Pius IX.

	Pius IX.; Pius IX
	255. rímsky biskup
	Crux de Cruce
Funkcie a tituly
Pontifikát
	16. jún 1846 – 7. február 1878
(Arci)biskup imolský
	17. december 1832 – 21. september 1846
Predchádzajúce funkcie
	arcibiskup spoletský; (3. jún 1827 – 17. december 1832);
Biografické údaje
Občianske meno	Giovanni Maria Mastai-Ferretti
Narodenie	13. máj 1792; Senigallia, Taliansko
Úmrtie	7. február 1878 (85 rokov); Apoštolský palác, Vatikán
Pochovaný	Bazilika svätého Vavrinca za hradbami
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	10. apríl 1819 (26 rokov)
Biskup
Menovanie	21. máj 1827 (35 rokov); Lev XII.
Konsekrácia	3. jún 1827 (35 rokov)
Svätiteľ	Francesco Saverio Maria Felice kardinál Castiglioni; prefekt Rímskej kúrie
Spolusvätitelia	Giovanni Giacomo Sinibaldi; prezident Pápežskej cirkevnej akadémie; Antonio Louis Piatti; titulárny arcibiskup Trapezusu
Kardinál
Menovanie	23. december 1839 (47 rokov) (In Pectore); 14. december 1840 (48 rokov) (zverejnené); Gregor XVI.
Stupeň	kardinál-kňaz
Titulárny kostol	Santi Marcellino e Pietro
Pápež
Voľba	16. jún 1846 (54 rokov)
Intronizácia	21. jún 1846 (54 rokov)
Svätec
Blahorečenie	3. september 2000; Námestie sv. Petra, Vatikán; sv. Ján Pavol II.
Sviatok	7. február
Atribúty	pápežské oblečenia a ozdoby
Odkazy
	Pius IX. na catholic-hierarchy.org angl. ; Pius IX.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Blahoslavený Pius IX., lat. Pius PP IX., rodným menom Giovanni Maria Mastai-Ferretti (* 13. máj 1792, Senigallia – † 7. február 1878, Rím) bol 255. pápež (1846 – 1878). Jeho pontifikát trval viac ako 31 rokov (11 559 dní), od 16. júna 1846 do 7. februára 1878. 3. septembra 2000 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného.^[1]

Život

Narodil sa v Senigallii v pohraničí Ancony ako štvrtý syn grófa Girolamo dei conti Ferretti. Hoci mal v mladosti epilepsiu, po vyliečení študoval vo Viterbe a neskôr v Ríme. V roku 1819 bol vysvätený na kňaza a po ôsmich rokoch sa už stal biskupom. Pre svoje súhlasné postoje k organizačným zmenám v pápežskom štáte a pre svoje sympatie s talianskymi národnými túžbami, získal povesť liberála. V roku 1840 bol vymenovaný za kardinála a v roku 1846, v dvojdňovom konkláve bol zvolený za pápeža. Bol síce pokrokár, ale umiernený, čo mu pri voľbe poslúžilo voči spiatočníckemu druhému kandidátovi.

Pápežstvo

Keďže zvolením za pápeža sa stal súčasne hlavou pápežského štátu, hneď po zvolení vyhlásil amnestiu pre politických väzňov, zrušil cenzúru a uskutočnil niektoré praktické reformy v pápežskom štáte. To, že niekoľkokrát podporil taliansky nacionalizmus, mu prinieslo veľkú popularitu. Tá však upadla, keď sa vyjadril, že napriek svojmu presvedčeniu o potrebe svetskej moci Svätej stolice, v nijakom prípade nechce zriadiť konštitučný štát. Odmietol tiež zapojiť sa do vojny za vyhnanie Rakúšanov z Talianska, čo sa pokladalo za zradu z jeho strany. Po nacionalistických povstaniach v roku 1848 musel utiecť z Ríma. O pomoc získať Rím späť, požiadal prezidenta Francúzskej republiky Ľudovíta Napoleona, a na jeho príkaz francúzske jednotky vyhnali republikánsku armádu, na čele ktorej stál Giuseppe Garibaldi. Po Piových liberálnych postojoch už nebolo ani stopy.

Pius IX. stál na čele katolíckej cirkvi v čase, keď sa Taliansko zjednocovalo, a tak v septembri 1860, po porážke novovzniknutej pápežskej armády prišiel Pius o všetky časti pápežského štátu, okrem Ríma a jeho blízkeho okolia. Vzniklo nové talianske kráľovstvo a pápež žil 10 rokov pod ochranou francúzskej posádky, ktorá sa po vypuknutí francúzsko-pruskej vojny musela stiahnuť, a 20. septembra 1870 Rím obsadili talianske vojská. Pius IX. nikdy neuznal zjednotené Taliansko, a napriek tomu, že mal zabezpečenú nedotknuteľnosť, na protest viac nevykročil z Vatikánu.

Zdá sa, že politicky bol Piov pontifikát katastrofou, no z cirkevného hľadiska bol plný úspechov. Založil vo svete vyše dvesto nových diecéz a apoštolských vikariátov, hlavne v USA a britských kolóniách, obnovil latinský patriarchát v Jeruzaleme, uzavrel konkordáty s mnohými štátmi. Za jeho vlády narástla centralizácia moci, ale prejavila sa aj veľká duchovná obroda na všetkých stupňoch v cirkvi.

Z toho, čo Pius IX. počas svojho pontifikátu vykonal, zvlášť významné sú tri udalosti:

8. decembra 1854 vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie.
8. decembra 1864 vydal encykliku Quanta cura, ktorá odsúdila „základné mylné náuky našich čias“, vrátane názoru, že by sa „pápež mohol zmieriť s pokrokom, liberalizmom a modernou civilizáciou“.
Zvolal Prvý vatikánsky koncil (1869 – 1870), ktorý vyhlásil, že nariadenia pápeža vo veci viery a morálky sú neomylné. Jeho víťazstvo na koncile viedlo k výbuchu antiklerikalizmu v Európe. Avšak keď zomrel, zanechal po sebe moderné pápežstvo zbavené svetského panstva.

Životopisci vyzdvihujú jeho mimoriadnu zbožnosť, jeho sympatickú povahu, láskavý humor a trpezlivosť v nešťastí. Napriek tomu, antiklerikálny rímsky dav, 13. júla 1881, pri prenášaní jeho pozostatkov z chrámu sv. Petra (kde bol dočasne pochovaný), do kostola San Lorenzo fuori le Mura, sa pokúsil jeho rakvu hodiť do rieky Tiber.

Referencie

↑ TK KBS. Koľko je blahoslavených a svätých pápežov? . 29.04.2011 12:53, . Dostupné online.

Pozri aj

Pius

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pius IX.

Externé odkazy

Životopis na stránkach Vatikánu (po anglicky)
Životopis s obrázkami a fotografiami (po nemecky)
www.saleziani.sk

Predchodca:
Gregor XVI.

Pápež
Pius IX.
(zoznam)

Nástupca:
Lev XIII.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[TKKBS_blahorečenie-1] TK KBS. Koľko je blahoslavených a svätých pápežov? . 29.04.2011 12:53, . Dostupné online.

[1]

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František