Skároš
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice-okolie
Región	Abov
Nadmorská výška	236 m n. m.
Súradnice	48°35′18″S 21°22′34″V / 48,5884°S 21,3761°V / 48.5884; 21.3761
Rozloha	36,87 km² (3 687 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 133 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	30,73 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1270
Starosta	Ľubomír Vranka[3] (nezávislý)
PSČ	044 11 (pošta Ždaňa)
ŠÚJ	521981
EČV (do r. 2022)	KS
Tel. predvoľba	+421-55
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Skároš 91, 044 11 Ždaňa
E-mailová adresa	ocu.skaros@skaros.sk
Telefón	00421 55 698 00 78
Fax	00421 55 698 00 78
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Skároš
Webová stránka: skaros.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Skároš (v minulosti Skaroš, maď. Eszkáros, Szkáros) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Polohopis

Ulice

Okružná, Hlavná, Pod Červený Vrch, Tichá, Farská, Krátka, Gaštanová, Školská, Športová, Kostolná, Záhradná, Potočná, Marhuľová, Ku Bani

Dejiny

Skároš, ktorý sa nachádza asi 20 km južne od Košíc bezprostredne pri maďarskej hranici, je veľmi stará dedina. Spomína sa už v roku 1270 pri opise hraníc panstva hradu Füzér ako zem Skároš. Zmienka vznikla na základe opisu hraníc panstva patriaceho pod hrad, pretože zem Skároš sa nachádzala na hranici a patrila už Mikulášovi, synovi Abu. Tento pochádzal z tzv. nádoštskej vetvy rodu Aba.

Druhú písomnú zmienku poznáme z roku 1327, keď sa Skároš uvádza pri opise zeme Kalša, s ktorou tiež susedil. Zmienka hovorí o zemi Zkarus. Dedina Skároš je v údolí pod Slanskými vrchmi. Toto územie boli osídlené a kultivované už v 13. storočí.

Po smrti Dominika, syna Lacka a vnuka spomenutého Mikuláša, syna Abu, rod vymrel po meči, pretože Dominik nemal syna. Vtedy kráľ Karol v roku 1335 daroval nádoštské panstvo palatínovi Drugethovi. V zápise, ktorý vymenúva dediny patriace pod toto panstvo sa spomína aj Skároš. Podľa zápisu z roku 1387 vieme, že v Skároši už stál kostol.

V roku 1415 však už Skároš patril bánovi Petrovi a jeho bratovi Štefanovi, ktorých rod sa označoval ako Zudar z Olnódu. Im dedina patrila aj za portálneho súpisu v roku 1427, kedy tam bolo 15 port.

V tom čase sa nespočítavalo obyvateľstvo, ale tzv. porty. Porta je brána vedúca do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť voz ťahaný koňmi. Ak vezmeme do úvahy, že v jednej takejto usadlosti bolo so služobníctvom minimálne sedem ľudí, potom v roku 1427 mal Skároš minimálne 105 obyvateľov, čiže to bola na tie časy naozaj veľká dedina.

Politika

• JUDr. Ľubomír Vranka, starosta

Poslanci

• Július Bodnár
• Jozefína Hricová
• Monika Hudáková
• Slavomír Kéder
• Štefan Lacko
• Peter Német
• Lukáš Petrus
• Mgr. Monika Sitárová
• Margita Takáčová

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Kúria rodiny Fekete, jednopodlažná klasicistická dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej tretiny 19. storočia.^[4] Fasáde kúrie dominuje trojosový portikus s prelamovaným štítom s erbom rodu. V súčasnosti je objekt v dezolátnom stave a chátra.

• Reformovaný kostol, jednoloďová pôvodne tolerančná stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou z konca 18. storočia. Zásadnou prestavbou prešiel v roku 1932. Interiér je plochostropý, nachádza sa tu drevená trojramenná empora.^[5] Kostol má hladké fasády, polkruhovo ukončené okná. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, jednoloďová modernistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1939.^[6] Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Plochá hranolová veža je dekorovaná reliéfnym krížom nad markízou vstupu.

Galéria

• 

  Pohľad zo severu

• 

  Kostol Ružencovej Panny Márie

• 

  obecný úrad

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skároš

Externé odkazy

• Oficiálny web