A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
|
Marián Hossa | |
_(1).jpg) | |
| Štátna príslušnosť |  Slovensko
|
| Narodenie | 12. január 1979 (44 rokov), Stará Ľubovňa, Česko-Slovensko |
| Prezývka | The Hoss[1] |
| Pozícia | pravé krídlo |
| Streľba | ľavou rukou |
| Výška a váha | 185 cm, 95 kg |
| Hral za | SVK Dukla Trenčín WHL Portland Winterhawks NHL Ottawa Senators Atlanta Thrashers Pittsburgh Penguins Detroit Red Wings Chicago Blackhawks SWE Mora IK |
| NHL draft | 12. celkovo, 1997 Ottawa Senators |
| Aktívna činnosť | 1996 – 2018 |
| Sieň slávy: od roku 2020[2] | |
| Pozri aj Športový portál | |
| Prehľad medailí | |||
|---|---|---|---|
| Memorial Cup | |||
| víťaz | 1997/98 | Portland Winter Hawks | |
| Stanleyho pohár | |||
| víťaz | 2009/2010 | Chicago Blackhawks | |
| víťaz | 2012/2013 | Chicago Blackhawks | |
| víťaz | 2014/2015 | Chicago Blackhawks | |
Marián Hossa (* 12. január 1979, Stará Ľubovňa) je bývalý slovenský hokejový reprezentant. Väčšinu svojej kariéry odohral v kanadsko-americkej NHL, krátko hral aj vo Švédsku a na Slovensku. Bol považovaný za jedného z najlepších útočníkov NHL[3][4][5] a taktiež za jedného z najrýchlejších korčuliarov tejto súťaže.[6][7][4][8]
Reprezentoval Slovensko na viacerých medzinárodných podujatiach, vrátane štyroch Zimných olympijských hier v Salt Lake City, Turíne, Vancouveri a v Soči. Ako prvý hokejista na svete hral tri roky po sebe za tri rôzne kluby vo finále Stanleyho pohára,[2] úspešný bol celkovo trikrát, pohár získal vždy v drese Chicaga Blackhawks. Je štvornásobným držiteľom ocenenia najlepší hokejista Slovenska.[9] Pred sezónou 2017/18 ohlásil prerušenie svojej hráčskej kariéry kvôli závažným vedľajším účinkom liečby kožnej choroby.[10][11] Kariéru oficiálne slávnostne ukončil 8. apríla 2022.[12] 24. júna 2020 ho v Toronte uviedli do Siene slávy NHL.
Životopis
Marián Hossa sa narodil 12. januára 1979 v Starej Ľubovni. Jeho otec je František Hossa, bývalý tréner slovenskej hokejovej reprezentácie a mladší brat Marcel Hossa je tiež bývalý hokejový útočník ktorý hrával najmä v NHL a KHL. Ukončil Stredné odborné učilište železničné v Trenčíne.[13] V roku 2010 sa oženil s Jankou Ferovou, majú spolu tri dcéry - Miu, Zoju a Emmu.[14] Podniká v potravinárstve[14] a spolu s bratom založil nadáciu HOSS Heroes, ktorá má za cieľ poskytovať humanitárnu i charitatívnu činnosť ako i zlepšovať podmienky a komunitné vzťahy v oblasti podpory, výchovy a rozvoja športu mládeže na regionálnej úrovni a ďalšie aktivity.[15]
Hokejová kariéra
Začiatky
S hokejom začínal ako päťročný v Dukle Trenčín [13]. V Dukle hrával počas celej dorasteneckej a juniorskej kariéry. Najskôr začínal na poste centra, no potom ho vtedajší tréner Jaroslav Walter postavil na pravé krídlo [16]. Juniori Dukly získali v tomto období titul majstra Slovenska [17].
Slovenská extraliga
V seniorskej extralige debutoval ako 17-ročný. V prvej sezóne 1996/97 strelil v základnej časti 30 gólov, zaznamenal 24 asistencií a 44 plusových bodov, čím významnou mierou prispel k zisku majstrovského titulu [7][18][19].
