A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Skepticizmus (iné názvy: skepsa, skeptická škola) je sklon alebo tendencia spochybňovať tvrdenia, platnosti, teoretické alebo praktické hodnoty. Je to filozofická koncepcia, ktorá pochybuje o možnosti poznania skutočnosti. Skepticizmus necháva posledné slovo pochybnostiam.
Antický skepticizmus
Antický skepticizmus (gr. skeptikoi, odv. od slovesa skeptesthai – uvažovať, skúmať) ako filozofická doktrína vznikol v 4. storočí pred Kr. Bol to smer helenistickej filozofie, ktorého stúpenci pripúšťali iba skúmanie vecí, odmietali však vytváranie pevných názorov. Všetkých filozofov, ktorí dospievali k pevným názorom, napr. stoikov, epikurovcov, peripatetikov, označovali ako dogmatikov.
Existuje niekoľko vývinových etáp antického skepticizmu:
- starší skepticizmus (od 2. pol. 4. storočia pred Kr. do polovice 3. storočia pred Kr.) - založil ho Pyrrhon z Elidy.
- stredný skepticizmus (od 3. storočia pred Kr. do začiatku 1. storočia pred Kr. - založil ho Arkesilaos z Pitany, ďalší predstavitelia: Karneades z Kyrény.
- mladší skepticizmus (spadá do obdobia konca rímskej republiky a začiatkov rímskeho cisárstva) - smer rímskej filozofie, jeho hlavným cieľom bolo ukázať možnosti návratu k naozajstnej filozofickej vede. Filozofiu chceli mladší skeptici budovať tak, že sa opierali o históriu a vedecké pramene. Požadovali v prvom rade právo pochybovať, právo na tvorivý nepokoj ducha, na zdržanlivosť vo vyslovovaní súdov. Predstavitelia: Agrippa, Ainesidémos, Sextos Empirikos.
Učenie antických skeptikov
Skeptici pochybovali o možnosti poznať svet. Nazdávali sa, že nemôžeme nič vedieť o tom, aké sú vonkajšie veci. Ku každému súdu o veciach vonkajšieho sveta môžeme uviesť protikladný súd, ktorý bude mať rovnakú hodnotu. Preto sa treba zdržať súdenia, vyjadrovania súdov (epoché). Ako metodické pravidlo k dosiahnutiu epoché používali trópos. Až keď sa zbavíme nároku spoznávať svet, dospejeme do stavu duševného pokoja.
Pozri aj
Zdroj
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Ďalšia literatúra
- LONG, Anthony A. Hellénistická filosofie : stoikové, epikurejci, skeptikové. Preklad Petr Kolev. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2003. 341 s. (Dějiny filosofie; zv. 3.) ISBN 80-7298-077-7. S. 102 – 139.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk