O jeho rovnomennom strýkovi, byzantskom teológovi, ktorý prijal po vstupe do kláštora nové meno pozri Neilos Kabasilas.

svätý Nikolaos Kabasilas
byzantský teológ a učenec
Biografické údaje
Narodenie	1322/1323 Solún
Úmrtie	po 1391 Konštantínopol?
Uctievanie
Svätorečenie	1982
Cirkev	Pravoslávna cirkev
Sviatok	20. jún
Biografický portál

Svätý Nikolaos Kabasilas (iné mená pozri nižšie; *medzi 1319 až 1323, Solún – † po 1391, Konštantínopol?) bol byzantský pravoslávny mystik, „jeden z najväčších stredovekých teológov“^[1], všestranný učenec. Umiernený nasledovník hésychazmu. Jeho dielom vrcholí vývoj byzantskej mystiky.“^[2] Venoval sa aj sociálnym otázkam.^[3]

Niekoľko málo informácií, ktoré sa o ňom zachovali, pochádza z jeho diel, poprípade z iných dobových prameňov, najmä listov.^[4][5] Z matkinej strany pochádzal z rodu Kabasilovcov a bol synovcom Neila Kabasilu.^[6] V roku 1982 bol Pravoslávnou cirkvou prehlásený za svätého, jeho sviatok pripadá na 20. júna.^[7] Jeho teológia bola uznávaná aj katolíkmi.^[1]

Mená

• Nikolaos Kabasilas, Nikolaos Kavasilas, Nikolaos Kavásilas (gr. Nικόλαος ὁ Kαβάσιλας)^[8]
• Nikolaos Chamaetas Kabasilas alebo Nikolaos Chamaetas Kavasilas (gr. Xαμαετάς)^[8]
• Nikolaos Chamaetos Kabasilas alebo Nikolaos Chamaetos Kavasilas (gr. Xαμαετος)^[3][2]
  • pozn. Chamaetos bolo jeho rodinné meno po otcovi, za svojho života však prijal rodinné meno svojej matky.^[3] Iný prepis mena je Chamaetós^[4].
• Nikolaj Kavásilas^[9][4], Nikolaj Kabasilas^[10][11], Nikolaj Kabasila^[12] (- tvar Nikolaj prevzatý z ruštiny)^[13]
• Nikolaus Kabasilas^[14], Nikolas Kavasilas^[15], Nicolas Cabasilas^[16]
• Mikuláš Kabasilas^[17][18][15]
• lat. Cabasilas Nicolaus^[19]

Životopis

Nikolaos sa narodil v Solúne niekedy okolo roku 1322. Vyrastal v zbožnom, hésychastickom prostredí, jeho učiteľom bol jeho strýko Neilos Kabasilas. Jeho duchovným otcom bol Dorotheos Blates, solúnsky asketik, zakladateľ jedného zo solúnskych kláštorov.^[4][20][5] Po štúdiách v rodnom meste odišiel študovať do Konštantínopola, kde pôsobil jeho strýko Neilos. Okrem bežného vzdelania vo filozofii a rétorike študoval aj matematiku, astronómiu a právo.^[6][3] Dôraz kládol na štúdium Svätého Písma.^[5] V Konštantínopole sa spoznal s Jánom Kantakuzénom. Jeho spolužiakom na štúdiách bol Démétrios Kydones, prostredníctvom ktorého sa Nikolaos oboznámil so západným tomizmom.^[1]

Kantakuzénos bol v roku 1347 korunovaný za cisára a na výslnie sa dostalo hnutie hésychastov. Nikolaos sa ako značne vzdelaný človek stal blízkym spolupracovníkom a hlavným radcom Jána VI. Kantakuzéna. Okrem jeho politickej podpory vystupoval aj v sporoch o hésychazmus. V roku 1348 Palamu sprevádzal v Solúne a na Athose.^[20] Napísal pojednanie proti Nikéforovi Grégorovi i skeptikom.^[1] Podľa starších hypotéz mal byť v roku 1353 jedným z troch kandidátov za konštantínopolského patriarchu, dnes sa však usudzuje, že išlo o jeho strýka Neila.^[5] Po cisárovej abdikácii (1354) sa utiahol do ústrania, kde tvoril.^[4][6][3][2]