Za Duklu hral aj v neskoršom období, niekoľko zápasov na začiatku sezóny 2001/02, nakoľko čakal na podpis nového kontraktu s Ottawou a taktiež v ročníku 2004/05, keď bola NHL na celý rok prerušená kvôli lockoutu. Za Trenčín vtedy odohral 25 zápasov, jeho spoluhráčmi boli aj Marián Gáborík a Pavol Demitra [20] a časť sezóny hosťoval v tíme nováčika švédskej Elitserien Mora IK, kde hral aj jeho brat Marcel [21].
Zahraničná kariéra
Ottawa Senators
V roku 1997 bol draftovaný v úvodnom drafte NHL tímom Ottawa Senators v prvom kole ako 12. v celkovom poradí. Zaujímavosť v drafte je porovnanie s rokom narodenia: 12.1.1979 - 1. kolo, 12. poradie rok draftu 1997. Už v najbližšej sezóne odišiel do zámoria, v prípravných zápasoch sa gólovo presadil, čo mu spolu s absenciou kapitána Senataros Daniela Alfredssona dopomohlo k možnosti debutu v NHL.[22]:23 Celkovo odohral túto sezónu v NHL 7 stretnutí v úvode, v nich zaznamenal len jednu asistenciu. Následne bol poslaný do farmárskeho klubu Portland Winterhawks (WHL), v drese ktorého získal Memorial Cup[23][24]. V nasledujúcej sezóne sa stal stabilným hráčom základného kádra Ottawy a stal sa jedným z najlepších hráčov mužstva [4]. Na začiatku sezóny sa musel zotaviť po zranení kolena, nakoniec odohral 60 zápasov, väčšinu v checking line [2]. Na konci sezóny 1999-00 bol so 29 gólmi streleckým lídrom klubu a bol aj nominovaný na Calder Memorial Trophy pre najlepšieho nováčika sezóny.[2]
V sezóne 2000-01 s klubom uzavrel novú zmluvu, s ročným príjmom 650 000 dolárov [25]. Počas tejto sezóny prekonal 30-gólovú hranicu a stanovil klubový rekord pre počet asistencií v jednom zápase (5).[26]
V základnej časti sezóny 2002/03 dokázal streliť 45 gólov, čím prekonal klubový rekord ruského hokejistu Alexeja Jašina [27], zároveň bol tretím najlepším strelcom NHL [28]. V tejto sezóne (10. marca 2002) strelil v zápase proti Phoenixu jubilejný 100. gól v NHL [29]. V poslednej sezóne, ktorú odohral za Ottawu (2003/04) bol s 36 gólmi najlepším strelcom mužstva v základnej časti a celkovo dosiahol 82 kanadských bodov, čo bol najlepší výsledok v tíme. Najúspešnejším strelcom bol aj v play-off tejto sezóny [30].
Atlanta Thrashers
Marián Hossa bol jedným z mála hokejistov, ktorým sa po uzavretí novej kolektívnej dohody medzi hráčmi a majiteľmi klubov NHL po ročnom lockoute, plat neznížil, ale naopak zvýšil. Po dlhých rokovaniach 23. augusta 2005, posledný deň pred vypršaním termínu, jeho klub Ottawa Senators súhlasil s podpisom zmluvy na tri roky za 18 miliónov dolárov [31]. Na sezónu 2005/06 mal tak zaručený príjem 5 mil. USD, čím sa stal najlepšie plateným slovenským hokejistom v NHL. Už o niekoľko hodín po podpise ho však prekvapujúco vymenili do Atlanty Thrashers za Danyho Heatleyho s trojročným platom 13,5 milióna dolárov [32]. Po siedmich sezónach v Ottawe, počas ktorých sa Hossa stal jedným z jej najdôležitejších hráčov, tak zmenil svoje pôsobisko.[22]:37 Práve výmena medzi týmito dvoma hokejistami patrí medzi najväčšie v histórii NHL, vtedajší kapitán Ottawy Daniel Alfredsson opísal oboch hokejistov ako rozdielnych, ale produktívnych hráčov.[8] V tomto období zároveň zmenil svojho agenta, namiesto Jiřího Crhu angažovala Richa Wintera.[22]:51
Hossa odohral svoj prvý zápas za Thrashers 22. septembra 2005, bol to prípravný zápas v ktorom Atlanta podľahla Floride Panthers 3:4 [33]. V prvej sezóne v Atlante si Hossa so ziskom 92 bodov vytvoril svoje bodové maximum. Atlante však play-off aj kvôli zraneniu brankárskej jednotky Kariho Lehtonena ušlo o dva body [34]. V nasledujúcej dosiahol ako prvý hráč Thrashers v histórii 100 bodov za sezónu a zároveň sa stal prvým Slovákom, ktorému sa to podarilo v ére samostatného Slovenska. V rebríčku produktivity celej NHL skončil šiesty. V 1. kole play-off sa stretol so svojím bratom Marcelom z New Yorku Rangers[35], Atlanta bola vyradená hladko 0:4 na zápasy [36].
Po sezóne bol nominovaný aj na rôzne ocenenia v NHL. V hlasovaní o Hart Trophy získal 10. miesto [37].
Pittsburgh Penguins
Mariánovi Hossovi na konci sezóny 2007/08 končila zmluva. Ku koncu februára bolo jasné, že sa s Atlantou na novom kontrakte nedohodne a tak ho čakal prestup do iného klubu [38]. Záujem prejavili viaceré kluby NHL (ako San José Sharks, Detroit Red Wings a Montreal Canadiens [39]). Nakoniec ale v posledný možný termín pred koncom prestupového obdobia bol spolu s krídelníkom Pascalom Dupuisom vymenený Pittsburghu [40] za Colbyho Armstronga, Erika Christensena, Angela Esposita a právo výberu v prvom kole draftu. Hossa mal popri mladíkoch Sidneym Crosbym a Jevgenijovi Malkinovi pomôcť tučniakom v play off [40]. 28. februára debutoval za Penguins v zápase proti Bruins. Po približne 10 minútach si ale po zrážke s Glenom Murrayom zranil koleno a zápas nedohral [41].
V prvom kole play-off prispel k vyradeniu svojho bývalého klubu, Ottawy. V zápasoch nastupoval v útoku s Crosbym a v sérii zaznamenal celkovo 5 bodov [42]. 4. mája 2008 v zápase proti New Yorku Rangers rozhodol o postupe Pittsburghu do finále Východnej konferencie, keď strelil dva góly vrátane víťazného v predĺžení (Pittsburgh vyhral 3:2, na zápasy 4:1) [43].
Vo finále Východnej konferencie Pittsburgh porazil Philadelphiu Flyers 4:1 na zápasy, Hossa zaznamenal v rozhodujúcom zápase gól a tri asistencie a bol vyhlásený za druhú hviezdu stretnutia. Stal sa deviatym Slovákom, ktorý sa prebojoval do finále Stanley Cupu (prvý Stan Mikita mal kanadské občianstvo) [44]. Vo finále Stanley Cupu sa Pittsburgh stretol s Detroitom Red Wings, no napokon prehral na zápasy 2:4. Hossa skončil v play-off v kanadskom bodovaní na treťom mieste, keď spolu strelil 12 gólov a pripísal si 14 asistencií [45].
Aj napriek neúspechu vo finále je prestup Hossu do Pittsburghu označovaný ako jeden z najlepších počas sezóny a za jednu z najkvalitnejších posíl pred play-off [46][47].
Detroit Red Wings
Po sezóne 2007/08 sa stal voľným hráčom [48] a 2. júla 2008 podpísal ročný kontrakt s Detroitom Red Wings na 7,4 miliónov dolárov [49][5]. Hossa v drese Red Wings nosil číslo 81, pretože číslo 18 v Detroite patrilo dlhoročnému hráčovi Red Wings Kirkovi Maltbymu [50]. 18. októbra 2008 strelil v zápase proti New York Rangers svoj 300. gól v NHL, ktorý bol zároveň jeho prvý gól v drese Detroitu [51]. V ročníku 2008-09 sa opäť zopakovalo rovnaké zloženie finále Stanley Cupu, tentokrát však Hossa hral v drese Red Wings práve proti Penguins.[52]. Po sedemzápasovej sérii sa víťazom Stanley Cupu stal však Pittsburgh.
