A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mikuláš Dohnány | |
slovenský básnik, redaktor, polyglot a historik | |
Narodenie | 28. november 1824 Dolné Držkovce, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Úmrtie | 2. jún 1852 (27 rokov) Trnava, Rakúske cisárstvo |
Mikuláš Dohnány (alebo Dohnáni) z Dohnian (staršie: Mikuláš Dohnányi, pseudonym: Mikuláš z Považia; latinsko-maďarská podoba prídomku: de Dohnány; * 28. november 1824, Ovčiarsko – † 2. jún 1852, Trnava) bol slovenský básnik, redaktor, polyglot, historik, účastník dobrovoľníckych výprav, štúrovec.
Jeho otec bol Jozef Dohnány z Dohnian a matka Kristína, rod. Budaiová.
Životopis
Pochádzal zo zemianskej rodiny a vzdelanie získaval v Trenčíne, Győri, na bratislavskom lýceu a v Levoči. V roku 1846 pôsobil ako vychovávateľ v Bytči, v roku 1847 žil v Ovčiarsku, v rokoch 1847 – 1848 bol vychovávateľom v Levoči a súčasne i správcom Jednoty mládeže Slovenska a v rokoch 1851 – 1852 bol redaktorom časopisu Slovenské pohľady v Skalici a Trnave.
Študoval nemčinu, francúzštinu, angličtinu, maďarčinu, taliančinu, latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu a všetky slovanské jazyky a v týchto jazykoch sa zdokonaľoval po celý svoj krátky život.[1]
Zapojil sa do slovenského povstania, ktoré napokon sám historicky spracoval knihou História povstania slovenského z roku 1848, o ktorej Dalimír Hajko píše ako dôkaze túžby objektívne reflektovať vlasť a identifikovať udalosti, ktoré určovali jej tvár a ktorých bol sám Dohnány, rýchlo strácajúci nádej, bezprostredným svedkom.[2]
Príčinou Dohnányho skorého odchodu bola duševná choroba, ktorú Jozef Miloslav Hurban opisuje nasledovne:
„V plnej rade — na údiv všetkých prítomných — začal hovoriť o hviezdach so zjavnými dôkazmi pomätenosti. Pán mestský kapitán, pozorujúc to, vstal a vyviedol chorého do susednej paloty, kde ho chcel priviesť k pamäti. Na jeho slová sa nebohý skutočne aj spamätal a pobral sa prudkým krokom domov. Doma sa správal pokojne, len v tlačiarni, ktorú častejšie navštevoval, vydával odporujúce si rozkazy a dal sádzať týchto niekoľko slov…“ [3]
Príčinu, prečo Dohnányho pomätenie prerástlo až do fatálnych dôsledkov nachádza spisovateľ a literárny historik Tomáš Winkler v nešťastnej láske k mladej slečne Jurkovičovej. Domnieval sa, že podobne ako Hurban, i on sa prižení k rodine Jurkovičovcov (Samuel Jurkovič bol významný slovenský národný buditeľ, zakladateľ družstevníctva, ktorého dcéru, prvú slovenskú herečku Aničku Jurkovičovú, si zobral J. M. Hurban) a zamiloval sa do najmladšej Jurkovičovej dcéry Emílie. Tá ho však odmietla.[4]
Tvorba
Prvé literárne práce napísal ešte ako študent v Levoči. Písal básne s národnou tematikou, divadelné hry, rozpravy (napr. o slovenskej dráme), ale venoval sa tiež recenziám a prekladom (Homér, William Shakespeare, George Gordon Byron, Gavril Romanovič Deržavin), riešil teoretické otázky drámy. Vo svojej umeleckej tvorbe čerpal zo slovenských ľudových povestí, nadväzoval na tvorbu štúrovcov, spracovával dobové problémy, no najmä nepodliehal beznádeji, ale vyzýval k činorodej práci.
