A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mil Mi-28 | |
Typ | útočný vrtuľník |
---|---|
Výrobca | Moskovskij vertoľotnyj zavod imeni M. L. Miľa |
Prvý let | január 1988 |
Charakter | zavádzaný do služby |
Hlavný používateľ | Ruská federácia |
Cena za kus | 12 miliónov € |
Mil Mi-28 (kód NATO Havoc) je ruský moderný útočný vrtuľník, pre boj proti tankom a obrneným vozidlám z konca 80. rokov 20. storočia. Tento nástupca stroja Mil Mi-24 je konštruovaný tak, aby bolo možné stroj prepraviť letecky do miesta nasadenia, tam ho rýchlo zostaviť a pripraviť k nasadeniu do boja. Maximálna rýchlosť vpred činí asi 300 km/hod.
Vznik a vývoj
Koncom 60. rokov 20. storočia prebiehal v USA program vývoja špecializovaného útočného vrtuľníka AH-56 Cheyenne, ktorý bol široko propagovaný západnou tlačou. Hoci bol tento program nakoniec zrušený, o podobný typ vrtuľníka prejavil záujem aj Sovietsky zväz. Dňa 6. mája 1968 bolo prijaté uznesenie Ústredného výboru a Rady ministrov ZSSR o vytvorení Mi-24, ktoré okrem iného zahŕňalo aj vývoj útočného vrtuľníka s vyššou cestovnou rýchlosťou a lepšou manévrovateľnosťou. Do konca toho istého roka bol na svete prvý projekt Mi-28, ale zavedeniu novej koncepcie bránilo viacero faktorov. Hlavnými príčinami boli nejasná predstava armády o tvare takéhoto vrtuľníka, veľké vyťaženie kancelárie Mil, ako aj choroba a smrť hlavného konštruktéra M.L. Mila.
K vývoju Mi-28 (produkt 280) sa v kancelárii Mil vrátili v roku 1972 pod vedením nového hlavného konštruktéra M.V. Oľševca. V roku 1976 bol zadefinovaný vonkajší tvar Mi-28 a všetky práce na novom bojovom stroji začal viesť hlavný konštruktér A.N. Ivanov.
Popri Mi-28 prebiehal v tej dobe v ZSSR vývoj ešte ďalšieho bojového vrtuľníka. Tento projekt závodu N.I. Kamova niesol označenie V-80 a neskôr vyústil do vzniku vrtuľníka Ka-50. Dňa 16. decembra 1976 bolo prijaté uznesenie o pokračovaní vývoja oboch typov, pričom jeden z nich sa mal stať budúcim sovietskym útočným vrtuľníkom. Keďže sovietske letectvo nedodalo konkrétne takticko-technické požiadavky, konštruktéri Kamova a Mila mali pri tvorbe svojich návrho pomerne voľné ruky. V dôsledku toho sa spustila pomerne unikátna súťaž, v rámci ktorej uplatnili konštruktéri dva úplne odlišné prístupy. Vznikli tak dva rôzne vrtuľníky, ktoré sa líšili aerodynamickým usporiadaním, vzletovou hmotnosťou, posádkou, zbraňami, vybavením atď.
Prvý prototyp Mi-28 bol postavený v júli 1982 a po niekoľkých mesiacoch pozemných skúšok sa 10. novembra tohto istého roku začali letové testy. Prvá etapa štátnych skúšok bola ukončená v roku 1984 a následne sa začala druhá etapa vojskových skúšok. Vďaka psobivým výsledkom prvých testov sa ministerstvo leteckého priemyslu vo februári 1984 rozhodlo, že môže začať príprava na sériovú výrobu Mi-28. Sovietske letectvo malo dostať prvý vrtuľník Mi-28 v roku 1987, k tomuto však nikdy nedošlo.
Štúdie, uskutočnené v tej dobe v Spojených štátoch preukázali, že pri vtedajšej úrovni elektroniky nemožno vytvoriť plnohodnotný jednomiestny bojový vrtuľník. Sovietski vojenskí experti však dospeli k záveru, že bude možné vyvinúť plne automatizovaný systém, vďaka ktorému bude môcť viesť bojovú činnosť vo vrtuľníku iba jeden pilot. V októbri 1984 tak zvíťazilo skôr politické ako pragmatické riešenie a pre sériovú výrobu bol vybraný vrtuľník Ka-50. Ako sa neskôr ukázalo, išlo o chybný krok, keďže jednomiestna koncepcia bojového vrtuľníka sa príliš neosvedčila. Bolo vyrobených iba niekoľko kusov a vrtuľník sa v súčasnoti vyrába v dvojmiestnom prevedení ako Ka-52.
Hoci projekt vývoja Mi-28 nebol zrušený, od roku 1986 už bol jednoznačne preferovaný vývoj Ka-50. Finančné prostriedky na vývoj Mi-28 boli znížené a súťaž pokračovala pomerne neférovým spôsobom. Pre skúšobné lety boli postavené 2 prototypy: prvý mal klasický trojlistý chvostový rotor, zatiaľ čo druhý bol osadený dvojitým chvostovým rotorom.
