Flaviovská dynastia - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Flaviovská dynastia
Flaviovci zobrazení na obraze Titov triumf od Sira Lawrenca Alma-Tademu
Flaviovci zobrazení na obraze Titov triumf od Sira Lawrenca Alma-Tademu

Flaviovská dynastia alebo Flaviovci bola rímska cisárska dynastia, ktorá vládla Rímskej ríši v rokoch 6996. Prvý flaviovský cisár Vespasián sa dostal na trón po občianskej vojne v roku 69, známeho tiež ako rok štyroch cisárov.

Po krátkej vláde Galbu a Otha sa v polovici roku 69 stal cisárom Vitellius. Jeho nárok na trón bol však spochybnený rímskymi légiami rozmiestnenými vo východných provinciách, ktoré za cisára vyhlásili svojho veliteľa Vespasiána. Z druhej bitky pri Bedriacu vzišli víťazne vojska Flaviovcov a 20. decembra vstúpili do Ríma. Nasledujúci deň zvolil rímsky senát Vespasiána za cisára (v jeho neprítomnosti) a začala sa éra Flaviovskej dynastie. Napriek tomu, že vládli len 27 rokov, v ríši sa počas ich vlády udialo niekoľko významných historických, hospodárskych a vojenských udalostí.

Flaviovci

Flaviovci zobrazení na zlatých aureoch. Zhora: Vespasián, Titus, Domicián

Vespasián

Hlavný článok: Vespasián

Prvý rok svojej vlády strávil v Egypte – v Ríme ho zastupoval Mucianus podporovaný jeho synom Domiciánom. Po príchode do Ríma v roku 70 začal upevňovať svoju moc a propagovať Flaviovskú dynastiu. Známy je najmä svojimi hospodárskymi reformami a vojenskými ťaženiami zo 70. rokov, z ktorých najdôležitejšia bola prvá židovsko-rímska vojna. Vojna skončila zničením mesta Jeruzalem jeho synom Titom. Vespasián ďalej potlačil povstania v Egypte, Galii a Germánií a pomohol obnoviť vojnou zničený Rím, v ktorom nechal postaviť Flaviovský amfiteáter, známejší ako Koloseum.[1] Zomrel 23. júna 79 na horúčku.[2] Na tróne ho nahradil jeho najstarší syn Titus. V tom čase žijúci historici Tacitus, Suetonius a ďalší, chválili jeho vládu, zatiaľ čo odsudzovali predošlých cisárov.[3]

Titus

Hlavný článok: Titus

Titus patril v rímskych dejinách k jedným z najobľúbenejších panovníkov a aj napriek počiatočným obavám bol historikmi považovaný za dobrého cisára, rovnako ako jeho otec.[4] Známym sa stal výstavbou Ríma, dokončením Kolosea a svojou štedrosťou voči katastrofami postihnutým mestám, ktoré v roku 79 zasiahol výbuch sopky Vezuv a Rímu, ktorý v roku 80 zasiahol ničivý požiar.[5] Titus pokračoval v práci svojho otca a ďalej propagoval meno svojho rodu. Na otcovu počesť ho nechal zbožštiť a v Ríme dal postaviť Vespasiánov chrám, ktorý bol dokončený jeho bratom Domiciánom.[6] Po dvoch rokoch vlády zomrel nečakane 13. septembra 81 na horúčku a rímskym senátom bol zbožštený.[7]

Domicián

Hlavný článok: Domicián

Domicián bol vyhlásený za cisára prétoriánskou gardou deň po smrti svojho brata Tita. Nastolil vládu tyranie, ktorá trvala 15 rokov – najdlhšie vládne obdobie od čias Tiberia. Ekonomiku ríše posilnil revalváciou rímskej meny,[8] rozšíril hraničné opevnenia[9] a začal s rozsiahlou obnovou zničeného mesta Rím.[10] 18. septembra 96 bol zavraždený súdnymi úradníkmi, čím sa skončila vláda Flaviovskej dynastie. Na tróne ho nahradil jeho priateľ a poradca Marcus Nerva, ktorý založil dynastiu adoptovaných cisárov. Jeho pamiatka bola odsúdená k zabudnutiu rímskym senátom, s ktorým mal zlé vzťahy počas celej jeho vlády. Tacitus, Plínius Mladší a Suetonius ho v svojich knihách, vydaných po jeho smrti, opísali ako krutého a paranoidného despotu. Moderné dejiny však toto vykreslenie Domiciána odmietli a charakterizovali ho ako bezohľadného, ale zato efektívneho autokrata, ktorého kultúrny, hospodársky aj politický program poslúžil ako základ pre pokojný principát v 2. storočí.[11]

Pozri aj

Referencie

  1. Suetonius, Vespasianus, 9
  2. Suetonius, Vespasianus, 24
  3. The Classical Journal, s. 267–269
  4. Suetonius, Titus, 1
  5. Cassius Dio, 22–24
  6. Suetonius, Domitian, 5
  7. Suetonius, Domitian, 2
  8. Jones, Brian W. 1992, s. 73–75
  9. Jones, Brian W. 1992, s. 127–144
  10. Jones, Brian W. 1992, s. 79–88
  11. Jones, Brian W. 1992, s. 196–198

Bibliografia

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Flavian dynasty na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Flaviovská dynastia





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk