas bojov o trón) tzv. Milánskym ediktom povolil kresťanstvo, ktoré sa potom neskôr, v roku 380, stalo štátnym náboženstvom. Novým hlavným mestom sa stal Konštantínopol (dnes:Istanbul).

Po Konštantínovej smrti sa ríša rozdelila medzi jeho troch synov (Východ; Afrika a Itália a Ilýria; Západ). Po konfliktoch sa napokon jeden z nich, Konstantius II., stal pánom celej ríše (350 – 361). Po ňom nasledoval Julianus Apostata (361 – 363), ktorý začal vojnu s Peržanmi a usiloval o návrat k tradičnému náboženstvu, ktoré upadalo. Peržanov dokázal poraziť, no jeho nástupca Jovianus (363 – 364) vojnu s Peržanmi ukončil, a aby sa mohol sústrediť na boj na západe, odstúpil Peržanom časť Mezopotámie, Arménsko a iné územia a ukončil uctievanie starého náboženstva. Po jeho smrti bol povolaný na trón Valentinianus (364 – 375), ktorý si hneď zvolil za spoluvládcu brata Valensa (364 – 378) vládnuceho a bojujúceho na východe. Valentianus bojoval s Germánmi a v Británii. Roku 375 na výprave proti Kvádom, ktorá sa skončila podpísaním mieru, pod jeho vedením Rimania posledný raz vstúpili na územie Slovenska. 17. novembra 375 na tejto výprave cisár zomrel pri Komárne. Zomrel práve vo chvíli, keď na východe vpadli do Európy Huni a začali tlačiť na germánske kmene, čím vyvolali Sťahovanie národov a úplne zmenili chod celých ľudských dejín.

Nástupcom Valentiniána na západe sa stal Gratianus (375 – 383, už od roku 367 Valentiniánov spoluvládca), ktorému sa podarilo stabilizovať hranicu na Rýne (až do roku 406) a ktorého vojsko donútilo prijať za spolucisára na západe Valentiniána II. (375 – 392). Cisár Valens na východe zatiaľ bojoval s Peržanmi a Gótmi a neprozreteľne roku 376 Vizigótom dovolil usadiť sa na území ríše. Rimania ich však vydierali prehnanými cenami a Vizigóti sa vzbúrili. Roku 378 zomrel v pri Adrianopole v boji s Vizigótmi. V tejto bitke padla elita rímskej armády, ktorá sa už nikdy nespamätala. Vizigóti sa nato rozptýlili po celom Balkánskom polostrove. Ostrogóti sa zas usadili v Panónii (dnešné západné Maďarsko). Gratianus menoval novým spoluvládcom na východe cisára Theodosia (379 – 395). Tento Gótov porazil a ich začal hromadne usadzovať ako spojencov Ríma v hraničných oblastiach ríše, čo postupne viedlo ku germanizácii rímskeho vojska i vedúcich osobností ríše. Roku 380 povýšil kresťanstvo z Ríma za povinné náboženstvo všetkých občanov a prvýkrát zákonom definoval pojem katolícky. V roku 392 vydal edikt, v ktorom zakázal akékoľvek prejavy pohanstva. Nasledovalo krvavé prenasledovanie iných vyznaní a náboženská občianska vojna na východe. „Pohanské“ grécke Olympijské hry sa naposledy konali roku 393, delfská veštiareň bola zničená. Theodosius sa po vzburách na západe – a z toho vyplývajúcej smrti Gratiána (383) a Valentiniána II. (392) a krátkej vláde Eugenia (392 – 394) na západe – na päť mesiacov stal jediným vládcom celej Rímskej ríše (394 – 395).

Theodosius krátko pred smrťou v januári roku 395 definitívne rozdelil ríšu medzi svojich synov. Aj keď oficiálne došlo len k administratívnemu rozdeleniu, tak ako to urobil už Dioklecián, a ešte dlho ostali mnohé spoločné prvky medzi oboma územiami (napríklad spoločný vrchný veliteľ rímskeho vojska; právny pojem rímska ríša existoval naďalej; roku 438 vyšiel spoločný zákonník -Codex Theodosianus), v skutočnosti sa obe časti začali vyvíjať odlišne. Preto od roku 395 hovoríme o Západorímskej ríši a Východorímskej ríši, nazývanej tiež Byzantská ríša.

Západorímska ríša (395 – 476)

Hlavný článok Západorímska ríša

V tejto ríši došlo k rozkladu miestnej správy, náboženským a sociálnym konfliktom, ktoré oslabili cisársku moc a obranyschopnosť. Rozhodujúci vplyv získala žoldnierska germánska armáda a jej velitelia (Stilicho, Odoaker). V 5. storočí vznikli na jej území germánske kráľovstvá Vizigótov a Vandalov (429 v Afrike) a začali sa tu usadzovať aj iné kmene (Anglosasi a Ostrogóti). Roku 410 Vizigóti a roku 455 Vandali zničili Rím. Roku 476 zosadením šesťročného cisára Romula Augustula germánskym vodcom v službách západorímskej ríše Odoakerom de facto zanikla Západorímska ríša. Tento rok sa tiež tradične považuje za koniec staroveku. Západorímska ríša formálne pretrvávala do roku 480 v Dalmácii a do roku 486 v severozápadnej Galii.

Východorímska ríša/Byzantská ríša (395 – 1453)

Cisár Justinián II., vyobrazený na minciach

Hlavný článok Byzantská ríša

Byzantská ríša, ktorej sa v prvej polovici 6. storočia podarilo dočasne obsadiť veľkú časť území bývalej Západorímskej ríše. Po dlhom a komplikovanom vývoji zanikla roku 1453 po dobytí Konštantínopolu, jej hlavného mesta, Osmanmi (Turkami), ktorých expanzia do Európy sa začala začiatkom 14. storočia. Tento rok sa niekedy tradične považuje za koniec stredoveku.