Stavba tretieho prototypu sa začala v roku 1985 a boli pri nej zohľadnené všetky požiadavky zákazníka. V roku 1987 dostal tento modernizovaný vrtuľník označenie Mi-28A. Od prvých dvoch prototypov sa líšil výkonnejšími motormi TV3-117VMA, zdokonaleným prístrojovým vybavením a upravenou hlavnou prevodovkou. Na koncoch krídel sa objavili kontajnery s infračervenými a radarovými klamnými cieľmi. Testy prvého Mi-28A sa začali v januári 1988 a v januári 1991 sa k nemu pridal ďalší.
V roku 1993 prejavilo letectvo predbežný záujem o počiatočnú sériu vrtuľníkov Mi-28A. Vzhľadom na nedostatočné financovanie sa však dokončenie vývoja oneskorilo a vybavenie vrtuľníkov sa na danú dobu stalo morálne zastaraným. A hoci sa už Mi-28A nachádzal v záverečnej fáze štátnych skúšok, jeho ďalší vývoj bol zastavený. Polo prijaté nové rozhodnutie sústrediť všetky finančné prostriedky do vývoja novej verzie bojového vrtuľníka. Ten dostal označenie Mi-28N („N“ - noc), čo poukazovalo na požadovanú spôsobilosť, operovať nielen počas dňa, ale aj počas noci a za akéhokoľvek počasia.[1]
Let prvého prototypu Mi-28N sa uskutočnil 14. novembra 1996. Dňa 30.apríla 1997 sa začali závodné letové skúšky, ktoré v roku 2001 pokračovali štátnymi skúškami. Tie boli ukončené 26. decembra 2008. Celkovo sa ich zúčastnili dva prototypy a sedem predsériových vrtuľníkov. Dňa 15. októbra 2009 bol Mi-28N oficiálne zavedený do služby.[2]
Verzie
Mi-28N - základný variant zavedený v roku 2009.
Mi-28UB - cvično-bojová verzia vrtuľníku Mi-28N, ktorá bola zavedená v roku 2017. Hlavnou odlišnosťou od základnej verzie je inštalácia ovládacích prvkov do predného kokpitu (u Mi-28N sú len vzadu).
Mi-28NE - exportná verzia, ktorá bola ponúkaná od roku 2012.
Mi-28NM - najnovšia verzia, ktorá by sa mala začať vyrábať od roku 2019.
Používatelia[3]3">upraviť | upraviť zdroj
- Alžírske vzdušné sily - k decembru 2018 disponovali 12 vrtuľníkmi Mi-28NE. Celkovo Alžírsko objednalo 42 vrtuľníkov tohto typu (zmluva z júla 2015).
- Iracké armádne letectvo - k decembru 2018 disponovalo 17 vrtuľníkmi Mi-28NE.
- Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie - k marcu 2019 disponovali viac ako 83 vrtuľníkmi Mi-28N a 12 vrtuľníkmi Mi-28UB[4][5]:
- 15. brigáda armádneho letectva – 12× Mi-28N (Ostrov, Pskovská oblasť)
- 549. letecká základňa armádneho letectva – 2× Mi-28N (Puškin, Petrohrad)
- 39. vrtuľníkový pluk (39. VP) – 4× Mi-28N (Džankoj, Krym)
- 16. brigáda armádneho letectva – 21× Mi-28N (Zernograd, Rostovská oblasť)
- 55. samostatný vrtuľníkový pluk (55. OVP) – 18× Mi-28N (Korenovsk, Krasnodarský kraj)
- 487. samostatný vrtuľníkový pluk (487. OVP) – 14× Mi-28N (Buďonnovsk, Stavropoľský kraj)
- Letecká skupina 344. centra bojovej prírpavy a preškoľovania letového personálu – 1× Mi-28UB, 4× Mi-28N (Toržok, Tverská oblasť)
- 17. brigáda armádneho letectva – 20× Mi-28N (Novosibirsk/Tolmačiovo)
- Akrobatická skupina „Berkuty“ – 6× Mi-28N (Dobrynskoje, Vladimírska oblasť)
Technické údaje (Mi-28N)upraviť | upraviť zdroj
- Posádka: 2 (pilot, navigátor/operátor zbraňových systémov)
- Dĺžka (vrátane rotorov): 21,16 m
- Dĺžka trupu: 17,01 m
- Rozpätie krídel: 4,88 m
- Priemer rotora: 17,2 m
- Výška: 4,8 m
- Prázdna hmotnosť: 8 550 kg
- Pohotovostná hmotnosť: 10 900 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 12 100 kg
- Motor: 2x Klimov TV3-117VMA
- Výkon motoru: 2200 hp (každý motor)
Výkonyupraviť | upraviť zdroj
- Maximálna rýchlosť horizontálneho letu: 300 km/h
- Cestovná rýchlosť: 265 km/h
- Stúpavosť: 13,6 m/s
- Praktický dostup: 5 600 m
- Statický dostup: 3 600 m[6]
- Bojový dolet: 460 km, so štyrmi prídavnými nádržami 1 110 km
Referencieupraviť | upraviť zdroj
Zdrojeupraviť | upraviť zdroj
- March, Peter R., Directory of military aircraft of the world, Cassel&Co, ISBN 1-85409-527-7
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mil Mi-28
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk