Žiadosti slovenského národa alebo Mikulášske žiadosti bol najucelenejší slovenský politický program počas rokov 1848 – 1849. Žiadosti boli prijaté 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši (stretnutie asi 30 štúrovcov) a vyhlásené 11. mája v Ondrašovských kúpeľoch (Liptovská Ondrašová).

Podnet na prijatie vyšiel od Jána Francisciho a Štefana Marka Daxnera. Obsah dokumentu ovplyvnili predošlé Liptovské (marec) a Nitrianske žiadosti (apríl 1848). Cieľom bolo prehĺbiť marcové zákony, teda znížiť pôsobenie šľachty a vytvoriť demokratický režim v Uhorsku. Boli adresované uhorskej vláde (predseda Ľudovít Baťán), palatínovi a kráľovi. Žiadosti v 14 bodoch zhŕňali „slovenský národnopolitický, kultúrny a sociálny program“.

Konkrétne:

• 1. – 4. bod: demokratické riešenie národnostnej otázky v Uhorsku, zamietnutie nadradenosti jedného národa nad inými, zabezpečenie rovnoprávnosti všetkých národov Uhorska, vlastné snemy pre každý národ a spoločný celouhorský snem
• 5. bod: zrušenie zákonov o výlučnom postavení maďarčiny, zákonom zaviesť používanie slovenčiny v slovenských stoliciach, mestách a obciach
• 6. – 8. bod: vznik slovenských ľudových, stredných a odborných škol, univerzity a polytechniky, uznanie červeno-bielej zástavy za národnú zástavu Slovákov
• 9. – 10. bod: rozšírenie politických práv pre všetkých občanov (pasívne volebné právo od 21, aktívne od 24 rokov), uzákonenie úplnej slobody tlače, prejavy a zhromažďovania
• 11. bod: zrušenie poddanstva pre všetky skupiny roľníkov a želiarov, prenesenie menších regálnych práv (právo výčapu, mlynské právo, právo rybolovu, poľovnícke právo) z panstiev na obce
• 12. – 13. bod: prepustenie Janka Kráľa a Jána Rotaridesa z väzenia, výzva k panovníkovi, aby zabezpečil práva pre Poliakov v Haliči
• 14. bod: nádej, že požiadavky budú splnené, pretože ich nevypočutie by znamenalo pre Slovákov návrat k feudálnym pomerom

Uhorská vláda a aj maďarská verejná mienka zaujala k Žiadostiam slovenského národa striktne zamietavé stanovisko (hoci nijako neohrozovali celistvosť Uhorska). Podobne odmietavo sa postavili k srbským a rusínskym požiadavkám. Na Slovensku vláda vyhlásila stanné právo a vydala zatykač na Ľudovíta Štúra (12. máj 1848), Michala Miloslava Hodžu (22. máj 1848) a Jozefa Miloslava Hurbana (1. jún 1848). Všetci traja museli opustiť Uhorsko. Dohoda s uhorskou vládou sa začínala byť v nedohľadne. Slovenské hnutie sa dostalo do ilegality, časť predstaviteľov národného hnutia pokračovala v činnosti na slovanskom zjazde v Prahe.

Vláda následne podporila vznik a vydávanie viacerých propagandistických periodík ako protiváhu Slovenských národných novín. Išlo o týždenník Prjateľ ludu (redaktor Lukáš Máčaj), dvojdenník Slovácke noviny (vydavateľ Andrej Kostolný; mal „ paralyzovať ‚poburovanie štúrizmu a slúžiť záujmom ministerstva a národa‘“) a týždenník Wudce z Trnawi (redaktor Ferdinad Pelikán).

Žiadosti slovenského národa:

• národnopoliticky „odzrkadľujú zavŕšenie procesu formovania slovenskej národnej ideológie ako ideológie samobytného národa a nastoľujú požiadavku ústavného zabezpečenia jeho rovnoprávnosti v rámci federalizovaného Uhorska“
• sociálne „predstavujú vyvrcholenie celého národnooslobodzovacieho hnutia 19. storočia.“

Boli „hlboko progresívnym dokumentom vo sfére sociálnych požiadaviek i v oblasti rozšírenia občianskych slobôd a vzájomného rovnoprávneho nažívania národov v rámci federalizovaného Uhorska.“

• Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848 – 1914. Ed. František Bokes. 1. vyd. Zväzok I 1848 – 1867. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1962. 476 s. S. 23 – 26.

• Memorandum národa slovenského (1861)
• Uhorská revolúcia#Vývoj na Slovensku (1848/49)
• Slovenské povstanie (1848/49)
• Martinská deklarácia (30. októbra 1918)

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Žiadosti slovenského národa