A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Spojené štáty americké | |||||
| |||||
Národné motto: In God We Trust (angl.) (Veríme v Boha) E pluribus unum (lat.) (Z mnohých jeden) | |||||
Štátna hymna: The Star-Spangled Banner (Hviezdami posiata vlajka) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | United States of America | ||||
• krátky | United States | ||||
Hlavné mesto | Washington, D. C. 38°53′ s.š. 77°01′ z.d. | ||||
Najväčšie mesto | New York | ||||
Úradné jazyky | žiaden na federálnej úrovni, de facto angličtina | ||||
Regionálne jazyky | angličtina, havajčina, španielčina, samojčina a ďalšie | ||||
Demonym | Američan, Američanka[1] | ||||
Štátne zriadenie prezident viceprezident |
federatívna prezidentská republika Joe Biden Kamala Harrisová | ||||
Vznik | 4. júl 1776 | ||||
Susedia | Kanada, Mexiko, Rusko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
9 833 520 km² (3.) km² (6,97 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2021) • sčítanie (2020) • hustota (2021) |
331 893 745 (3.) 331 449 281 33,6/km² (185.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2022 25,35 bilióna $ (2.) 76 027 $ (9.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2019) | 0,926 (17.) – veľmi vysoký | ||||
Mena | americký dolár (USD) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC-4 až -12, +10, +11) (UTC-4 až -10) | ||||
Medzinárodný kód | USA/US | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | USA | ||||
Internetová doména | .us, .gov, .edu, .mil | ||||
Smerové telefónne číslo | +1 |
Súradnice: 39°49′41″S 98°34′46″Z / 39,828175°S 98,5795°Z
Spojené štáty alebo USA, dlhý tvar Spojené štáty americké (podrobnosti o názvoch pozri nižšie), sú federatívny štát v Severnej Amerike, ktorý sa rozprestiera od Atlantického po Tichý oceán. Na súši susedí s Kanadou a Mexikom. Vďaka štátu Aljaška siaha územie Spojených štátov aj k brehom Severného ľadového oceánu (Beringov prieliv ich oddeľuje od ázijského územia Ruska) a na niektoré tichomorské ostrovy (najmä Havaj).
Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom prezidenta, vlády, Kongresu a Najvyššieho súdu (Federálny dištrikt Kolumbia), ďalších viac či menej samosprávnych území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a atol Palmyra) a desiatich malých ostrovov či útesov.
Názov
Krátky tvar
Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie Spojené štáty alebo (až v niekoľkých posledných rokoch) USA (V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie United States. Anglická skratka tvaru „United States“ znie U.S. alebo US (nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare US vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky Union; občas sa používa aj v slovenčine a znie Únia. Ďalší neoficiálny krátky tvar je Amerika, po anglicky America.[2][3][4]
Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.[5][6][7][8][9] V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie.
Dlhý tvar
Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie Spojené štáty americké. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu Spojené štáty severoamerické a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom Anglicko-slovenskom slovníku z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom Slovníku slovenského jazyka (Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“). Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je Severoamerická únia; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie United States of America (v rokoch 1776 – 1778 aj United States of North America). Skratka tvaru „United States of America“ znie USA (-používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo U.S.A. (-používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).[2][10][11][12][3][13][14][15][16][17][18][19]
Historické tvary
Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä: Spojené štáty americké (t.j. rovnako ako dnes)[20], Spojené štáty (t.j. rovnako ako dnes)[21], Spojené Štáty Amerikánske[22], Spojené državy[23], Sjednotené štáty[24], Spojené državy severo-americké[25], Sjednotené Štáty Severo-amerikánske[26], Unia[25] a koncom 18. storočia Republika Amerykanská[27].
Dejiny
Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov (Indiánov a Eskimákov) cez Beringiu, zaniknutú pevninu v oblasti dnešného Beringovho prielivu, približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách Európanov v 15. a 16. storočí sem v 17. storočí začali prichádzať európski, predovšetkým anglickí kolonisti. Okrem Angličanov na severovýchode sem prichádzali Španieli, budujúci malé osady na Floride a juhozápade, a Francúzi, ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky Mississippi a na pobreží Mexického zálivu.
Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada St. Augustine na Floride, založená roku 1565. Prvá anglická usadlosť Jamestown vo Virgínii sa datuje do roku 1609. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu zlato (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom afrického pôvodu, ktorých sem od roku 1619 privážali na prácu ako otrokov.[28] Do sedemdesiatych rokov 18. storočia v trinástich britských kolóniách žilo dva a pol milióna ľudí.
Po skončení francúzsko-indiánskej vojny v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä Bostonské pitie čaju v roku 1773, viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí Patrioti (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej republikánstvo, ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii.
Ozbrojený konflikt začal v roku 1775, keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku 1776 vyhlásil Druhý kontinentálny kongres nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála Georgea Washingtona zvíťazili americkí Patrioti vo vojne za nezávislosť. Parížska zmluva z roku 1783 prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a Kanady. Centrálna vláda zriadená článkami Konfederácie nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku 1787 Kongres zvolal Ústavodarné zhromaždenie vo Philadelphii. Výsledkom zhromaždenia bol vznik novej ústavy, ktorá bola ratifikovaná v roku 1789. V roku 1791 k nej bola doplnená Listina práv, zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako prvým prezidentom a Alexandrom Hamiltonom, jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom Thomas Jefferson, zakúpil od Francúzska rozsiahle územie Louisiany, čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila. Druhá a posledná vojna s Britániou bola vybojovaná v rokoch 1812 – 1815.
Pod vplyvom presvedčenia o zjavnom predurčení (Manifest Destiny) sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k Tichému oceánu. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového HDP bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku druhej svetovej vojny. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a otrokárov. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od Mason-Dixonovej línie, ale Juh pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu bavlny do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán Abraham Lincoln, ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii.
Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo konfederáciu, ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku 1861 vojnu so Severom útokom na pevnosť Sumter. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej ére rekonštrukcie (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v 70. rokoch 19. storočia bieli Demokrati znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. Zákonov Jima Crowa, zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu Afroameričanov a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku hnutia občianskych práv v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv.
Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na severovýchode a stredozápade a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť progresívnemu hnutiu, ktoré počas 90. rokov 19. storočia až 20. rokov 20. storočia iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú daň z príjmov a priamu voľbu amerických senátorov do Kongresu. V roku 1920 devätnásty dodatok ústavy zaručil volebné právo žien. Hoci boli Spojené štáty počas prvej svetovej vojny spočiatku neutrálne, v roku 1917 vyhlásili vojnu Nemecku a prispeli k víťazstvu Dohody v nasledujúcom roku.
Éra prosperity 20. rokov skončila krachom na newyorskej burze v októbri 1929 a následným nástupom celosvetovej hospodárskej krízy trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident Franklin D. Roosevelt ukončil obdobie republikánskej dominancie v Bielom dome a realizoval svoje programy nazývané „Nový údel“ pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký liberalizmus, zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém sociálneho zabezpečenia a minimálnu mzdu. Po japonskom útoku na Pearl Harbor v decembri 1941 vstúpili Spojené štáty do druhej svetovej vojny po boku Veľkej Británie, Sovietskeho zväzu, Číny a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť nacistické Nemecko na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, čo prispelo k porážke Japonského cisárstva.
Spojené štáty a Sovietsky zväz vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace superveľmoci. Počas studenej vojny sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v pretekoch v zbrojení, vo vesmírnych pretekoch, rôznych zástupných vojnách a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore západnej Európy a Japonska spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu komunizmu. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do kórejskej vojny a vojny vo Vietname. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia, z veľkej časti vďaka sile hnutia za občianske práva, bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny. Studená vojna skončila s rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991 a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou.
Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na Blízkom východe v reakcii na vojnu v Zálive na začiatku 90. rokov. Začiatok 21. storočia poznačili útoky z 11. septembra 2001, po ktorých nasledovali vojny vedené USA v Iraku a Afganistane. V roku 2008 postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu 10. rokov 21. storočia.
Geografia
Poloha
Spojené štáty americké sa nachádzajú v Severnej Amerike. Ich brehy obmýva z východu Atlantický oceán a zo západu Tichý oceán. Štát Aljaška leží v severnej časti kontinentu a zo severu ho obmýva Severný ľadový oceán. Aljašku oddeľuje od Euroázijského kontinentu Beringov prieliv. Medzi najznámejšie polostrovy patrí Florida na juhu USA, ktorý oddeľuje Mexický záliv od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s Kanadou a na juhu s Mexikom. Floridský prieliv oddeľuje USA od ostrovného štátu Bahamy a od Kuby.
Povrch
Základom severoamerického kontinentu je Kanadský štít, ktorého vek sa datuje od archaika. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno Hudsonovho zálivu. Je tvorený premenenými a vyvretými horninami.
V súčasnosti sa pod Severoamerickú platňu podsúva tichooceánska, presnejšie sa podsúva pod jej západný okraj. Zároveň sa Juhoamerická platňa pohybuje smerom k Severnej. V dôsledku týchto pohybov vznikla vysoká horská hradba sopečného pôvodu, ktorá sa tiahne od Aleutských ostrovov pri Aljašskom polostrove až po Ohňovú zem.
Kordillery začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod Denali, 6 190 m n. m.) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to Pobrežné vrchy a vo vnútrozemí Skalnaté vrchy. Medzi jednotlivými pásami Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. Coloradská plošina, Veľká panva.
Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním Dolina smrti (Death Valley). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C).
Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie Apalačské vrchy. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera Pobrežná nížina. Mexický záliv lemuje Mississippská nížina. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú Centrálne roviny a Veľké prérie.
Denali, najvyšší bod USA (6 190 m n. m.) Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Spojené štátyÍzeltlábúak
Úmrtí v roce 2022
Ústavná listina Československej republiky
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Čechy
Čelist
Česi
Česká družina
Česká Wikipedie
České Budějovice
Česko
Česko-slovenská armáda
Česko-slovenské légie
Česko-Slovensko
Československá národná rada
Článkonožce
Článkování
Člankonošci
Členonožci
Členovci
Říše (biologie)
Šablona:Cite web
Šestinozí
Škrkavka
Špeciálne:KnižnéZdroje/0713997087
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-7153-174-X
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-7185-175-2
Špeciálne:KnižnéZdroje/8072059017
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7243-597-5
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7277-572-9
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7429-133-3
Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072153930
Špeciálne:KnižnéZdroje/9788087173473
Štíři
Štírci
Štetín
Štrnásť bodov prezidenta Wilsona
Švédsko
Švajčiarsko
Žábronožky
Žábry
Žáby
Žíla (biologie)
Žaberní oblouk
Žahavci
Želvušky
Ženeva
Živina
Živočichové
Životopis
Žlázy s vnitřní sekrecí
Αρθρόποδα
Бандпойҳо
Бирæкъахджынтæ
Буынаяқтылар
Буынтыкаяклылар
Быуынтығаяҡлылар
Зглавкари
Муунак буттуу
Суставаногія
Членестоноги
Членистоногие
Членистоногі
Членкаре
Членконоги
Членістаногія
Үетэ хүлтэн
Үет хөлтөн
Հոդվածոտանիներ