V roku 1362 sa vrátil do rodného Solúna, kde sa pokúsil získať späť časť rodinných majetkov zhabaných pred tým zélótmi a Srbmi. V tomto čase zomrel Nikolaov otec i strýko Neilos, jeho matka vstúpila do kláštora. Je možné, že v tom čase tiež vstúpil do kláštora. Po návrate patriarchu Filothea na stolec sa Nikolaos vrátil do Konštantínopola, kde žil pravdepodobne v Kláštore svätého Juraja v Mangane. Zomrel asi niekedy po roku 1391, keďže v tomto roku mu ešte cisár Manuel II. poslal list. Nie je isté, či pred smrťou prijal kňazskú vysviacku.^[4][5][6]

Dielo a myslenie

Nikolaos Kabasilas
Osobné informácie
Národnosť	byzantská
Príbuzní	Kabasilovci, Neilos Kabasilas (strýko)
Dielo
Žánre	duchovný spis
Obdobie	byzantská literatúra
Témy	Boh, kresťanstvo,
Literárne hnutie	hésychazmus (čiastočne)
Významné práce	Život v Kristovi, Komentár k Božskej liturgii, Tri homílie k cti Panne Márie
Literárny portál  Portál Byzantskej ríše  Biografický portál

Kabasilas bol plodným autorom. Jeho najznámejším dielom je duchovno-asketický spis Život v Kristovi (gr. Περὶ τῆς ἐν Χριστῷ ζωῆς – Peri tes en Kristó zóes), ktorý je považovaný za jeden z „najvýznamnejších spisov kresťanskej literatúry.“^[6] Dielo sa skladá zo 7 častí (kníh).^[21] Má christologické, pneumatologické, sakramentologické, antropologické a ekleziologické črty. Duchovný život človeka prirovnáva ku Kristovmu životu,^[6] objasňuje zjednotenie človeka s Bohom skrz Božiu ikonómiu.^[4] Božia spravodlivosť podľa Kabasila plodí božské ospravedlnenie (dikaióza). Človek bol zranený svetskou podstatou a Kristovo utrpenie je liečbou tejto rany. Kristus tak v jeho myslení veľkým Tajomstvom znovu integruje božský obraz do ľudskej prirodzenosti. Stavia sa proti názoru, podľa ktorého je život mníchov jediným skutočným životom v Kristovi, Božia činnosť sa odohráva vo sviatostnom živote, pričom najviac rozvádza teológiu krstu, myropomazania a Eucharistie. Dôraz kladie tiež na duchovnú modlitbu.^[1][21]

O liturgii Jána Zlatoústeho pojednáva Komentár k Božskej liturgii, ktorý završuje spis Život v Kristovi. Ide „jedno z najdôležitejších vysvetlení kresťanského sviatostného uctievania, ktoré existuje“^[22]. V diele sa vyhradil proti Latinom^[2] (kap. 29 – 30)^[21]. Argumentoval proti ich poňatiu Eucharistie či otázke epiklézy.^[3][8] Nešlo však o skutočnú polemiku.^[20] I napriek tomu bolo dielo uznávané aj na kresťanskom Západe. Počas Tridentského koncilu bolo dokonca použité počas argumentácie o katolíckej omšovej tradícii.^[21][1]

Napísal tiež Tri homílie k cti Panne Márie. Mária je predmetom Kabasilovho veľkého záujmu. Spolu s Kristom je cieľom stvorenia a nemožno ju od Krista oddeliť.^[6] Zároveň však zachováva nekompromisný christocentrizmus, pričom nehovorí o žiadnom inom druhu života, okrem liturgického a sviatostného. Kristus je stredom a cieľom vesmíru, syntézou stvorených a nestvorených podstát.^[1]

Život v Kristovi, Komentár k Božskej liturgii a homílie k Panne Márii niektorí autori považujú za trilógiu či triptych Kabasilových hlavných diel.^[5]

Okrem toho napísal tri exegetické diela o videniach proroka Ezechiela, Reči o utrpení a nanebovstúpení Pána^[4] či prácu Proti Pyrronovi^[9] zameranú proti skeptikom a vplyvu Sexta Empirika na jeho súčasníkov.^[21] Neskorší patriarcha Geórgios Gennadios Scholarios vyzdvihol autentickosť Kabasilovho myslenia a označil ho za „ozdobu Kristovej Cirkvi“^[4].

Ako jeden z mála byzantských filozofov sa zaujímal tiež o sociálne otázky. Písal o úrokoch a vyhradil sa proti sekularizácii kláštorných statkov, hoc i na potrebné účely (nábor vojsk, oprava opevnení). Svojou politickou angažovanosťou prejavoval spoločenské vedomie. Zaujímal sa o ekonomické a inštitucionálne nerovnosti.^[22] Podľa uznávanej argumentácii I. Ševčenka spis nebol namierený proti hésychastom, ako sa predpokladalo skôr.^[3] Písal tiež oslavné reči (enkomiá), napr. na svätých Démétria, Theodóra, Mikuláša, Jakuba mladšieho a troch hierarchov.^[21]

Kabasilove diela sú koncentráciou celého byzantského myslenia. Predstavujú však aj reakciu na agnostické postoje odporcov hésychastov.^[4] V jeho pojednaní sa zaväzuje brániť moc schopnosti poznania a ľudskej morálky. Kabasilova optimistická teória poznania predstavuje revidovanú kresťanskú verziu aristotelizmu a zbrojí proti Grégorovej epistemológii. Jeho myslenie bolo čiastočne ovplyvnené hésychazmom. Vo všeobecnosti však nijak zásadne nevychádza z učenia Gregória Palamu^[20] a hoci nie priamo, vystupuje niekedy aj proti radikálnejším formuláciám niektorých palamistov.^[1] Dokonalý vládca má byť podľa neho v platónskom duchu silný, vzdelaný a spravodlivý.^[3]

Referencie

Ďalšia literatúra

Primárne pramene

• A Commentary on the Divine Liturgy. Preklad J. M. Hussey, P. A. McNulty. New York : St. Vladimir's Seminary Press, 1960.
• Výklad božské liturgie. Preklad Jakub Jiří Jukl. Praha : Jiří Přeučil, 2007. 66 s. ISBN 978-80-254-0880-3.
• P., Enepekides. Der Briefwechsel des Mystikers Nikolaos Kabasilas. Kommentierte Textausgabe. Byzantinische Zeitschrift, roč. 1953, čís. 46, s. 29 – 46. ISSN 0007-7704.

Sekundárne pramene

• ŠAK, Štefan. Svätý Nikolaj Kabasila a jeho dielo "Život v Christu". Acta Patristica : vedecký recenzovaný akademický časopis zameraný hlavne na oblasti patrológie, teológie, religionistiky, biblistiky, hermeneutiky, filozofie, pedagogiky, psychológie, sociológie a svetových a cirkevných dejín (Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove), 2014, roč. 5, čís. 11, s. 131 – 139. ISSN 1338-3299.
• Sv. Nikolaj Kabasilas. Problematika teológie, mystiky a filantropie : zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie pri príležitosti 620. výročia zosnutia svätého Nikolaja Kabasilu. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2013. ISBN 978-80-555-0923-5.

Heslá v encyklopédiách

• NIKOLAJ KAVASILA НИКОЛАЙ КАВАСИЛА In: Enciklopedija „Drevo“ Энциклопедия "Древо"
• KABASILAS Nikolaos. In: BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2. přeprac. a dopl. vyd. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. S. 288. (po česky)
• CABASILAS. In: Dictionnaire de Spiritualité. Tome II. Cabasilas – Communion fréquente. Paris : Beauchesne, 1953. Autor hesla: Sécérien SALAVILLE. S. 2 – 9.
• Kabasilas, Nicholas Chamaetos. In: NICOL, Donald. A biographical dictionary of The Byzantine Empire. London : Seaby, 1991. ISBN 1-85264-048-0. S. 68.
• Kabasilas, 2) Nikolaos. In: Lexikon für Theologie und Kirche. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3., völlig neubearb. Aufl. Band 5. Hermeneutik bis Kirchengemeinschaft. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 1996. ISBN 3-451-22005-9. S. 1118 – 1119. (po nemecky)
• 2. KABASILAS. In: Dictionnaire d'histoire et de géographie ecclésiastiques. Ed. R. Aubert. Tome 28. JONOPOLIS – KILBER. Paris : Letouzey et Ané, 2003. ISBN 2-7063-0217-8. S. 708 – 709. pozn. obsahuje najmä početné referencie