Olaf Engelholm

	Olaf Engelholm
	umelecký stolár a sochár
Narodenie	2. polovica 17. storočia; Färjestad, Švédsko
Úmrtie	po 9. júne 1709; Liptovský Svätý Mikuláš, Uhorsko, habsburská monarchia (dnes Slovensko)
Manželka	Žofia, rod. Strasserová
Deti	3 synovia, dcéra
	Biografický portál

Olaf Engelholm (iné zápisy mena: Olaf Lorentz Engelholm, Vavrinec;^[1] * 2. polovica 17. storočia – † po 9. júne 1709, Liptovský Svätý Mikuláš) bol barokový umelecký stolár a sochár, ktorý žil a pôsobil na Spiši.

Život

Podľa Biografického lexikónu Slovenska (II. zv., 2004) pochádzal zo Švédska. Jeho pôsobenie v Levoči je doložené v roku 1694, no v meste pravdepodobne pracoval už dlhší čas predtým. V roku 1699 sa stal občanom Levoče a členom stolárskeho cechu. V meste založil vlastnú rezbársku dielňu, v ktorej vyrábal interiérové vybavenie pre kostoly, no venoval sa aj sochárstvu. Keďže v dielni zamestnával aj iných sochárov, dostal sa do sporu s miestnymi umelcami.^[1]

Engelholmovo postavenie sa posilnilo keď v januári 1694 konvertoval na katolicizmus, čo mu umožnilo prijímať objednávky pre jezuitské kostoly v Blatnom Potoku, Rožňave, Spišskej Novej Vsi, Užhorodr a v Levoči. Spolu s rezbárom Ferdinandom Beichelom v roku 1675 dokončil barokový interiér Kostola svätého Ladislava uhorského v Levoči, do ktorého tiež vytvoril dve sochy na bočný oltár svätého Stanislava Kostku. V roku 1699 vyhotovil kazateľnicu pre užhorodský kostol, v rokoch 1701 – 1703 sa podieľal na prácach pre grófa Kegleviča v Okoličnom. Staršia literatúra prisudzuje okruhu jeho dielne a následníkom reliéf Zvestovanie v Hraničnom, bočné oltáre kostola v Kežmarku, reliéfy Kristus na Olivovej hore v Podolínci a Ukrižovanie v Starej Ľubovni. Jeho dielňa tvorila medzičlánok v tradícii spišského barokového rezbárstva, ktorého rané obdobie predstavovala tvorba majstra Krištofa Kollmitza a jeho okruhu. V tendenciách Engelholmových prác pokračoval Ján Lerch a iní miestni majstri.^[1]

Osobný život

Zosobášil sa so Žofiou, rod. Strasserovou, s ktorou mal troch synov a dcéru.^[1]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g „ENGELHOLM, Olaf (Olaf Lorentz Engelholm, Vavrinec)“, Biografický lexikón Slovenska, III. G – H, Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2007, str. 436, ISBN 978-80-89023-96-7

Literatúra

Šourek, Karel, ed. (1938), Umění na Slovensku : odkaz země a lidu : soubor dokumentů, Praha: Melantrich, str. 54
Špirko, Jozef (1940), Starý kláštor minoritov v Levoči, Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, str. 18-19
Kovačevičová, B.; Cidlinská, A. (1956), „Levoča a jej výtvarné pamiatky“, Pamiatky a múzeá (Bratislava: Štátne nakladateľstvo) 5: 32
Aggházy, Mária (1959), A barokk szobrászat Magyarországon, Budapest: Akadémiai Kiadó, str. 189-190
Barányai, Béláné (1975), „Mesterek és műhelyek az északkelet-magyarország barokk szobrászatban“, Magyarországi reneszánsz és barokk, Budapest: Akadémiai Kiadó, str. 313-450, ISBN 963-05-0694-7
Šmatlák, Stanislav; a kol. (1979), Slovensko, Zv. 4, Kultúra. 1. časť, Bratislava: Obzor, str. 751
Keletiová, Magda (1981), Slovenské barokové umenie v zbierkach SNG : prírastkový katalóg 1970-1980, Bratislava: Tatran, str. 61
Biografický slovník okresu Poprad : (od najstarších čias do roku 1996), Poprad: Okresná knižnica v Poprade; Miestny odbor Matice slovenskej v Poprade, 1996, str. 44, ISBN 80-88692-04-0
„LEVOČA“, Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok druhý, K – P, Bratislava: Obzor; Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1968, str. 215-216

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[BLS-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g „ENGELHOLM, Olaf (Olaf Lorentz Engelholm, Vavrinec)“, Biografický lexikón Slovenska, III. G – H, Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2007, str. 436, ISBN 978-80-89023-96-7

[1]