פרוקי-רגליים
آرتھوپوڈا
آرٿروپاڊا
ارتھروپوڈ
بندلینگون
بندپایان
بند پښه لرونکې ژوې
بوغومآیاقلیلار
جومگەپێیان
مفصليات الأرجل
مفصليات الارجل
مفصلی پایہ
अर्थोपोडा
सन्धिपाद
সন্ধিপদী
সন্ধিপদী প্ৰাণী
ਆਰਥਰੋਪੋਡ
સંધિપાદ
கணுக்காலி
ఆర్థ్రోపోడా
ಸಂಧಿಪದಿಗಳು
ആർത്രോപോഡ
สัตว์ขาปล้อง
ფეხსახსრიანები
ጋጥመ-ብዙ
節足動物
절지동물
10. august
11. december
12. říjen
13. říjen
15. říjen
1517
16. apríl
16. jún
1648
1892
1897
1914
1915
1917
1918
1919
1920
1922
1926
1935
1954
1967
20. říjen
20. máj
2022
22. říjen
23. říjen
25. říjen
27. marec
28. říjen
28. júl
28. jún
28. október
29. říjen
29. február
29. október
29. září
30. október
31. říjen
4. jún
4. máj
8. január
8. máj
95 tezí
Akvizice
Alois Rašín
Alsasko
Anatolij Papanov
Anatomie člověka
Angiografie
Anomalocaris
Antonín Švehla
Aortální oblouk
Aorta
Arithropodi
Arthropleura
Arthropod
Arthropoda
Arthropoden
Arthropodes
Arthropodo
Arthur Conan Doyle
Articulata
Artròpodes
Artrópode
Artrópodos
Artrapód
Artropod
Artropoda
Artropode
Artropodo
Artropodoj
Artropodu
Atwopòd
Australská národní knihovna
Autorita (knihovnictví)
Autoritní kontrola
Bělgorodská oblast
Belgicko
Benešov
Benito Mussolini
Bičnatci
Billy Joel
Biologická klasifikace
Bitka o Zvolen
Bitka pri Zborove (1917)
Boľševik
Bohoslužba
Boogie-woogie (hudba)
Branislav Hronec
Bratři Itálie (politická strana)
Bratislava
Bratranec
Buğumayaqlılar
Buněčné jádro
Cárske Rusko
Céva
Cévní systém
Carl Perkins
Castell
Chʼosh bijáád dahólónígíí
Chceme světlo!
Chitin
Chlopeň
Chlopeň (anatomie)
Chorváti
Chvostnatky
Chvostoskoci
Circulatory system?oldid=175738145
Clevelandská dohoda
Coelom
Commons:Featured pictures/cs
Country
Cytoplazma
Dýchací soustava
Daghagtiil
Dennis Quaid
Den vzniku samostatného československého státu
De facto
Dietrich Mateschitz
Difuze
Dočasná ústava
Dohoda (prvá svetová vojna)
Dolné Rakúsko
Dospělec
Drápkovci
Druhoústí
Druhy hlasů
Ductus arteriosus
Ductus venosus
Dutá žíla
Dvoustranně souměrní
Ecdysozoa
Edvard Beneš
Ekdyse#Hormonální řízení svlékání u hmyzu
Ekdyson
Eklem bacaklılar
Elektřina
Elektra Records
Elon Musk
Elton John
Elvis Presley
Embryo
Embryonální vývoj kardiovaskulární soustavy člověka
Encyklopedie
Endotel
Enzym
Epidermis
Epitelová tkáň
Eurypterida
Exoskelet
Federální služba bezpečnosti
File:Blutkreislauf Reptilien.svg
Foramen ovale
Francúzsko
Francis Frith
Francouzská národní knihovna
Fylogeneze
Ganglion
Gastrovaskulární dutina
Geleedpotigen
Geleedpotiges
Gelidpoetege
Gemeinsame Normdatei
Generální tajemník ústředního výboru Komunistické strany Číny
Giorgia Meloniová
Girêçikpê
Gliederfüßer
Gonochorismus
Gospel
Habsburgovci
Halloween
Hamburg
Hektár
Hemolymfa
Hermafrodit
Hlavní strana
Hlavní strana?uselang=cs
Hlavohruď
Hlavonožci
Hltan
Hmyz
Hmyzenky
Holandsko
Hormon
Horní Dvořiště
Hostitel
Hrotnatci
Hruď
Hudební žánr
Hudební nástroj
Hudební skladatel
Illinois Jacquet
Imunita (biologie)
Indické námořnictvo
Indie
Instar
Itálie
Játra
Jaderná triáda
Jaekelopterus
Jan Dus
Japonsko
Jazyčnatky
Jednorodí
Jerry Lee Lewis
Jerry Lee Lewis?oldid=1571708
Jiří Kraus
Jižní Korea
Johann Ludwig Christian Gravenhorst
Johnny Cash
Këmbënyjorët
Křídlatí
Kůže
Kambrium
Kapřivci
Karel III. Britský
Karel Kramář
Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)
Karotida
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Klad