Dôvody rozpadu rímskej ríše

Kríza rímskej ríše sa prejavovala už od 3. storočia po Kr. Počas obdobia vojen na obranu limes Romanus (hranica impéria, ktorá sa rozkladala pozdĺž riek Dunaj a Rýn) došlo ku kríze vojska. Vojsko spotrebovávalo veľa ekonomickej energie štátu a prinášalo nové problémy:

  • rímske vojsko tvorili od konca 2. storočia pred Kr. žoldnieri – rímski občania z najnižších sociálnych skupín, ktorí po skončení vojenskej služby získavali pôdu alebo peniaze. Už v období principátu rímski cisári prijímali do vojska napr. Germánov (ako svoju osobnú stráž), od 3. storočia po Kr. sa prijímali aj "barbarskí" bojovníci do pravidelnej armády. Po skončení vojenskej služby získavali rímske občianske práva.
  • od roku 235 po Kr, kedy bol zavraždený cisár Alexander Severus, došlo k tzv. vojenskej anarchii, počas ktorej vojenské zoskupenia v jednotlivých častiach Rímskej ríše dosadzovali alebo vyhlasovali svojich veliteľov za cisárov, ktorí vládli často len niekoľko týždňov alebo mesiacov. Oslabenie centrálnej vlády spôsobovalo separatizmus v jednotlivých častiach Rímskej ríše (Palmýrske kráľovstvo, Galské cisárstvo). Ríšu sa podarilo opäť zjednotiť až cisárovi Aurelianovi (vládol v rokoch 270 – 275). Definitívne odstránil obdobie vojenskej anarchie až cisár Diocletianus zavedením novej formy vlády (dominát, tetrarchia).
  • Od roku 375 po Kr. boli do rímskeho vojska prijímané celé "barbarské" národy, ktoré na základe zmluvy (foedus) získavali pôdu na rímskom území, za čo museli chrániť hranice Rímskej ríše pred náporom ďalších kmeňov. Tieto vojenské oddiely boli pod velením vlastných náčelníkov, ktorí za služby získavali čestné tituly "patricius", alebo "magister militum", prípadne sa dostali až do najvyšších štátnych funkcií (Stilicho). Dochádzalo k barbarizácii vojska.

V čase vojenskej anarchie dochádzalo k oslabovaniu obchodu v rámci ríše, čo sa snažil vyriešiť Diocletianus zavedením celoštátneho ediktu o maximálnych cenách tovarov a služieb, ale tento jeho krok nebol úspešný. V 4. a 5. storočí po Kr. dochádzalo k prechodu od peňažného hospodárstva k naturálnemu, peniaze (hoci sa cisár Konštantín snažil zaviesť kvalitnú zlatú mincu) strácali hodnotu alebo si ich ľudia ukladali. Nedostatok kvalitnej meny spôsobil, že aj vojakov vyplácali v naturáliách.

Vznik tetrachie znamenal značný nárast administratívneho aparátu (každý cisár mal svoj vlastný dvor, vlastných úradníkov), takže upadajúce rímske hospodárstvo nedokázalo uživiť také množstvo ľudí. Zavádzanie kolonátu (slobodných nájomcov pôdy) nebolo až také úspešné, postupne boli kolóni opäť pripútaní k pôde, nemohli sa voľne pohybovať a museli odvádzať vysoké dávky. V 4. storočí možno sledovať vysoký nárast veľkostatkov (latifundiá), ktorých majitelia – senátori a iné privilegované vrstvy – získavali rôzne daňové úľavy alebo boli od daní úplne oslobodení. Od čias markomanských vojen bol nedostatok otrokov, ktorých postupne nahrádzali barbari, usadzovaní na rímskej pôde, ktorí vytláčali pôvodné rímske obyvateľstvo.

Posledný a najvážnejší dôvod úpadu rímskeho štátu boli vojenské nájazdy barbarských kmeňov:

Pandémie

Staroveký Rím postihli tri veľké epidémie, ktoré výrazne zasiahli spoločnosť a prispeli k úpadku ríše[14][15]:

Referencie

  1. VALACHOVIČ, Pavol. Stručné dejiny starovekého Ríma. Trnava : , 2009. Dostupné online. S. 9. Archivované 2014-02-03 z originálu.
  2. a b Boatwright 2004, Itálie a středomořský svět, s. 14 – 18
  3. Boatwright 2004, Prameny, s. 18
  4. Boatwright 2004, Předměstská Itálie, s. 20 – 22
  5. a b Boatwright 2004, Řekové a Foiničané v centrálním Středomoří, s. 24 – 25
  6. a b c Boatwright 2004, Vznik měst, s. 25 – 26
  7. Boatwright 2004, Počátky písma, s. 26 – 27
  8. Boatwright 2004, Řekové a Etruskové, s. 41
  9. Boatwright 2004, Vznik elity, s. 25 – 26
  10. The Regolini Galassi Tomb . REV. 2010-05-02, . Dostupné online. (po anglicky)
  11. a b Boatwright 2004, Společenské a hospodářské uspořádání, s. 38 – 40
  12. Boatwright 2004, Města a monumentální architektura, s. 31 – 35
  13. Boatwright 2004, Válčení v orientalizujícím a archaickém období, s. 35 – 38
  14. DRÁBIK, Jozef; KOVÁR, Branislav. História pre zaneprázdnených. Prvé. vyd. Bratislava : Premedia, 2019. 407 s. ISBN 978-80-8159-798-5.
  15. Mgr. Evina Steinová, PhD.. Mohli Rímsku ríšu rozvrátiť epidémie?. Denník N (Bratislava: N Press). Dostupné online . ISSN 1339-844X.
  16. a b HARPER, Kyle. The Fate of Rome (Climate, Disease, and the End of an Empire).  : Princeton University Press, 2017. 417 s. ISBN 978-0-691-16683-4.
  17. a b GIBBON, Edward. The History of the Decline and Fall of the Roman Empire.  : Penguin Publishing Group, 2001. 848 s. ISBN 978-0-14-043764-5.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

  • Keby pred 2000 rokmi mali Google Mapy: Orbis vypočíta, ako dlho trvali cesty v Rímskej ríši. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-05-28. Dostupné online .