V diele, ktoré nesie názov História povstania slovenského z roku 1848 sa však nevenuje iba dejinám povstania, ale aj takým témam ako napr. význam slovenskej literatúry v živote národy, počiatky verejného vystupovania Slovákov, boju za uznanie jazyka, píše o Hurbanovi, Hodžovi, Jelačičovi, liptovskomikulášskom zhromaždení atď.[5] Význam Dohnányho knihy o slovenskom povstaní štúrovci vysoko oceňovali. Na druhú stranu, voči Dohnánymu zazneli aj kritické názory. Ako uvádzajú autori Dejín slovenskej literatúry, s Dohnányho výkladom dejín polemizoval napríklad Samuel Štefanovič, ktorý pripomína, že niektoré udalosti podal skreslene a nesprávne.[6]
Podľa Dalimíra Hajka bolo Dohnányho básnické dielo výsledkom sľubných zárodočných iniciatív, ktoré sa v oblasti pôvodnej slovenskej poézie pokúšal realizovať nesporne talentovaný autor.[2] Ako pripomínajú autori Encyklopédie slovenských spisovateľov, Dohnány je typom reflexívneho básnika s vlastnou umeleckou tvárou.[7] Aj Stanislav Šmatlák oceňuje myšlienkovú hĺbku, bohatú obrazotvornosť a sládkovičovskú disciplinovanosť jeho tvorby. Hajko však dodáva, že tento talent sa nestihol rozvinúť a nie všetky jeho básne sú podarené. Podľa Hajka mal potenciál stať sa významným kritikom a pozorovateľom spoločenského života na Slovensku v druhej polovici 19. storočia. Autori Encyklopédie slovenských spisovateľov zdôrazňujú, že Dohnány patril vôbec k prvým divadelným kritikom v rámci štúrovského hnutia[8] čo zdôrazňuje aj profesor Sedlák.[9] Dohnányho snom bolo vidieť slovenskú literatúru v celosvetovom význame.[5]
Dielo
Poézia
- 1968 – Dumy (celé vyšli až posmrtne)
Dráma
Recenzie
- 1847 – Andrej Sládkovič: Marína (vyšlo v časopise Orol tatranský)
- 1847 – Pejko: Sklad rozličných spevov (vyšlo v časopise Orol tatranský)
- Jonáš Záborský: Žehry
- Jozef Škultéty: Rečňovanky
- Ján Trokan: Myjava (báseň)
Ostatné diela
- 1850 – História povstania slovenského z roku 1848 (Skalica)
- 1971 – Listy a denníky Mikuláša Dohnányho
Vo filme
Vo filme Niet inej cesty (1968) Dohnányho zahral Dušan Jamrich a jeho postavu môžeme zazrieť aj v samotnom filme Štúrovci (1991), kde ho zahral Dušan Szabó.
Referencie
- ↑ RTVS; TASR. Mikuláš Dohnány - profil . Správy RTVS, 2022-06-02, . Dostupné online.
- ↑ a b HAJKO, Dalimír. Slovenské provokácie. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2019.
- ↑ HURBAN, J. M.: Životopisy a články. Bratislava: Tatran 1973, s. 94
- ↑ WINKLER, T. Čas pred nesmrteľnosťou. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1998.
- ↑ a b PERNÝ, Lukáš. Mikuláš z Považia . Matica slovenská, 2022-06-03, . Dostupné online.
- ↑ PIŠÚT, M. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava : Obzor, 1984.
- ↑ ROSENBAUM, K. a kol: Encyklopédia slovenských spisovateľov. 1. zv. Bratislava : Obzor, 1984.
- ↑ ROSENBAUM, K. a kol: Encyklopédia slovenských spisovateľov. 1. zv. Bratislava : Obzor, 1984, s. 113
- ↑ SEDLÁK, I.: Dejiny slovenskej literatúry I. Martin : Matica slovenská, 2009. s. 370
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Dolných Držkovciach; pokrstený ako Nicolaus Davides Dohnany
- Plné texty diel Mikuláša Dohnányho
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Štúr
Ženy v slovenskej literatúre
Dobroslav Chrobák
Fraňo Kráľ
Ivan Stodola
Ján Hollý (spisovateľ)
Ján Smrek
Július Satinský
Jonáš Záborský
Jozef Cíger Hronský
Jozef Gregor Tajovský
Jozef Miloslav Hurban
Kamil Peteraj
Margita Figuli
Marianna Grznárová
Martin Kukučín
Milan Lasica
Pavol Országh Hviezdoslav
Peter Jaroš
Peter Stoličný
Rudolf Jašík
Slovenskí autori náučnej literatúry
Slovenskí básnici
Slovenskí divadelní kritici
Slovenskí dramatici