Chicago Blackhawks
1. júla 2009 sa ako voľný hráč stal hráčom klubu Chicago Blackhawks, s ktorým podpísal 12-ročnú zmluvu s príjmom 5,2 milióna dolárov ročne.[53] Na začiatku sezóny sa podrobil operácii ramena a vynechal tak začiatok sezóny.[54] Za Blackhawks debutoval 25. novembra 2009 v zápase proti San José Sharks, v tomto zápase zároveň strelil dva góly.[55] Počas pôsobenia v Chicagu nosil dres číslo 81, pretože dres s číslom 18 bol vyradený z používania, nakoľko ho nosila klubová legenda Denis Savard.[56]
S Chicagom sa mu hneď v prvej sezóne opäť podarilo postúpiť do finále, ako prvému hráčovi na svete sa trikrát prebojoval po sebe v drese troch rôznych klubov. Napriek obavám, že Stanleyho pohár je pre neho nedosiahnuteľný sa mu podarilo tentokrát zvíťaziť a Chicago vyhralo nad Philadelphiou 4-2 na zápasy.[57]
V sezóne 2011/12 bol v zápase playoff tvrdo narazený protihráčom Raffim Torresom v dôsledku čoho bol hospitalizovaný a vynechal zbytok sezóny.[58] Počas skrátenej sezóny 2012/13 odohral svoj 1000. zápas v NHL a získal svoj druhý Stanleyho pohár.
V tomto klube dosiahol 30. októbra 2014 ako 80. hráč v histórií NHL métu 1000 bodov, bolo to v zápase proti Ottawe Senators.[59] 15. júna 2015 Hossa spolu s tímom Chicaga vyhral po porazení Tampy Bay ďalší, svoj tretí Stanleyho pohár. Tréner Chicaga Joel Quenneville ho označil za vzor pre mladých hokejistov a jedného z najlepších defenzívnych útočníkov na svete.[60]
18. októbra 2016 strelil Hossa svoj 500. gól v NHL, bolo v to v zápase proti Philadelphia Flyers.[61]Po Stanovi Mikitovi a Petrovi Bondrovi sa stal tretím Slovákom, ktorému sa to podarilo a celkovo 44. hráčom NHL.[62]Aj vo veku 37 rokov jeho výkony tréner Quenneville označil za také, ktoré napredujú.[61]
Ukončenie kariéry
21. júna 2017 ohlásil prerušenie kariéry kvôli závažnej alergickej reakcii na športovú výstroj.[10] Liečba, ktorú podstúpil, si vyžaduje pauzu, nakoľko mu spôsobuje vážne vedľajšie účinky. V období pred prerušením kariéry bol pod dohľadom lekárskeho tímu Chicaga a súkromne podstupoval liečbu rozširujúceho sa kožného ochorenia. Marián Hossa nevylúčil aj koniec hokejovej kariéry.[11] Definitívne ukončil kariéru symbolicky 8. apríla 2022 pred zápasom Chicago proti Seattle Kraken.[12]
20. novembra 2022 klub Chicago Blackhawks na slávnostnej ceremónií vyradil Hossovo číslo 81 z používania.[63]
Reprezentácia
Juniori
Marián Hossa v svojej prelomovej sezóne 1996/97 hral za na majstrovstvách do 18 rokov, do 20 rokov ako v seniorskej reprezentácií.[22]:241 Reprezentoval Slovensko ako junior na Majstrovstvách sveta do 20 rokov v rokoch 1997 vo Švajčiarsku a v 1998 vo Fínsku [64]. Na oboch majstrovstvách patril k najproduktívnejším hráčom Slovenska.[65][66]
Seniori
Jeho prvým seniorským turnajom boli Majstrovstvá sveta 1997 vo Fínsku, na ktoré ho nominoval tréner Jozef Golonka [67]. Nastúpil vtedy ešte ako 18-ročný talent slovenského výberu [68]. Hral aj na Majstrovstvách sveta 1999 v Nórsku. Odohral šesť stretnutí v ktorých strelil 5 gólov a na dve prihral, čím sa stal spolu so Žigmundom Pálffym najlepším strelcom Slovenska [69].
Celkovo Hossa za Slovensko nastúpil na majstrovstvách sveta v rokoch 1997, 1999, 2001, 2004, 2005, 2006, na Zimných olympijských hrách 2002 v Salt Lake City, 2006 v Turíne a Zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri a na Svetovom pohári v roku 2004. Zaujímavosťou je, že ako jeden z mála špičkových slovenských hráčov v strednom veku zatiaľ nezískal medailu z majstrovstiev sveta [7]. Spolu odohral za seniorskú reprezentáciu 72 zápasov v ktorých dal 33 gólov.[70]
Na svetovom šampionáte v lotyšskej Rige pricestoval ako najväčšia hviezda a kapitán slovenského mužstva [71]. V zápase s Kazachstanom sa po zákroku protihráča Alexeja Litvinenka zranil a v ďalších dôležitých stretnutiach proti Rusku a Švajčiarsku nemohol nastúpiť kvôli poškodeniu vnútorného väzu ľavého kolena [72]. Na kľúčové stretnutie proti Švédsku nastúpil s menším zranením a mal významný podiel na výhre svojho mužstva 5:2, keď zaznamenal gól a dve asistencie [73]. Po vypadnutí slovenského tímu vo štvrťfinále s Kanadou, kde prihral na jediný gól svojho mužstva (prehralo 1:4), bol vyhlásený za najlepšieho útočníka Slovenska na turnaji.
V roku 2007 ho po vypadnutí Atlanty v prvom kole play-off ho kontaktoval reprezentačný tréner Július Šupler. Po krátkom čase sa vyjadril ohľadom svojej účasti kladne, s tým, že sa na šampionát dostaví neskôr. Nehral tak v prvom zápase proti Nórsku (rovnako ako Pavol Demitra, s ktorým pricestoval) [74]. Hral znovu v „trenčianskom“ útoku s Demitrom a Gáboríkom, strelil 2 góly a zaznamenal 4 asistencie. Mužstvo vypadlo so Švédskom vo štvrťfinále a obsadilo 6. miesto.
Jeho poslednými majstrovstvami sveta boli MS 2011, ktoré sa konali na Slovensku. Aj napriek očakávaniam majstrovstvá nedopadli pre Slovensko úspešne,[75] Hossa v piatich zápasoch strelil 1 gól a pripísal si jednu asistenciu. Hossa prisľúbil neskoršiemu trénerovi Vladimírovi Vůjtkovi účasť na ďalších majstrovstvách v roku 2012, avšak pre otras mozgu sa ich nezúčastnil.[76]
Celkovo sa zúčastnil ôsmych majstrovstiev sveta, v ktorých odohral spolu 52 zápasov s bilanciou 16 gólov a 25 asistencií.
ZOH
Slovensko obsadilo na zimnej olympiáde v Turíne piate miesto. Po tom ako postúpilo zo základnej skupiny bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom [77]. Marián Hossa hral spoločne s Pavlom Demitrom a Mariánom Gáboríkom v prvom útoku, ktorý dal na olympiáde 10 gólov, čo je viac ako zvyšok mužstva dohromady [78]. S 10 bodmi za 5 gólov a 5 prihrávok bol najproduktívnejším hráčom a najlepším strelcom Slovenska, zároveň tretím najproduktívnejším hráčom i tretím najlepším strelcom olympiády (oboje spolu s Danielom Alfredssonom). V +/- hodnotení sa umiestnil s 9 plusovými bodmi na druhom mieste zo všetkých účastníkov olympiády a spoločne s Mariánom Gáboríkom bol s 19 strelami najčastejšie strieľajúcim hráčom Slovenska.
Účasť Mariána Hossu na zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri bola ohrozená vzhľadom na predchádzajúce zranenie.[79] Napriek tomu nastúpil už v prvom zápase proti Česku v rámci takzvaného trenčianskeho útoku spolu s bratom Marcelom a Pavlom Demitrom. V druhom zápase Slovenska proti Rusku dal vyrovnávajúci gól na 1:1. Vo štvrťfinále zaznamenal 3 asistencie. Celkovo strelil 9 kanadských bodov, čím sa stal druhým najproduktívnejším hráčom na olympiáde.
Ostatné
V roku 2016 reprezentoval európsky výber "Team Europe" na Svetovom pohári,[80] s tímom získal striebornú medailu.
Úspechy a ocenenia
- Slovenská hokejová extraliga – 1997
- Jim Piggott Memorial Trophy pre najlepšieho nováčika WHL – 1998
- Memorial Cup – 1998
- NHL Výber nováčikov sezóny (All-rookie) – 1999
- druhé miesto v hlasovaní o Calder Trophy za najlepšieho nováčika sezóny – 1999[4]
- účasť v zápase NHL All-Star Game – 5 účasti: 2001, 2003, 2007, 2008, 2012[81]
- ocenenie Zlatý puk pre najlepšieho hokejistu Slovenska – 2006, 2007, 2008, 2010,[82][83][9] 2015,[84] 2017[85]
- ocenenie Zlatý puk pre najlepšieho útočníka – 2005, 2006, 2007, 2008, 2009[86][87]
- ocenenie Športovec roka Slovenska – tretie miesto – 2006, umiestnenie v Top 10: 2003, 2004, 2007, 2008, 2009, 2010[88][89]
- ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii športovec – 2006 za úspešnú reprezentáciu na Olympijských hrách, Majstrovstvách sveta i v NHL [90]
- Stanleyho pohár – 2010, 2013, 2015 (všetky s Chicago Blackhawks)
- Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenska v oblasti športu - 2022[91]
- Hokejová sieň slávy 21.11.2022 bol Marián Hossa zaradený do hokejovej siene slávy.
(Chicago Blackhawks vyradilo číslo 81 a vyvesili ho pod strop United Center)
Štatistika
Klubová kariéra
| Základná časť | Play off | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Sezóna | Tím | Liga | Z | G | A | B | TM | Z | G | A | B | TM | ||
| 1995–96 | HC Dukla Trenčín Jr. | SVK-Jr. | 53 | 42 | 49 | 91 | 26 | — | — | — | — | — | ||
| 1996–97 | HC Dukla Trenčín | SVK | 46 | 25 | 19 | 44 | 33 | 7 | 5 | 5 | 10 | — | ||
| 1997–98 | Portland Winterhawks | WHL | 53 | 45 | 40 | 85 | 50 | 16 | 13 | 6 | 19 | 6 | ||
| 1997–98 | Ottawa Senators | NHL | 7 | 0 | 1 | 1 | 0 | — | — | — | — | — | ||
| 1998–99 | Ottawa Senators | NHL | 60 | 15 | 15 | 30 | 37 | 4 | 0 | 2 | 2 | 4 | ||
| 1999–00 | Ottawa Senators | NHL | 78 | 29 | 27 | 56 | 32 | 6 | 0 | 0 | 0 | 2 | ||
| 2000–01 | Ottawa Senators | NHL | 81 | 32 | 43 | 75 | 44 | 4 | 1 | 1 | 2 | 4 | ||
| 2001–02 | HC Dukla Trenčín | SVK | 8 | 3 | 4 | 7 | 16 | — | — | — | — | — | ||
| 2001–02 | Ottawa Senators | NHL | 80 | 31 | 35 | 66 | 50 | 12 | 4 | 6 | 10 | 2 | ||
| 2002–03 | Ottawa Senators | NHL | 80 | 45 | 35 | 80 | 34 | 18 | 5 | 11 | 16 | 6 | ||
| 2003–04 | Ottawa Senators | NHL | 81 | 36 | 46 | 82 | 46 | 7 | 3 | 1 | 4 | 0 | ||
| 2004–05 | Mora IK | SEL | 24 | 18 | 14 | 32 | 22 | — | — | — | — | — | ||
| 2004–05 | HC Dukla Trenčín | SVK | 25 | 22 | 20 | 42 | 38 | 5 | 4 | 5 | 9 | 14 | ||
| 2005–06 | Atlanta Thrashers | NHL | 80 | Zdroj:|||||||||||