Zdroj

  • Boatwright, Mary T. et al. (2004), Dějiny římské říše od nejranějších časů po Konstantina Velikého (2012, 1. české vyd.), Praha: Grada, ISBN 978-80-247-3168-1 
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Starověký Řím

Émile Zola
Írán
Österreichisches Jungvolk
Ötzi
Úmrtí v roce 2021
Únorový převrat
Ústřední mocnosti
Časové pásmo
Češi
Čeština
Černá smrt
Černé moře
Červen
Červenec
Česká strana sociálně demokratická
Česká Wikipedie
Český Krumlov
Český rozhlas
Český zemský sněm
Česko
Česko-uherské války
Československá republika
Československo
Československo-polský spor o Těšínsko
Čop
Ľadová doba
Řád německých rytířů
Řád zlatého rouna
Řím
Římská legie
Římské číslice
Římské provincie
Římský císař
Římskokatolická církev
Řecká národní knihovna
Řecko
Šablona:Rakouští panovníci
Šardice
Šicí stroj
Španělští Habsburkové
Španělsko
Štýrské vévodství
Štýrský Hradec
Štýrsko
Štěpán Habsbursko-Lotrinský
Štaufové
Štvorcový kilometer
Švédsko
Švýcarský kanton
Švýcarsko
Švajčiarsko
Železniční trať Čejč – Uhřice u Kyjova – Ždánice
Železniční trať Plzeň – Furth im Wald
Židé
Žofia Bošňáková
.at
.pl
1. červen
1. červenec
1. květen
1. leden
1. listopad
1. polská armáda
10. únor
10. červen
10. červenec
10. říjen
10. leden
10. století
10. září
1075
1098
11. únor
11. červen
11. duben
11. leden
11. listopad
11. prosinec
11. srpen
11. století
1156
1192
12. červen
12. březen
12. duben
12. květen
12. století
1246
1261
1273
1278
1297
13. červen
13. květen
13. listopad
13. srpen
13. století
1358
1365
1379
1385
14. únor
14. červen
14. leden
14. prosinec
14. srpen
14. září
1423
1468
1491
1494
15. únor
15. červen
15. červenec
15. duben
15. leden
15. listopad
15. prosinec
15. srpen
15. září
1517
1526
1529
1534
1535
1540
1541
1554
1558
1564
1565
1568
1569
1570
1571
1580
1583
1585
1587
1590
16. únor
16. červen
16. říjen
16. prosinec
1605
1609
1644
1645
1665
17. únor
17. červen
17. červenec
17. leden
17. století
1714
1720
1731
1740
1742
1751
1754
1757
1772
1776
1784
1787
1793
1795
1798
18. červen
18. červenec
18. duben
18. srpen
18. století
18. září
1802
1807
1810
1811
1814
1815
1818
1819
1820
1822
1823
1830
1831
1832
1834
1835
1836
1837
1838
1839
1840
1840 ve fotografii
1841
1842
1843
1844
1845
1846
1848
1850
1855
1857
1858
1860
1861
1862
1864
1869
1872
1873
1874
1875
1881
1883
1884
1886
1887
1888
1889
1890
1891
1892
1893
1894
1896
1897
1898
19. červen
19. říjen
19. květen
19. leden
19. prosinec
19. století
1900
1901
1902
1903
1904
1905
1906
1907
1908
1909
1911
1912
1913
1914
1915
1916
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1925
1926
1927
1928
1930
1933
1934
1935
1936
1937
1939
1940
1942
1943
1944
1945
1946
1947
1948
1949
1950
1951
1953
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1962
1963
1964
1965
1967
1968
1970
1971
1972
1973
1974
1976
1977
1978
1979
1980
1982
1983
1984
1985
1986
1989
1991
1993
1994
1995
1996
1997
1999
2. červen
2. duben
2. prosinec
2. tisíciletí
20. červen
20. červenec
20. březen
20. květen
20. prosinec
20. století
2000
2001
2002
2003
2004
2006
2007
2008
2009
2013
2014
2018
2019
2021
2022
2025
21. únor
21. červen
21. červenec
21. leden
21. prosinec
21. století
22. únor
22. červen
22. duben
22. květen
22. listopad
22. srpen
23. únor
23. červen
23. červenec
23. říjen
23. duben
23. leden
23. listopad
23. srpen
23. září
24. červen
24. duben
24. květen
24. listopad
25. červen
25. duben
25. leden
26. únor
26. červen
26. červenec
26. březen
26. květen
26. leden
27. červen
27. červenec
27. říjen
28. červen
28. březen
28. duben
28. květen
28. leden
28. listopad
29. červen
29. říjen
29. duben
29. listopad
29. září
3. únor
3. červen
3. říjen
3. květen
3. leden
3. prosinec
30. červen
30. říjen
30. březen
30. listopad
303. stíhací peruť
31. leden
31. prosinec
3D
4. červen
4. duben
4. květen
4. listopad
4. srpen
4. století
411 př. n. l.
455
476
5. únor
5. červen
5. červenec
5. duben
5. leden
5. srpen
53
575
6. únor
6. červen
6. červenec
6. březen
6. květen
6. listopad
6. září
657
68
7. únor
7. červen
7. říjen
7. květen
7. leden
7. srpen
7. září
718
721
757
8. červen
8. červenec
8. březen
8. duben
8. květen
8. srpen
8. století
8. století př. n. l.
8. září
9. červen
9. říjen
9. březen
9. listopad
955
976
996
Ašraf Ghaní
Abbásovci
Abdikace
Abdulláh Abdulláh
Abdul Ali Mazari
Absolutismus
Adalbert Horawitz
Adolf Hitler
Afghánistán
Air Canada
Alžběta Habsburská (1436)
Alžběta I.
Alžběta II.
Alžběta Lucemburská
Albánie
Alban Berg
Albrecht Fridrich Rakousko-Těšínský
Albrecht II. Habsburský
Albrecht Rakouský
Albrecht V. Bavorský
Albrecht VI. Habsburský
Albrecht VII. Habsburský
Aleš Balcárek
Aleksandar Stambolijski
Alexander Van der Bellen
Alexandr Leopold Habsbursko-Lotrinský
Alfonso XIII.
Alfons Španělský
Alma mater
Alois Beer
Alois Kirnig
Alpínske vrásnenie
Alphonse Daudet
Alpy
Alpy (Mesiac)
Amanda Gormanová
Americká revoluce
Americká univerzita v Bejrútu
Americký dolar
Amfiteátr
Amharsko
Amrulláh Sálih
Anšlus
