Valaliky
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice-okolie
Región	Abov
Nadmorská výška	190 m n. m.
Súradnice	48°38′32″S 21°17′31″V / 48,6423°S 21,2919°V / 48.6423; 21.2919
Rozloha	8,63 km² (863 ha) [1]
Obyvateľstvo	4 497 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	521,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1961
Starosta	Štefan Petrík[3] (KDH)
PSČ	044 13
ŠÚJ	522139
EČV (do r. 2022)	KS
Tel. predvoľba	+421-55
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Valaliky
Webová stránka: valaliky.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Valaliky sú obec na Slovensku a druhá najväčšia obec v okrese Košice-okolie.

Polohopis

Časti obce

Obec Valaliky: časti

• Buzice (maď. Búzafalva)
• Bernátovce (v minulosti Bernatovce, maď. Bernátfalva)
• Všechsvätých (v minulosti Košický Micent, maď. Kassamindszent, Mindszent, Koksómindszent)
• Košťany (maď. Csontosfalva)

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1248, keď sa pri opise hraníc zeme Zebus (Nižných Šebastoviec) uvádza, že na východnej strane susedila táto zem s územím dnešných Valalík, v 13. a 14. storočí nazývaným ako zem Kokšov. Samotná listina sa zachovala iba v odpise Spišskej Kapituly z roku 1366.

Rozdelenie zeme Kokšov na päť samostatných obcí (vrátane obce Kokšov-Bakše), ku ktorému došlo v roku 1427, trvalo až do roku 1960, kedy sa obce Buzice, Bernátovce, Košťany a Všechsvätých opäť spojili do jednej obce, avšak už nie s názvom Kokšov, ale Valaliky.

Buzice Do začiatku 15. storočia boli súčasťou Kokšova. V portálnom súpise z r. 1427 sa uvádzajú ako Buzapeterfalua a v tom čase patrili Petrovi Buzovi, podľa ktorého dostala dedina aj nový názov. Už v r. 1370 sa uvádza istý Juraj z Kokšova zvaný Buza a ide bezpochyby o predka uvedeného Petra Buzu. Keď na začiatku 15. storočia vzniká názov Buzafalva, bolo už územie pôvodného Kokšova a jeho okolia v značnej miere pomaďarčené a preto aj názov podľa osobného mena Buza vzniká už v maďarskej podobe, teda s koncovkou -falva. Názor, že osobné meno Buza súvisí s maďarským obecným názvom búza (pšenica) je nesprávny. Dá sa veľmi ľahko dokázať, že meno Buza (Búza, Búz, Buzo, Buzek, Buzko) je slovanského pôvodu. V konskripcii cirkví a fár v Abovskej stolici z roku 1746 sa uvádza o Buziciach, Bernátovciach a Košťanoch, že ľud je dvoch rečí (slovenskej a maďarskej), ale že ľud slovenskej reči prevažuje. V lexikóne z roku 1773 sa zasa uvádza o týchto troch dedinách, že v Bernátovciach a Košťanoch prevláda už slovenská reč, kým v Buziciach ešte reč maďarská. Elek Fényes v roku 1851 uvádza však Buzice (Búzafalva) ako slovenskú dedinu. Zaujímavosťou je, že terajší slovenský názov Buzice bol dedine v roku 1919 pridelený omylom podľa chybného zaznačenia v Niederleho národopisnej mape z roku 1903, keď v minulosti tento názov patril dnešnej dedine Buzica (predtým Buzita) v okrese Moldava.

Bernátovce Do konca 14. storočia boli súčasťou Kokšova. Roku 1406 vystupujú pod zvláštnym názvom Felswkaxo, Felsukaxo a Felswkaxow, teda Felsô Kaksó - čiže Vyšný Kokšov. Z listiny z roku 1406 sa dozvedáme, že držiteľom Vyšného Kokšova je Ladislav, ktorý sa spomína ako majiteľ aj v portálnom súpise z r. 1427. Ladislav patrí k pôvodným kokšovským zemanom. Dedina má do polovice 15. st. názov Felsew Kaxomenthzenth. V polovici 15. st. je majiteľom Bernard, podľa ktorého táto dedina dostáva v druhej polovici 15. st. nový názov Bernaldfalva, a potom neskôr Bernátfalva.

Všechsvätých Boli jadrom a strediskom pôvodného Kokšova. V roku 1427 dedina patrila tamojším zemanom (podľa Vargu Belzseiovcom a Fiiziovcoml a mala najviac obyvateľov. Keďže Kokšov sa už v 14. storočí silne pomaďarčoval, jeho nový názov pre novovytvárajúcu sa dedinu Všechsvätých už vzniká v maďarskom jazyku ako Mindszent. V druhej polovici 16. st. a v 17. st. väčšina jej obyvateľov bola maďarskej národnosti reformovaného náboženstva, ktorí do roku 1695 užívali katolícky kostol. Turecké vpády a stavovské povstania spôsobili vyľudnenie obce. Od 18. st. sa dedina Všechsvätých začala poslovenčovať, ale Slováci preberajú madarský názov. Roku 1746 je dedina Všechsvätých slovenskou dedinou a aj lexikon z roku 1773 uvádza, že sa tam rozpráva prevažne slovensky. Po r. 1918 vzniká slovenský názov Všechsvätých.

Koštany V roku 1427 bol držiteľom Koštian Bartolomej zvaný Čontoš (dictus Chonthus de Mizla), ktorý bol v roku 1410 kastelánom na Trebišovskom hrade a ktorý už v roku 1403 dostal spolu s Petrom, synom Baláža de Ronwa, od kráľa Žigmunda dedinu Luhyňa v Zemplínskej stolici. Na základe Žigmundovej donácie tento Bartolomej zvaný Čontoš dostal v roku 1418 do držby aj Nižný Kokšov, dnešné Košťany. Táto dedina sa v r. 1418, 1435 a v r. 1462 uvádza už ako Also Koxo alias Chonthosfalwa. Postupne sa pre túto dedinu ujíma len názov Csontosfalva. Od roku 1673 obec patrila košickému semináru. Podľa súpisu v r. 1720 boli v Košťanoch (Csontosfalva) tri sedliacke poddanské rodiny, ktoré mali slovenské mená. Aj podľa lexikonu z r. 1773 sa tam rozprávalo prevažne slovensky. V 18. st. už to bola slovenská dedina, ale s prevzatým maďarským názvom. Slovenský názov Košťany bol zavedený podľa NiederIeho v r. 1919 ako preklad madarského názvu.

Automobilový závod

1. júla 2022 oznámil minister hospodárstva Richard Sulík, že tu preinvestuje skupina Volvo Cars 1,2 miliardy eur a postaví automobilový závod, ktorý bude vyrábať výlučne elektromobily.^[4]

Obyvateľstvo

Pôvodné obyvateľstvo obce Valaliky z troch štvrtín tvoria bývalí deputátnici, ktorí sa v minulosti do obce prisťahovali z rôznych stolíc východného a čiastočne aj stredného Slovenska. Okrem obdobia reformácie vždy prevládali rímskokatolíci. V období rokov 1800 až 1900 žilo v obciach v priemere až 200 Židov.

Hlavným zamestnaním obyvateľstva v minulosti bolo roľníctvo a chov dobytka. Boli medzi nimi úradníci, remeselníci, voliari, kočiši, bačovia, pastieri, valasi, deputátnici, nádenníci, pomocní robotníci a sluhovia.

Po roku 1918 nenastali výrazné revolučné zmeny v zamestnaní obyvateľstva oproti minulému obdobiu. Počas hospodárskej krízy veľmi stúpla nezamestnanosť, čo mnohých obyvateľov donútilo vysťahovať sa za prácou do zahraničia.

V rokoch 1945 - 1960 boli obyvatelia obcí postupne zbavení pôdy a neostávalo im nič iné ako sa zamestnať, či už v poľnohospodárstve, alebo v priemysle. Po vytvorení "socialistickej" dediny v roku 1960 všetci obyvatelia obce v produktívnom veku už pracovali buď ako robotníci, alebo zamestnanci v rôznych oblastiach socialistického hospodárstva, alebo priemyslu a spôsob života obyvateľov sa v ničom nelíšil od spôsobu života v meste. Ani dnes sa veľmi nelíši, aj keď badať snahu, aby dedine bolo prinavrátené jej pôvodné poslanie.

V rokoch 1800 až 1930 žilo v našich obciach spolu v priemere okolo 1200 obyvateľov. Po roku 1930 začal počet obyvateľov prudko narastať. Po zlúčení obcí v roku 1961 mala obec Valaliky okolo 2300 obyvateľov.

Štatistika demografického vývoja obyvateľov obce Valaliky

Počet obyvateľov obce Valaliky

• Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
• Počet obyvateľov 3670 3697 3787 3815 3840 3891 3900

Prirodzený prírastok

• Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
• Narodení 45 45 56 48 48 49 48
• Zomrelí 29 26 28 28 38 28 35
• Prirodzený prírastok 16 19 28 20 10 21 13

Migrácia obyvateľstva

• Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
• Prisťahovaní 41 47 75 90 86 68 52
• Odsťahovaní 67 55 35 65 64 78 68
• Migračné saldo -26 -8 40 25 22 -10 -16

Počet sobášov a rozvodov

• Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
• Počet sobášov 25 3 21 27 20 21 34
• Počet rozvodov 8 8 5 7 14 5 17

Prehľad počtu nezamestnaných

• Rok k 1.3. k 30.6 31.12
• 2003 488 424 408
• 2004 466 405 371
• 2005 362 334 346
• 2006 347 321 271

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v časti Všechsvätých, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1771-1786. Upravovaný bol v rokoch 1800, 1901 a po roku 1935.^[5] Fasády kostola sú členené lizénami, veža pilastrami, okná majú profilované šambrány s klenákmi, ukončené sú polkruhom. Veža má ihlancovú helmicu.

Hudba

• Dychová hudba Valaliky

Súbor vznikol na podnet vtedajšieho riaditeľa ZUŠ Vincenta Svata (za pomoci Vincenta Poláka a Jána Hanzesa) s názvom Rozlet v roku 1989.

• Folklórna skupina Valaličanka.

Folklórna ženská spevácka skupina vznikla v roku 1970 na podnet vtedajšej riaditeľky Materskej školy Všechsvätých pani Margity Sviatkovej.

Šport

• Stolnotenisový oddiel Valaliky

Osobnosti obce

Rodáci

• Michal Demeczky (* 1855 – † 1920), univerzitný profesor, pracovník uhorského Ministerstva kultúry a školstva, matematik

Pôsobili tu

• Štefan Hlaváč (* 1903 – † 1975), katolícky kňaz, stredoškolský pedagóg, trpiteľ za vieru prenasledovaný komunistickým režimom
• Ján Timko (* 1906 – † 1983), učiteľ, riaditeľ Národnej školy v Buziciach - Bernátovciach, kultúrny a politický aktivista, kronikár

Partnerské obce

• Košťany, Česko
• Košťany nad Turcom, Slovensko

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Stolnotenisový oddiel Valaliky
• Súkromné centrum voľného času Valaliky