Konštantínopolský ekumenický patriarchát Patriarchatus Oecumenicus Constantinopolitanus
Οἰκουμενικόν Πατριαρχεῖον Κωνσταντινουπόλεως
Základné údaje
Cirkev	Pravoslávna cirkev
Štát	Turecko, Grécko, diaspora
Dátum vzniku	38 n. l. -
Katedrála sv. Juraja v Istanbule, sídelný chrám patriarchu
Hierarchia
Metropolita	patriarcha Bartolomej I.
Biskupi: 125 (73 regulárnych, 52 titulárnych)
Farnosti: 525 v USA[1]
Rehoľníci: ~1,800 (Hora Athos)
Kláštory: 20 (USA)[1] 20 (Hora Athos), 8 (Austrália), 6 (Meteora)
Štatistické údaje
Veriaci	5,3 milióna
Ostatné údaje
Liturgický jazyk	gréčtina, angličtina, ukrajinčina, francúzština, kórejčina, turečtina
Katedrála	Katedrála svvätého Juraja, Istanbul
Webstránka	https://ec-patr.org/

Konštantínopolský ekumenický patriarchát je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví. Jej najvyšším predstaviteľom je ekumenický patriarcha. Patriarchát má sídlo vo Fenere.^[2] Do patriarchátu patria pravoslávni v Turecku, časť pravoslávnych v Grécku a diaspora pravoslávnych Grékov vo svete.^[2] Jeho patriarcha má medzi pravoslávnymi biskupmi postavenie prvého medzi rovnými.^[3] Súčasným ekumenickým patriarchom je od roku 1991 Bartolomej I.^[4]

Dôležitosť Konštantínopola narástla po tom ako tam bolo presťahované hlavné mesto Rímskej ríše v roku 330. V roku 381 bol Konštantínopol uznaný za patriarchát. V roku 1054 nastala východná schizma, keď sa cirkvi Konštantínopola a Ríma oddelili. Po tom ako Konštantínopol aj so sídlom patriarchátu v roku 1453 dobyli Turci, sa stal súčasťou Osmanskej ríše. V súčasnosti je napätie medzi patriarchátom a tureckou vládou kvôli niektorým otázkam (napr. zákon prikazuje, aby patriarcha bol turecký občan).

Ekumenický patriarchát podporuje rozširovanie kresťanskej viery a pravoslávnej doktríny a ekumenickí patriarchovia sú zapojení do ekumenizmu a medzináboženského dialógu, charitatívnej činnosti a obrany pravoslávnych kresťanských tradícií. Medzi významné témy politiky ekumenického patriarchátu v 21. storočí patria bezpečnosť veriacich na Blízkom východe, zmierenie východných pravoslávnych a katolíckych cirkví^[5] a znovuotvorenie teologickej školy v Chalki, ktorú uzavreli turecké úrady v roku 1971.^[6][7]

Sídelné chrámy patriarchátu

• 

  Chrám svätej Ireny (337 – 360)

• 

  Chrám Božej Múdrosti (360 – 1453)

• 

  Chrám svätých Apoštolov (1453 – 1461)

• 

  Katedrála svätého Juraja (1597 – súčasnosť)

Referencie

Ďalšia literatúra

• A Companion to the Patriarchate of Constantinople. Ed. Christian Gastgeber et al. Leiden, Boston : Brill, 2021. 320 s. ISBN 978-90-04-42443-2, 978-90-04-42447-0.

Externé odkazy

• Stránka patriarchátu
• Stránka patriarchátu