Benedikt XI.

	Benedikt XI.
	194. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	22. október 1303 – 7. júl 1304
Biografické údaje
Rodné meno	Niccolò Boccasini
Narodenie	1240; Treviso, Taliansko
Úmrtie	7. júl 1304; Perugia, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	22. október 1303
Svätec
Blahorečenie	24. apríl 1736; Klement XIII.
Odkazy
	Benedikt XI. na catholic-hierarchy.org angl. ; Benedikt XI.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Blahoslavený Benedikt XI. (rodený Niccolò Boccasini; * 1240, Treviso – † 7. júl 1304 Perugia)^[1] bol dominikánsky mních, 9. generál dominikánskeho rádu (1296-1298) a od 22. októbra 1303 až do svojej smrti pápež katolíckej cirkvi.

Rýchlo si získal dôveru pápeža Bonifáca VIII., ktorý ho vymenoval za kardinála v roku 1298 a často ho vysielal na mierové a diplomatické misie do Uhorska a Francúzska. Keď sa rozpútal konflikt medzi Bonifácom a kráľom Francúzska Filipom IV. Pekným, postavil sa na stranu pápeža, zariaďujúc dokonca to, aby nikto z dominikánov nespochybňoval zvrchovanosť pápeža a jeho legitímnosť vládnutia v cirkvi. Keď kráľovský agent Guillaume de Nogaret spolu s predstaviteľmi pápežovi znepriatelenej rodiny Colonna uniesli Bonifáca a uväznili ho v Angani, Boccasini bol jedným z dvoch kardinálov, ktorí sa jednoznačne postavili proti únosu a zabezpečili vyslobodenie pápeža. Po smrti Bonifáca VIII., ktorá nadišla o mesiac neskôr, to bol práve Boccasini ktorý získal uznanie konkláve a bol vybraný za pápeža, prijímajúc meno Benedikt. Konkláve bolo jedným z najkratších v histórii pápežstva. 18 kardinálov mysliac o im hroziacom nebezpečenstve zo strany Nogareta, ukončili obrad za necelý deň.

Mieril k uhladeniu sporu s Filipom IV. Pekným aj s rodinou Colonna. Odvolal exkomunikáciu vznesenú na kráľa Bonifácom VIII., nemohol však odpustiť Nogaretovi a bezprostredným účastníkom únosu, ktorých exkomunikoval 7. júna 1304. O mesiac neskôr, po zjedení čerstvých fíg zomrel náhle a prekvapujúco v Perugii na dyzentériu, čo je dôvodom podozrení, že bol otrávený prívržencami Nogareta. V podstate všetci nasledujúci pápeži, počínajúc Klementom V., zostávali pod mocným vplyvom kráľa Francúzska a sám Klement V. preniesol pápežskú rezidenciu do Avignonu, čím začal tzv. avignonské zajatie pápežov.

Benedikt XI. bol autorom zbierky kázní a komentárov do evanjelia podľa Matúša, Žalmov, Knihy Jób a Apokalypsy. Bol tiež jediným z pápežov svojej doby, ktorého Dante Alighieri neposudzoval negatívne.

Blahorečený bol 24. apríla 1736 pápežom Klementom XII..

Referencie

↑ CHENEY, David M.. Pope Benedict XI . catholic-hierarchy.org, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Benedikt XI.

Predchodca:
Bonifác VIII.

Pápež
Benedikt XI.
(zoznam)

Nástupca:
Klement V.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] CHENEY, David M.. Pope Benedict XI . catholic-hierarchy.org, . Dostupné online.

[1]

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František