Slovenskí literárni kritici
Slovenskí literárni teoretici
Slovenskí literárni vedci
Slovenskí náboženskí spisovatelia
Slovenskí prekladatelia
Slovenskí prozaici
Slovenskí scenáristi
Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež
Slovenskí spisovatelia románov
Slovenskí spisovatelia science-fiction
Slovenskí textári piesní
Ľudovít Bothár
Ľudovít Didi
Ľudovít Geduly
Štefan Balák
Štefan Furdek
Štefan Marko Daxner
Želmíra Gašparíková
Adolf Dux
Alexander Dianiška
Alexander Duchnovič
Alfonz Bednár
Alojz Čobej
Andrej Červeňák
Andrej Čipkár
Andrej Blasius
Andrej Ferko (básnik)
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Anna Gleimanová
Anton Baláž
Anton Bielek
Augustín Doležal
Baja Dolce
Benjamín Pravoslav Červenák
Blažej Bulla
Božena Bobáková
Bohuš Bodacz
Boris Filan
Bystrík Brázda
Cyril Gallay
Daniel Miloslav Bachát
Dušan Dušek
Dušan Fabian
Eduard Alexander Doležal
Elena Čepčeková
Eliáš Galajda
Emil Benčík
Emo Bohúň
Etela Farkašová
Eugen Gindl
Ferdinand Ehrenfeld
Ferdinand Gabaj
František Andraščík
František Dancák
Gabrielle Bernátová
Gabriel Bošáni
Georg Gaál
Gregor František Berzevici
Gustáv Adolf Bežo
Hugolín Gavlovič
Igor Gallo
Ivan Čičmanec
Ivan Baláž Kráľ
Ivan Gall
Izák Abrahamides
Izák Caban
Ján Číž
Ján Čajak
Ján Čajak mladší
Ján Čižmár
Ján Čomaj
Ján Abrahámfi
Ján Adolf Ferienčík
Ján Ambrozi
Ján Andraščík
Ján Bahil
Ján Balko
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Berzevici
Ján Blasius (1708)
Ján Bocatius
Ján Bodenek
Ján Botto
Ján Brezina
Ján Buzássy
Ján Dekan
Ján Domasta
Ján Duchoň
Ján Emanuel Dobrucký
Ján Fekete
Ján Filický
Ján Frátrik
Ján Francisci-Rimavský
Ján Gavura
Ján Valašťan Dolinský
Július Barč-Ivan
Július Bodnár
Jana Bodnárová
Janko Čajak
Janko Čeman
Janko Alexy
Jaroslava Blažková
Jozef Antošík
Jozef Bakala
Jozef Banáš
Jozef Branecký (spisovateľ)
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Cehuľa
Jozef Dunajovec
Jozef Fedora
Jozef Fornet
Jozef Ignác Bajza
Julián Dvorák
Juraj Červenák
Juraj Ambrozi
Juraj Andričík
Juraj Bindzár
Juraj Briškár
Juraj Buchholtz (1643)
Juraj Cember
Juraj Fándly
Juraj Jordán Dovala
Juraj Pavlín Bajan
Karol Adamiš
Katarína Eva Čániová
Kazimír Bezek
Koloman Banšell
Kornel Divald
Kornel Földvári
Kristína Tormová
Krista Bendová
Ladislav Ballek (spisovateľ)
Lajos Abafi-Aigner
Lenka Gahérová
Leopold Branislav Abafi
Lucia Eggenhofferová
Mária Ďuríčková
Mária Bátorová
Mária Ferenčuhová
Mário Vittorio Derduľ
Móric Beňovský
Marína Čeretková-Gállová
Margita Figuli
Mariana Čengel Solčanská
Martin Bošňák
Martin Bujna
Matej Augustíni (starší)
Matej Bel
Matej Faber
Michal Ascanius
Michal Beca
Michal Bodický
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Dohnány
Milan Abelovský
Milan Augustín
Milan Ferko
Milan Stanislav Ďurica
Oľga Feldeková
Pavel Beblavý
Pavel Bunčák
Pavel Cancrini
Pavel Dvořák
Pavol Braxatoris
Pavol Dobšinský
Pavol Fabian
Pavol Gašparovič Hlbina
Peter Andruška
Peter Balgha
Peter Benický
Peter Bičkoš
Peter Bilý
Peter Breiner
Peter Gašparík
Peter Glocko
Radovan Brenkus
Rastislav Doboš
René Benda
Roman Bednár
Roman Brat
Rudolf Čižmárik
Rudolf Dilong
Rudolf Fabry
Samuel Čečetka
Samuel Ambrozi
Samuel Bartošovič
Samuel Bodický
Samuel Cambel (spisovateľ)
Samuel Coryli
Samuel Ferjenčík
Sebastián Fabricius
Theo H. Florin
Tido J. Gašpar
Tobiáš Benedicti
Valentín Beniak
Vasiľ Dacej
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Viera Benková
Vladimír Bárta (1939)
Vladimír Babnič
Vladimír Balla
Vladimír Barborík
Vladimír Clementis
Vladimír Ferko
Vlado Bednár
Zoznam slovenských básnikov
Zoznam slovenských prozaikov
Zuzana Cigánová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk