Ján XI. (pápež)

	Ján XI.
	125. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	február 931 – december 935
Biografické údaje
Rodné meno	Johannes
Narodenie	910; Rím, Pápežský štát
Úmrtie	december 935; Rím, Pápežský štát
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	február 931
Odkazy
	Ján XI. na catholic-hierarchy.org angl. ; Ján XI.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Ján XI. (lat. Ioannes Undecimus), vl. menom Johannes (* 910, Rím – † december 935, Rím) bol taliansky duchovný a 125. rímsky pápež (v období rokov 931 – 935).

Životný príbeh Jána XI. je v histórii rímskokatolíckej cirkvi unikátny a napriek jeho dávnej histórii je pomerne dobre zdokumentovaný.

10. storočie v dejinách cirkvi patrilo k temným obdobiam. Časté striedanie pápežov, kupčenie s pápežským úradom, zasahovanie svetskej moci, dokonca vraždy pontifikov vrhali temné svetlo na najvyšší duchovný post. V dôsledku vnútorných svárov v rímskej spoločnosti prechádzal pápežský stolec od jedného pápeža na druhého podľa toho, ktoré z aristokratických zoskupení sa dostalo k moci.

Od počiatku storočia významnú úlohu v Ríme hrala rodina Theofilaktovcov. Hlavou tejto rodiny bol veliteľ armády Theofylakt I., ktorý v roku 904 presadil na pápežský stolec svojho blízkeho príbuzného Sergia (ako pápež Sergius III.). Ten začal svoj pontifikát tým, že svojho predchodcu Leva V. dal zavraždiť. Bezostyšne žil v konkubináte s Theofylaktovou dcérou Maroziou, vplyvnou rímskou senátorkou. Marozia sa aj vďaka trojnásobnému manželstvu stala najvplyvnejšou osobou v rímskej kúrii a fakticky dosadzovala za pápeža takého kandidáta, ktorý sa jej zdal najvhodnejší. Toto obdobie veľmi výstižne opísal vo svojom letopise istý mních:

„

Moc v Ríme sa dostala v tej dobe do ženských rúk podľa proroctva: ženy budú vládnuť Jeruzalemu.

“

Podľa Liber Pontificalis a podľa biskupa a historika Luitpranda z Kremony sa z ich nemanželského vzťahu narodil syn Johannes.

Maroziným pričinením sa po Sergiovi III. na Petrov stolec posadili úplne bezvýznamní pápeži: Anastáz III. (911 – 913) a Lando (913 – 914). Keď v roku 928 dala zlikvidovať Jána X. a po ňom odstránila jeho nástupcov Leva VI. a Štefana VII., na pápežský trón mohol zasadnúť jej syn Johannes, ktorý dovtedy pôsobil ako hlavný kňaz baziliky Santa Maria in Trastevere. Marozia očakávala, že ako pápež bude jej poslušným nástrojom na posilnenie vlastného postavenia.

Od počiatku pontifikátu sa prejavil ako pápež, ktorý dbal na posilňovanie duchovného života veriacich. Svojimi privilégiami pre niektoré kláštory podnietil ich rozvoj.

I ďalší jeho život bol ovplyvnený zásahmi matky, ktorej záver života už nebol taký pompézny. Maroziin druhý syn Alberich, vyvolal proti jej moci v Ríme vzburu, počas ktorej bola ona i Ján XI. uväznení. Alberich sa stal faktickým rímskym diktátorom, ktorý si však v ničom nezadal s praktikami svojej matky. Sám sa postaral o to, aby v roku 955 sa po smrti Agapeta II. stal pápežom jeho syn Oktavián (ako pápež Ján XII.).

Ján XI. prežil zvyšok svojho života uväznený v Lateránskom paláci a jeho činnosť sa obmedzila iba na prísne cirkevné povinnosti. Vo väzení Alberich s Jánom zachádzal údajne ako so svojím otrokom.

Obdobie, do ktorého spadá aj pontifikát Ján XI., napísalo hanebné stránky cirkevných dejín. Zrejme aj to stálo za vznikom legendy o žene na pápežskom stolci, pápežke Jane, ktorá údajne vládla v Ríme okolo polovice 9. storočia.

Zdroje

JÁN XI. In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 99 – 100.
S. G. Lozinskij, Dějiny papežství, Horizont, Praha, 1989, ISBN 80-7012-000-2

Predchodca:
Štefan VII.

Pápež
Ján XI. (pápež)
(zoznam)

Nástupca:
Lev VII.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František