Andrzej Duda
Anexe
Anglie
Anna de Foix a Candale
Anna Habsburská (1528–1590)
Anna Habsburská (1573–1598)
Anna Habsburská (1573-1598)
Anna Jagellonská
Antikatolicismus
Antiklinála
Antiochie
Antisemitismus
Antonín Pospíšil
Antonín Rakousko-Toskánský
Antonín Viktor Habsbursko-Lotrinský
Antonie di Giorgi
Anton Aigner
Anton Thomas Hanke
Apeniny
Apulská platňa
Archeologická lokalita
Archeologické prameny
Archeologický informační systém ČR
Archeologický nález
Archeologický výzkum
Archiv český
Arcivévoda
Argentina
Arnošt Habsburský
Arnošt Habsbursko-Lotrinský
Arthur Ashkin
Arthur Seyß-Inquart
Art Garfunkel
ArXiv
Associated Press
Atentát na Františka Ferdinanda d'Este
Athény
Atlantis (raketoplán)
Atomové bombardování Hirošimy a Nagasaki
Auguste Rodin
August Bebel
August II. Silný
August III. Polský
August Salaba
Austrálie
Australská národní knihovna
Austroalpinikum
Austrofašismus
Autoritarismus
Autorita (knihovnictví)
Autoritní kontrola
Básník
Běloruština
Bělorusko
Babenberkové
Babrak Karmal
Bajbars
Baltové
Baltské moře
Barack Obama
Barokní architektura
Barská konfederace
Baskicko (autonomní společenství)
Bavoři
Bavorština
Bavorské vévodství
Bazilika
Bedřich Homola
Bedřich Rakousko-Těšínský
Bedřich Rozehnal
Benedikt I.
Berijev Be-200
Berlín
Bertha von Suttnerová
Bhumibol Adulyadej
Bibliografie dějin Českých zemí
BIBSYS
Biskupin
Bitva na Moravském poli
Bitva o Berlín
Bitva o Británii
Bitva o Monte Cassino
Bitva o Třebíč
Bitva u Grunwaldu
Bitva u Lehnice
Bitva u Moháče
Bitva u Vídně
Bitva u Varšavy (1920)
Boeing B-29 Superfortress
Bogotá
Boj o investituru
Boleslav Chrabrý
Boleslav III. Křivoústý
Bosenská krize
Brigitte Hamannová
Brisbane
Britská Indie
Brno
Broad Peak
Brownova univerzita
Budapešť
Budova Říšského sněmu v Berlíně
Bulharsko
Burhánuddín Rabbání
Církev Ježíše Krista Svatých posledních dnů
Císař
Car
Carl Menger
Carnuntum
Caroline Kennedyová
Cestovní ruch
Challenger (raketoplán)
Charles Booth
Charles Kingsford Smith
Charles Warren
Charlie Watts
Charlotta Belgická
Chicago Tribune
Chmelnického povstání
Chorvatština
Chorvatsko
Christianizace
Christoph Willibald Gluck
CiNii
Claude Monet
Claudia Octavia
Claudius
Commons:Featured pictures/cs
Commonwealth
Cornellova univerzita
Cosimo II. Medicejský
Covid-19
Curych
Curzonova linie
Czartoryští
Dějiny Polska
Dějiny Rakouska
Dělení Polska
Džaváharlál Néhrú
Džihád
Damien de Veuster
Dana Picková
Dartmouth College
Diecéze míšeňská
Diktatura
Dináre
Dlouhá turecká válka
Doba železná
Doba bronzová
Doba halštatská
Dolní Rakousy
Doména nejvyššího řádu#Národní doména nejvyššího řádu
Domažlice
Dominik Hašek
Dominik Riegel
Dom (vrch)
Doubravka Přemyslovna
Dr. House
Dražůvky
Druhá Polská republika
Druhá světová válka
Druhohory
Dušení (medicína)
Dub
Dufourspitze
Dunaj
Dyje
Dynastie
Eduard Schnitzer
Eduard von Knorr
Edvard Beneš
Edward Śmigły-Rydz
Edward Snowden
Egypt
Ekonom
Elektrická dráha na Letné v Praze
Elektrická tramvaj
Eleonora Gonzagová (1598–1655)
Eleonora Habsburská (1582–1620)
Eleonora Navarrská
Eleonora Portugalská (1467)
Emanuel Bořický
Emanuel František Züngel
Emilie Fryšová
Encyklopedie
Engelbert Dollfuss
Enrico Fermi
Epigram
Ernst Abbe
Ernst Kaltenbrunner
Estonsko
Etiopie
Eugen Johann Christoph Esper
Eugen Kadeřávek
Eurázijská platňa
Európa
Euro
Eurozóna
Evžen I.
Evžen Rakousko-Těšínský
Evangelická církev
Evaporit
Evropská unie
Fat Man
Favoritka
Federace
Federico Zandomeneghi
Felix Rakouský
Ferdinand I. Dobrotivý
Ferdinand I. Ferrante
Ferdinand I. Habsburský
Ferdinand II. Štýrský
Ferdinand II. Aragonský
Ferdinand II. Tyrolský
Ferdinand III. Habsburský
Ferdinand III. Toskánský
Ferdinand IV. Habsburský
Ferdinand IV. Toskánský
Ferdinand Karel Habsbursko-Lotrinský
Ferdinand Karel Habsbursko-Lotrinský (1868–1915)
Ferdinand Karel Josef Rakouský-Este
Ferdinand Karel Tyrolský
Ferdinand Karel Viktor Rakouský-Este
Ferdinand Schmidt (fotograf)
Feudalismus
Filip I. Kastilský
Filip I. Sličný
Filip II. Španělský
Filip III. Španělský
Filip IV. Španělský
Film
Finsko
Finsteraarhorn
Florence Marlyová
Florián Červeň
Francúzsko
Francie
Francouzská národní knihovna
Francouzské revoluční války
Franco Faccio
Franská říše
František Bláha (politik)
František Brusák
František Ferdinand d'Este
František Foltýn
František Forst
František Hrobař
František I. Štěpán Lotrinský
František I. Rakouský
František IV. Modenský
František Josef I.
František Josef Toskánský
František Křižík
František Karel Habsbursko-Lotrinský
František Karel Rakousko-Toskánský
František Palacký
František Pilař
František Plánička
František Salvátor Rakousko-Toskánský
František Schwarz (1840–1906)
František V. Modenský
František Wichterle
František Xaver Naske
Franz Stangl
Fridrich Ferdinand Rakouský
Fridrich III. Habsburský
Fridrich Vilém III.
Fridrich Vilém IV.
Görlitz
Günther Weisenborn
G7
Gabriela Navrátilová
Gabriel Max
Gaetano Donizetti
Gallus Anonymus
Geiserich
Gemeinsame Normdatei
Generalplan Ost
Geodata
Geografie Rakouska
Geológia
Geológia Álp
Geologie
Geometrie
George Cadogan, 5. hrabě Cadogan
George Washington
Georg von Schönerer
Gerd Müller
Germáni
Gestapo
Gesta principum Polonorum
Glaciál
Gotická architektura
Gottfried Toskánský
Gran Paradiso
Gregoriánský kalendář
Gregoria Maximiliána Habsburská
Gregor Mendel
Grossglockner
Gruzie
Guardian
Guglielmo Marconi
Guta Habsburská
Hámid Karzaj
Habsburkové
Habsburská monarchie
Habsburská monarchie (rozcestník)
Habsburské Nizozemí
Hafizulláh Amín
Haiti
Hajbatulláh Achúndzáda
Haličsko-vladiměřské království
Halit
Hallstatt
Hall in Tirol
Hans Makart
Harlem
Harvardova univerzita
Hektár
Heliocentrismus
Helvetikum
Herculaneum
Hiram Stevens Maxim
Hirohito
Hlavní město
Hlavní strana
Hnězdno
Hohe Tauern
Hokej
Holokaust
Hongkong
Horní Lužice
Hornina
Hornoslezská povstání
Hrubý domácí produkt
Hubert Salvátor Rakousko-Toskánský
Husajn I.
Hustota zalidnění
Hydratace
Hypsometrie
Ignác Šechtl
Ignác z Loyoly
Illinois
Index lidského rozvoje
Indie
Innsbruck
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Invalidovna (Paříž)
Invaze do Polska (1939)
IROZHLAS
Irsko
Isabela Bourbonská
Isabela Kastilská
Isabela Portugalská (1496)
Islám
ISO 3166-1
ISO 3166-2:AT
ISO 3166-2:PL
Itálie
Ivana Grollová
Ivan Hrbek
Ivy League
Izrael
Izraelské obranné síly
Jára Beneš
Józef Beck
Józef Piłsudski
Jaan Kaplinski
Jaderná zbraň
Jagellonci
Jagellonská univerzita
Jakub Arbes
Jakub Hron Metánovský
Jaltská konference
James Wilson (Dr. House)
Jana Enríquezová
Jana I. Kastilská
Janovský záliv
Janov (Itálie)
Janov (Taliansko)
Jantarová stezka
Jan Adolf Brandeis
Jan Ambrůz
Jan Habsbursko-Lotrinský
Jan Henryk Dąbrowski
Jan Hrušínský
Jan II. Aragonský
Jan II. Kastilský
Jan III. Sobieski
Jan Jindřich
Jan Karel Habsburský
Jan Karel Hraše
Jan Macháček
Jan Matejko
Jan Radimský
Jan Rudolf Czernin z Chudenic
Jan Salvátor Toskánský
Jan Tomáš
Jan Váňa (havíř)
Japonsko
Jardins des Champs-Élysées
Jarmil
Jazyk (lingvistika)
Jiří II.
Jiří Toskánský
Jiří z Poděbrad
Jih
Jim Carroll
Jindřich Ferdinand Toskánský
Jindřich Habsbursko-Lotrinský
Jindřich II. Babenberský
Jindřich II. Pobožný
Jindřich IV.
Jindřich Niederle
Jindřich V. Sálský
Johann Franz Greipel
John Boyd Dunlop
John Kerry
John Spencer-Churchill, 7. vévoda z Marlborough
Jordánsko
Josef August Rakouský
Josef Ferdinand Toskánský
Josef Frankovský
Josef František Habsbursko-Lotrinský
Josef Habsbursko-Lotrinský
Josef I. Habsburský
Josef II.
Josef Karel Ludvík Habsbursko-Lotrinský
Josef Plojhar
Josef Pražák
Josef Schulz
Josef Truhlář
Joseph Stiglitz
Josif Vissarionovič Stalin
Josip Broz Tito
Južná Európa
Judaismus
Jugoslávie
Juh
Juhovýchod
Kábul
Křížení
Křížové výpravy
Křesťanství
Křižáci
Kačer Donald
Kašubština
Kalifornie
Kaliningradská oblast
Kampus
Kanada
Kapitulace Japonska
Karélie
Karantánie
Kara Mustafa
Karel Španělský
Karel Štýrský (biskup)
Karel Štěpán Rakousko-Těšínský
Karel Adámek
Karel Albrecht Habsbursko-Altenburský
Karel Ambrož Rakouský-Este
Karel Bulíř (pedagog)
Karel Förster
Karel Ferdinand Rakousko-Těšínský
Karel Havlíček Borovský
Karel Hořínek
Karel I.
Karel I. Josef Habsburský
Karel II. Španělský
Karel II. Štýrský
Karel IV.
Karel Jan Rudzinsky
Karel Jonáš
Karel Josef Habsbursko-Lotrinský
Karel Kühnl
Karel Ludvík Habsbursko-Lotrinský (1918–2007)
Karel Ludvík Rakousko-Těšínský
Karel Ludvík Rakousko-Uherský
Karel Pius Rakousko-Toskánský
Karel Růžička starší
Karel Salvátor Rakousko-Toskánský
Karel Smělý
Karel V.
Karel VI.
Karel Vrátný
Karel Vraný
Karlovac
Karl Nehammer
Karpaty
Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev
Kateřina II. Veliká
Kateřina Jacques-Bursíková
Kateřina Renata Habsburská
Kateřina z Foix
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození 9. června
Kategorie:Narození v roce 1840
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katolicismus
Katolické řády a řeholní kongregace
Katolictví
Katyňský masakr
Kavkazská válka
Kazachstán
Kazimír III. Veliký
Kazimír IV. Jagellonský
KDU-ČSL
Keltové
Kibuc
Kilometer
Kitzbühel
Klíma
Klagenfurt
Klaudie Medicejská
Klemens Wenzel von Metternich
Klement Salvátor Habsbursko-Altenburský
Kmen (sociologie)
Knížectví
Kněžství (mormonismus)
Kościuszkovo povstání
Kolumbie
Kolumbijská univerzita
Komtur
Komunismus
Komunistická strana Čech a Moravy
Komunistická strana Československa
Komunistická strana Rakouska
Konžská republika
Kongresové Polsko
Konrád I. Mazovský
Konstance Habsburská
Konstancja Gładkowska
Konstituční monarchie
Korunní princ Rudolf
Korunovace
Korutany
Kosmická sonda
Kosovská válka
Kostel svatého Petra a Pavla (Görlitz)
Král
Královský hrad (Varšava)
Kraňsko
Krakov
Krakovské povstání
Kras
Kreva
Krevská unie
Kryštalinikum
Krymský chanát
Kujavsko
Kujavsko-pomořské vojvodství
Kuomintang
Kurt Biedenkopf
Kurt Waldheim
Květen
Květnový převrat (Polsko)
Lógar
Lac du Bourget
Ladislav Filip Habsbursko-Lotrinský
Ladislav Pohrobek
Ladislav Rott
Lajos Abafi
Lalibela
Latina
La Rioja (Španělsko)
Lednové povstání
Ledovec
Leopold Ferdinand Salvátor
Leopold Habsbursko-Lotrinský
Leopold I.
Leopold I. Babenberský
Leopold I. Vilém
Leopold II.
Leopold II. Toskánský
Leopold Salvátor Rakousko-Toskánský
Leopold V. Habsburský
Leo Karel Habsbursko-Lotrinský
Les
Letecká archeologie
Letiště Gatwick
Letní čas
Letní olympijské hry 2020
Levice
Lev XI.
Libanon
Liberalismus
Library of Congress Control Number
LIBRIS
Lichtenštajnsko
Lichtenštejnsko
Lilek brambor
Linec
Lipica
Listopadové povstání
Literární fikce
Litevština
Litevské velkoknížectví
Litovel
Litva
Lomonosovova univerzita
Londýn
Lotyšská národní knihovna
Louis-Nazaire Bégin
Lovčice (okres Hodonín)
Lužická kultura
Lužická Nisa
Lublinská unie
Lucembursko
Ludvík Habsbursko-Lotrinský
Ludvík Salvátor Toskánský
Ludvík Viktor Habsbursko-Lotrinský
Luis Carrero Blanco
Lulu (Berg)
Luna 22
Lvov
Lyndon B. Johnson
Lyskamm
Média:Pl-Rzeczpospolita.ogg
Mírová cena německých knihkupců
Měď
Měšťanstvo
Měšek I.
Měsíc
Městské okresy v Německu
Maďaři
Maďarština
Maďarsko
Madeleine Albrightová
Madrid
Magmatická hornina
Mahátma Gándhí
Mahmúd Ahmadínežád
Maia Sanduová
Malá Strana
Maltská konvence
Mamlúcký sultanát
Manhattan
Manuel Rivera-Ortiz
Maorové
Maršál Polska
Marie Anna Bavorská (1551–1608)
Marie Anna Bavorská (1574–1616)
Marie Burgundská
Marie Kristýna Rakouská (1574–1621)
Marie Magdalena Habsburská
Marie Stuartovna
Marie Terezie
Markéta Habsburská (1584–1611)
Markéta Habsburská (1584)
Markéta Saská
Markýz de Sade
Markrabě
Mars (planeta)
Mars Express
Martha Washingtonová
Martin Čech
Martin Van Buren
Masarykova univerzita
Massif des Écrins
Mateusz Morawiecki
Matterhorn
Matyáš Habsburský
Matyáš Korvín
Maurové
Mauzoleum
Maximilián I. Habsburský
Maxmilián Arnošt Habsburský
Maxmilián Evžen Rakouský
Maxmilián František Habsbursko-Lotrinský
Maxmilián I. Habsburský
Maxmilián I. Mexický
Maxmilián II. Habsburský
Maxmilián III. Habsburský
Maxmilián Josef Rakouský-Este
Mazovčané
McDonnell Douglas DC-9
Metrov nad morom
Metro v Praze
Mezinárodní archivní rada
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michail Saakašvili
Mikuláš Koperník
Milan Havlín
Milan Zelený
Milavče
Miloš Klicman
Milton Friedman
Miocén
Miroslav Khol
Miroslav Tetter
Mistrovství světa ve fotbale
Moldavsko
Mongolský vpád do Evropy
Mongolsko
Mont Blanc
Morava
Moravské markrabství
Moravský zemský sněm
Muhammad Dáúd Chán
Muhammad Nadžíbulláh
Mumie
Murcijský region
MusicBrainz
Nářečí
Náboženství
Náměstí Hrdinů (Vídeň)
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Citace
Nápověda:Literatura
Nápověda:Obsah
Nápověda:Reference
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní hymna
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní konvent
Národní muzeum
Národní park Vesuv
Národní parlamentní knihovna Japonska
Národní shromáždění republiky Československé (1920–1939)
Národnost
Núr Mohammad Tarakí
Němčina
Němci
Německá říše
Německé císařství
Německé Rakousko
Německé zločiny v Polsku za druhé světové války
Německý spolek
Německo
Německo-polská státní hranice
Německo-polský pakt o neútočení
Nacismus
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nagasaki
Napoleonské války
Napoleon Bonaparte
National Archives and Records Administration
Neandertálec
Nedestruktivní archeologie
Negba
Negroidní rasa
Nemecko
Neoabsolutismus
Neolit
Nero
Neutralita
New York
New York (stát)
New York City Police Department
Nihil novi
Nikolaj Davyděnko
Nobelova cena
Nobelova cena za mír
Noricum
Novinář
Novorossijsk
Občanská demokratická strana
Obléhání Brna (1645)
Obléhání Konstantinopole (717–718)
Obležení Hlohova
Obrněný transportér
Obyvatelstvo
Odilon Redon
Odilo Globocnik
Odkryv
Odo Akvitánský
Odra
Okupační zóny Rakouska
Oldřich Nový
Oligarchie
Oligocén
Olympijské hry
OpenStreetMap
Opera
Operace Tannenberg
Operace Visla
Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj
Organizace pro osvobození Palestiny
Organizace spojených národů
Organizace ukrajinských nacionalistů
Organizace zemí vyvážejících ropu
Orogenéza
Orogeneze
Oskar Höcker
Osmanská říše
Osmansko-habsburské války
Osvícenství
Otáčivé hlediště Český Krumlov
Ota František Josef
Ota I. Veliký
Ota II.
Ota III.
Oto Linhart
Otto von Habsburg
Oxfordská univerzita
Pádska nížina
Pákistán
Pán (šlechtický titul)
Předměstí
Předseda vlády
Přeměněná hornina
Přemyslovci
Přemysl Otakar II.
Přimda (hrad)
Paříž
Paštština
Paštunština
Paštunové
Pagekon obří
Paleogén
Palisáda
Památková rezervace
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Pangermanismus
Panonie
Panoráma
Papež
Papeete
Parita kupní síly
Parlamentní republika
Paul Gauguin
Pavel Filip
Penninikum
Penninské Alpy
Penny Black
Pensylvánská univerzita
Pentagon
Perština
Personální unie
Per Teodor Cleve
Petr Ferdinand Toskánský
Petr Iljič Čajkovskij
Petr Kolínský
Piastovci
Pius X.
Piz Bernina
Pjotr Lavrov
Ploutvonožci
Poštovní známka
Požár
Požár Malé Strany a Hradčan
Podkarpatská Rus
Pohřebiště
Pohorie
Poláci
Polština
Polané (západní)
Politik
Polská exilová vláda
Polská hymna
Polská lidová republika
Polská národní knihovna
Polská republika (rozcestník)
Polská vlajka
Polské království
Polské království (1916–1918)
Polský odboj během druhé světové války
Polský podzemní stát
Polsko
Polsko-litevská unie
Polsko-litevská unie (1569–1795)
Polsko-litevská válka
Polsko-sovětská válka
Polsko-ukrajinská válka
Pomořansko
Pompeje
Poniatowští
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Francúzsko
Portál:Geografia
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Literatura
Portál:Náboženství
Portál:Novověk
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Pravěk
Portál:Spojené státy americké
Portál:Sport
Portál:Středověk
Portál:Starověk
Portál:Vedy o Zemi
Portugalsko
Poslanecká sněmovna
Povodeň na Moravě (1970)
Poznaňské velkovévodství
Poznaňsko
Právnická fakulta Masarykovy univerzity
Príkrov (geológia)
Pražský hrad
Praha
Pravěk
Premiéra
Prevét
Prezident
Princetonská univerzita
Privilegium minus
Projekt Manhattan
Prosperita
Protestantismus
Pruské království
Pruské Slezsko
Prusko
Prusko-rakouská válka
První anglo-afghánská válka
První křížová výprava
První opiová válka
První Rakouská republika
První světová válka
Pryč od Říma!
Pulitzerova cena
Q156400
Q156400#identifiers
Q156400#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q172388
Q172388#identifiers
Q172388#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q299559
Q299559#identifiers
Q299559#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q49088
Q49088#identifiers
Q49088#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q81659#identifiers
Q81659#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q839954#identifiers
Q839954#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q866393
Q866393#identifiers
Q866393#identifiers|Editovat na Wikidatech
Québec
Rétové
Raabs an der Thaya
Rada Evropy
Raetie
Rainer Ferdinand Habsbursko-Lotrinský
Rainer Josef Habsbursko-Lotrinský
Rakúsko
Rakouská hymna
Rakouská občanská válka
Rakouská státní smlouva
Rakouská vlajka
Rakouské arcivévodství
Rakouské císařství
Rakouské markrabství
Rakouské Nizozemí
Rakouské spolkové země
Rakouské vévodství
Rakouský stát
Rakousko
Rakousko-turecká válka (1663–1664)
Rakousko-uherské vyrovnání
Rakousko-Uhersko
Reformace
Rekatolizace
Renáta Doleželová
Renesanční architektura
Renesance
Republika
Revoluce 1848–1849 v Rakouském císařství
Richard Jahn
Richterova stupnice
Robert Führer
Robert Kennedy
Robert Oppenheimer
Robert Rakouský-d'Este
Robert Sean Leonard
Robota
Rok
Rok čtyř císařů
Ropná skvrna
Rozhlas
Rozloha
Rudá armáda
Rudolf I. Habsburský
Rudolf II.
Rudolf IV. Habsburský
Rudolf Jan kardinál Habsbursko-Lotrinský
Ruské impérium
Rusko
Rusko-polská válka (1605–1618)
Rysy
Rytíř
Séraphin-Médéric Mieusement
Síla
Sýrie
Saintgermainská smlouva
Sakrální stavba
Salcburk
Sanace (Polsko)
San Francisco
Sarajevo
Sarmati
SARS-CoV-2
Sasko
Sasové
Satira
Saturnin Heller
Schengenský prostor
Schutzstaffel
SEAT
Sebevražda
Sedimentární hornina
Sedimentačná panva
Sedmidenní válka
Sedmiletá válka
Sejm
Sergej Adamovič Kovaljov
Severní válka
Severoatlantická aliance
Severovýchod
Seznam římských králů
Seznam štýrských markrabat a vévodů
Seznam švédských králů
Seznam brixensko-bolzanských biskupů
Seznam korutanských vévodů
Seznam kraňských markrabat a vévodů
Seznam měn
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam představitelů Afghánistánu
Seznam představitelů Polska
Seznam představitelů Rakouska
Seznam panovníků Svaté říše římské
Seznam pasovských biskupů
Seznam polských králů
Seznam portugalských panovníků
Seznam pruských panovníků
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
Seznam světového dědictví v Africe#Etiopie
Seznam vratislavských biskupů a arcibiskupů
Shetlandy
Sidney Altman
Sjednocená kanadská provincie
Skanzen
Skotsko
Skytové
Slezané
Slezská kuchyně
Slezské vojvodství
Slezsko
Slované
Slovanské náboženství
Slovanský sjezd
Slovenština
Slovenská národní rada
Slovensko
Slovinština
Slovinsko
Smlouva z Nice
Smlouva z Waitangi
SNAC
Sofie Litevská
Solná komora
Soubor:1684 Entsatz von Wien anagoria.JPG
Soubor:Anonym Erzherzog Karl II.jpg
Soubor:Antecline (PSF).png
Soubor:Aschraf Ghani MSC 2017 2 (cropped modified).jpg
Soubor:Auguste Rodin fotografato da Nadar nel 1891.jpg
Soubor:Austria 1945-55.svg
Soubor:Austria Romana.png
Soubor:Austria satellite-map.jpg
Soubor:Bertha-von-Suttner-1906.jpg
Soubor:Biskupin - gate and wall.jpg
Soubor:Border changes in history of Poland.png
Soubor:Bregenz pano 1.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-1987-0922-500, Wien, Heldenplatz, Rede Adolf Hitler.jpg
Soubor:Carinthia Arms.svg
Soubor:Charlie Watts Berlinale 2008 cropped.jpg
Soubor:Claude Monet 1899 Nadar crop.jpg
Soubor:Coat of arms of Austria.svg
Soubor:ColumbiaNYUCoat.JPG
Soubor:Davydenko Hamburg.jpg
Soubor:Destroyed Warsaw, capital of Poland, January 1945.jpg
Soubor:Emile Zola MOPA.jpg
Soubor:Empire Autricien au XVIII. siecle.jpg