Klanonožci
Klavír
Klepítkatci
Kmen (biologie)
Kořenohlavci
Košice
Kolej (ubytovací zařízení)
Komunistická strana Číny
Končetina
Konzervativní strana (Spojené království)
Korýši
Kostra člověka
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Krátkochvosti
Krabovci
Krajiny českej koruny
Krev
Krokodýli
Kroužkovci
Krvinka
Kuba
Kukla
Kusadlovci
Kutikula
Kutikula#Kutikula bezobratlých
Kyjonožci
Kyslík
Lülijalgsed
Larva
Laspuateten
Lasturnatky
Leddjur
Leddyr
Ledvina
Leszek Engelking
LGBT
Liðadýr
Liðdýr
Libor Pešek
Library of Congress Control Number
Libri
Liddfööt
Linda Gail Lewis
Liz Trussová
Louisiana
Lužice
Lužickí Srbi
Lupenonožci
Lutherstadt Wittenberg
Lymfatická soustava
Měkkýši
Maďarská republika rád
Maďarsko
Maďarsko-česko-slovenská vojna
Maffie
Makadla
Malá dohoda
Malý krevní oběh
Manažer
Mandibulata
Martinská deklarácia
Martin Luther
Maxillopoda
MCA Records
Melldrosek
Memphis
Mercury Records
Mezenchym
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezoderm
Michal Ambrož
Miilixinximna
Mikrofotografie
Milan Hodža
Milan Rastislav Štefánik
Miloš Zeman
Mimobuněčná tekutina
Mississippi (stát)
Mnohoštětinatci
Mnohonožky
Moč
Morava (región)
Most (mesto)
Motolice
Mozek
MusicBrainz
Mymba ipy apytimby
Myoblast
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národné zhromaždenie
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní parlamentní knihovna Japonska
Národný výbor československý
Nórsko
Nadace Wikimedia
Narioutakuojē
Nariuotakojai
Nashville
Nemecké Čechy
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nemecké Rakúsko
Nemecko
Neodermata
Neodermis
Nepohlavní rozmnožování
Nerv
Nervová soustava
Niveljalkaiset
Nizozemská královská knihovna
Nohatky
Norodom Sihanuk
Nymfa
Nymfa (biologie)
Oběhová soustava
Oběhová soustava ptáků
Obojživelníci
Obratlovci
Ocasatí
Odboj během druhé světové války
Opabinia
Orava (región)
Orgánová soustava
Orientační běh
Oslo
Ostrorepi
Otmar Brancuzský
Pásnice (živočich)
Písek
Písničkář
Převodní srdeční systém
Paleozoikum
Panarthropoda
Pancrustacea
Paríž
Parafyletismus
Patogen
Pavouci
Pavoukovci
Pittsburská dohoda
Plíce
Plebiscit
Plicní žíla
Plicní kmen
Plicní oběh
Plicní tepna
Plicnice
Ploštěnci
Ploštěnky
Ploutev
Plyn
Podkarpatská Rus
Podklíčková tepna
Pohlavní rozmnožování
Pohybová soustava
Pokožka (živočichové)
Polarizace (elektrodynamika)
Polská národní knihovna
Polyfyletismus
Polytematický strukturovaný heslář
Pomník svätého Václava
Portál:Živočichové
Portál:Aktuality
Portál:Biologie
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Hudba
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Medicína
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Posmkāji
Pot
Pražský hrad
Praha
Prezident
Prezident Spojených štátov
Proměna (biologie)#proměna dokonalá
Proměna (biologie)#proměna nedokonalá
Protesty v Íránu (2022)
Protilátka
Protonefridie
Prvá česko-slovenská republika
Prvá svetová vojna
Prvoústí
Prvoci
Prvohory
Pseudocoel
Ptáci
Pulec
Pupečníková žíla
Pupečníková tepna
Q11068#identifiers
Q11068#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q1360
Q202729
Q202729#identifiers
Q202729#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rakúsko
Rakúsko-Uhorsko
Rakovci
RCA Records
Recentní organismus
Recepčný zákon (1918)
Reformace
Rhythm and blues
Rishi Sunak
Rock and roll
Rock and Roll Hall of Fame
Rolling Stone
Rozmnožovací soustava
Roztoči
Roztočovci
Ruka
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruská ríša
Rusko
Rybenky
Ryby
Sèvreská zmluva
Síra
Saintgermainská zmluva (1919, veľká)
Sam Phillips
Savci
Schizocoel
Sedemdňová vojna
Sekáči
Sensu lato
Sesterská skupina
Seznam britských králů
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2022
Seznam premiérů Itálie
Seznam premiérů Spojeného království
Sherlock Holmes
Sillwichaki
Si Ťin-pching
Skalica (mesto)
SLBM
Sliezsko
Slováci
Slovenská ľudová republika
Slovenská republika rád
Slovensko
Slunce
SNAC
Socializmus
Solifugy
Soubor:Пейзаж на Венере.jpg
Soubor:3d10 fm de vilafranca.jpg
Soubor:Arterio main.JPG
Soubor:Arthropoda.jpg
Soubor:Blutkreislauf Amphibien.svg
Soubor:Blutkreislauf Fische.svg
Soubor:Blutkreislauf Reptilien.svg
Soubor:Commons-logo.svg
Soubor:Dédicace de Jerry Lee Lewis datant de 2007 (collection privée).jpg
Soubor:Dugesia Turbellaria wm (12) anterior.jpg
Soubor:Human circulatory system.svg
Soubor:Jerry Lee Lewis @ Credicard Hall 01 (cropped).jpg
Soubor:Martin Luther, 95 Thesen, 1517, Schlosskirche Wittenberg.jpg
Soubor:Oligochaeta anatomy.svg
Souborný katalog České republiky
Soul
Soustava žláz s vnitřní sekrecí
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Statistika
Spiš (región)
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Spojené království
Spojené státy americké
Srbi
Srbsko
Srdce
Státní souhlas k výkonu duchovenské činnosti
Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice
Střelba v Bělgorodské oblasti
Střelecký útok v Bratislavě 12. října 2022
Střevo
Staromestské námestie (Praha)
Stawonogi
Steroidy
Stonožkovci
Stonožky
Sudetsko
Sudety (región)
Sun Records
Suverenita (právo)
Sval
Svaly
Svijonožci
Svlékání#Svlékání u členovců
Tábor (Česko)
Třída Arihant
Tři králové (protinacistický odboj)
Tactopoda
Tagma (biologie)
Taliansko
Tasemnice
Tavenina
Taxonomická kategorie
Tešínsko
Tenor
Tepénka
Tepna
Tepna podklíčková
Termoregulace
Terst
Tetřívek douglaskový
Texas
Tiswermin
Tkáň
Tomáš Garrigue Masaryk
Trávicí soustava
Trávicí soustava člověka
Tragédie při hromadné tlačenici v Soulu 2022
Trianonská mierová zmluva
Trilobiti
Trove
Tunica intima
Tunica media
Turecko
Twitter
Tykadla
Užhorod
Uhličitan vápenatý
Univerzitní systém dokumentace
USA
Uzavření českých vysokých škol 17. listopadu 1939
Václavské námestie (Praha)
Véna
Výšková migrace
Vavro Šrobár
Veřejná bezpečnost
Veʻehokohoko
Velbloud
Venula
Versaillská zmluva (1919)
Veselí nad Lužnicí
Vidličnatky
Viktor Dvorčák
Virtual International Authority File
Vláda Rishiho Sunaka
Vlásečnice
Vlastizrada
Volodymyr Zelenskyj
Vylučovací soustava
Vysoká škola
Vzdušnice
Vzdušnicovci
Vznik Československa
Vznik Československa?oldid=13534122
Walk the Line
Wang Jang-ming
Washingtonská deklarácia
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Jak číst taxobox
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Woodrow Wilson
WorldCat
Zápal plic
Zadeček
Zatmění Slunce 25. října 2022
Zglavkari
Zimmerwaldská konference
Zločin z nenávisti
Zpěv
Zpěvák
Zuzana Čaputová
Zuzana Burianová
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk