Rákoš
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice-okolie
Región	Abov
Nadmorská výška	331 m n. m.
Súradnice	48°38′45″S 21°25′28″V / 48,645833°S 21,424444°V / 48.645833; 21.424444
Rozloha	10,56 km² (1 056 ha) [1]
Obyvateľstvo	357 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	33,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1387
Starosta	Igor Antoni[3] (nezávislý)
PSČ	044 16 (pošta Bohdanovce)
ŠÚJ	521906
EČV (do r. 2022)	KS
Tel. predvoľba	+421-55
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: obecrakos.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Rákoš (v minulosti Rakoš, maď. Abaújrákos) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Polohopis

Obec sa nachádza juhovýchodne od Košíc, leží na svahu Slanských vrchov v smere na Slanec a Slovenské Nové Mesto.

Dejiny

Podľa písomných dokladov z roku 1337 sa tu dedina ešte nenachádzala. Listina podrobne opisuje hranice Gábroviec (Gabróc), ktoré patrili opátstvu Krásnej nad Hornádom. V miestach dnešnej obce Rákoš sa uvádza iba cestička, ktorá viedla z Vyšnej Myšle na hrad Slanec.

Rákoš vznikol na území, ktoré patrilo hradu Slanec. V portálnom súpise Abovskej stolice z roku 1427 je zaznamenaných šesť port územia obce Rákoš. Ich majiteľom bol Žigmund z Lučenca, vtedajší pán hradu. Teda aj vtedy to bola iba malá dedinka. V tom čase sa sčítali porty, čiže brány, ktoré viedli do hospodárskych statkov. Takýto hospodársky statok mohol mať aj viac objektov. Ak na jednu portu počítame aspoň sedem ľudí, žilo tu aspoň 42 obyvateľov.

V roku 1565 bol vyhotovený desiatkový súpis, podľa ktorého žilo v Rákoši desať poddaných sedliakov a traja želiari. Súpis panstva Slanca z roku 1686 udáva v Rákoši 13 polovičných usadlostí, ale len sedem z nich bolo obývaných. V tom čase bol Rákoš prevažne maďarskou dedinou, i keď v spomínanom súpise z roku 1565 tam figurovali štyri mená slovenského pôvodu.

Mor a Rákociovské vojny v roku 1686 spôsobili, že Rákoš takmer zanikol. V roku 1715 tam žili len dvaja želiari, v roku 1720 traja poddaní sedliaci. Prílev obyvateľstva udáva listina z roku 1746. Žilo tu 65 obyvateľov, z toho 24 detí. Lexikón z roku 1773 udáva, že sa tu rozprávalo prevažne po slovensky. V roku 1851 tu žilo 215 obyvateľov.

Názov

Je dôvodné sa domnievať, že názov obce vznikol od slovanského slova Rákoš, ktorým sa zvyčajne označoval potok bohatý na výskyt rakov. Potoky tohto názvu nájdeme na Ukrajine, kde nebol maďarský vplyv pri vytváraní názvov, ale i v Maďarsku. Niekedy boli tieto potoky označované ako Rakovica, od čoho vzniklo maďarské Rakaca. Obec mohla byť označovaná aj ako Rakovec, čo pomaďarčené znelo ako Rákóc.

Z roku 1321 sa pri opise chotára obce Slivník v Abovskej stolici uvádza potok Rakolchpothokam teda Rakovec. Slovo Rákoš je teda pravdepodobne najskôr pomaďarčené označenie Rakovec, neskôr čiatočne poslovenčené (Rakovec - Rákóc - Rákoš).^[4]

Občianska vybavenosť

• Reformovaný kostol, Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, moderné stavby.

Referencie

Externé odkazy

• Obec Rákoš - oficiálna stránka obce

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.