Soubor:EU-Austria.svg
Soubor:EU-Poland.svg
Soubor:Europa Jagellonica.svg
Soubor:Fault-propagation fold.gif
Soubor:Flag of Austria.svg
Soubor:Flag of Poland.svg
Soubor:Grunwald Wojciech Kossak.jpg
Soubor:Herb Polski.svg
Soubor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
Soubor:Jakub Arbes.jpg
Soubor:Jarlshof(NigelDuncan)Feb2007.jpg
Soubor:Joseph Siffred Duplessis - Christoph Willibald Gluck - Google Art Project.jpg
Soubor:Krizik Electric Tram 1891 Hercik.png
Soubor:Languages of Central Europe 1910 v češtině.png
Soubor:Low Memorial Library Columbia University NYC.jpg
Soubor:Marcha orientalis-cs.svg
Soubor:MieszkoDagome.jpg
Soubor:Nagasakibomb.jpg
Soubor:Nur Muhammad Taraki.png
Soubor:Polska-ww1-nation.png
Soubor:Rainbow Basin.JPG
Soubor:Svět knihy 2011 - Jan Hrušínský.jpg
Soubor:Syncline and anticline norw.jpg
Soubor:Tchaikovsky2.jpg
Soubor:Teresa-Stolz.jpg
Soubor:Thilafushi1.jpg
Soubor:Uklon vrasy.png
Soubor:VenusWillendorf.jpg
Soubor:Wappen Herzogtum Krain.png
Soubor:Wappen Herzogtum Steiermark.png
Soubor:Wentworth Miller by Gage Skidmore.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Sovětská invaze do Polska
Sovětské represe proti Polákům a polským občanům 1939–1946
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Map/16/52.788378/17.744691/cs
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-223-1664-4
Speciální:Zdroje knih/80-88896-36-3
Speciální:Zdroje knih/978-80-7106-239-4
Speciální:Zdroje knih/978-80-7243-455-8
Spisovatel
Spittal an der Drau
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Spojenci (druhá světová válka)
Srážka vlaků u Milavčí
Srbsko
Státní znak Polska
Státní znak Rakouska
Středa
Střední Evropa
Střední Litva
Střední paleolit
Stanfordova univerzita
Stanisław Żółkiewski
Stanislava
Stanislav II. August Poniatowski
Starověk
Starověký Řím
Steyr
Story Musgrave
Strana komunistické obnovy
Strana Whigů
Strana Zelených
Stratigrafie
Stratzing
Stredná Európa
Sultán
Sunnitský islám
Světová banka
Světová obchodní organizace
Světskost
Svět motorů (časopis)
Svatá říše římská
Svatá Helena (ostrov)
Svobodné město Krakov
Svrchovanost
Synklinála
Szlachta
Tádžikistán
Tálibán
Třicetiletá válka
Tahiti
Taliansko
Talibán
Tanganika (země)
Tatra 613
Tchaj-wan
Tektonika
Terciární sektor
Terciér
Tereza Stolzová
Terst
Tethys (more)
Teurnia
Theodore Roosevelt
Theodor Tomášek
Thilafushi
Think tank
Thomas Hardy
Thomas Merton
Tichý oceán
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Tokio
Tomáš Černý (politik)
Tomáš Vorel
Tony Award
Tony Esposito (lední hokejista)
Toomas Hendrik Ilves
Tornádo v Litovli
Toruň
Toulouse
Tovaryšstvo Ježíšovo
Trapista
Treťohory
Trove
Turečtina
Turecko
Tyrolsko
Udórz (hrad)
Ukrajina
Ukrajinci
Ukrajinská povstalecká armáda
Umělá družice
Umajjovci
UNESCO
Unie svobody – Demokratická unie
Union List of Artist Names
Univerzita
Univerzita ve Štýrském Hradci
Univerzitní systém dokumentace
Unstruta
Uzbekistán
Václav Havel
Václav II.
Václav Mollenda
Václav Nekvasil
Václav Veber
Válka o španělské dědictví
Válka ve Vietnamu
Válka v Tigraji
Války o rakouské dědictví
Vápenec
Vídeň
Vídeňský kongres
Východ
Východní blok
Východní Germáni
Východní marka
Východní Prusko
Východofranská říše
Vakcína proti covidu-19
Vandalové
Varšava
Varšavská konfederace
Varšavské knížectví
Varšavské povstání
Vatikánská apoštolská knihovna
Velká francouzská revoluce
Velká turecká válka
Velké okresní město
Velkopolské povstání
Velkopolské povstání (1806)
Velkopolsko (historické území)
Veněra 15
Venuše z Galgenbergu
Versailleská smlouva
Viedeň
Viedenská kotlina
Viktor Wilhelm Russ
Vilém Habsbursko-Lotrinský
Vilém I. Nizozemský
Vilém II. Nizozemský
Vilém Rakousko-Těšínský
Vilém Tierhier
Virginie
Virtual International Authority File
Virunum
Visegrádská skupina
Vislané
Vitalianus
Vital Šyšov
Vladimír Slavínský
Vladislav I. Lokýtek
Vladislav II. Jagello
Vladislav Jagellonský
Vlastenecká fronta (Rakousko)
Vlastislav Antonín Vipler
Vlnění
Vlnolam
Vnitřní Rakousy
Vnitrozemský stát
Voda
Volkswagen
Volyňský masakr
Vrása
Vrása?oldid=5278065
Vrása (přírodní památka)
Vrásnenie
Vratislav II.
Vrchol
Vstup Rakouska do Evropské unie
Vyhlazení Lidic
Vyhlazovací tábory nacistického Německa
Wachau
Warren Buffett
Weisshorn
Welfové
Wentworth Miller
Wettinové
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Věrohodné zdroje
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Willendorfská venuše
William Gregory
William Henry Harrison
William Pittenger
Wkra
WorldCat
Yaleova univerzita
Zákon o mimořádné moci nařizovací
Západní Slované
Závěť
Złoty
Zaolzie
Zdeněk Šreiner
Zell am See
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení na Haiti 2021
Zemská armáda
Zemská kůra
Zemské desky
Zemský okres Zhořelec
Zemský plášť
Zgorzelec
Zikmund Báthory
Zikmund František Tyrolský
Zikmund Habsburský
Zikmund Habsbursko-Lotrinský
Zikmund III. Vasa
Zinalrothorn
Zlaté svobody
Zlom




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk