Malženice
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Trnava
Vodný tok	Horná Blava
Nadmorská výška	163 m n. m.
Súradnice	48°27′00″S 17°40′30″V / 48,450000°S 17,675000°V / 48.450000; 17.675000
Rozloha	14,85 km² (1 485 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 560 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	105,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1113
Starosta	Miroslav Macko[3] (nezávislý)
PSČ	919 29
ŠÚJ	507318
EČV (do r. 2022)	TT
Tel. predvoľba	+421-33
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Malženice 294 919 29 Malženice
E-mailová adresa	obec@malzenice.sk
Telefón	033 / 743 41 13
Fax	033 / 733 19 61
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Malženice
Webová stránka: malzenice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Malženice sú obec na Slovensku v okrese Trnava, v blízkosti Jaslovských Bohuníc.

Polohopis

Obec leží v Trnavskej pahorkatine, na potoku Horná Blava. Od Trnavy je vzdialená 12 km severovýchodne, rovnako vzdialený je východne situovaný Hlohovec a najbližším mestom je 8 km vzdialený Leopoldov. Malženicami prechádza cesta II/504, ktorá umožňuje dopravné spojenie s Trnavou a Piešťanmi. V blízkosti obce bola v rokoch 2008 až 2010 vybudovaná Paroplynová elektráreň Malženice.

Dejiny

Najstaršie nálezy dokazujú osídlenie územia v okolí obce sú datované do paleolitu – staršej doby kamennej. Osídlenie obce Malženice je doložené v Zoborskej listine z roku 1113. Z listín vyplýva skutočnosť, že v obci bol benediktínsky kláštor, ktorý bol zrejme zničený počas Mongolského vpádu do Uhorska v roku 1241. Kráľ Belo IV. obec „Maniga“ v roku 1268 daroval synom trnavského richtára Conch -Kunza, o polstoročie neskôr (1332) je doložená aj existencia samostatnej farnosti s kostolom.

Malženice mali v 14. – 16. storočí mestské výsady s právom zriadenia a vyberania mýta a usporadúvať pravidelné trhy. Kópia listiny, povyšujúcej Malženice na poddanské mestečko je uložená na miestnej fare.

Pamiatky

V obci je rímskokatolícky románsky kostol Panny Márie Nanebovzatej z 13. storočia. Postavil ho Rád nemeckých rytierov a pôvodne išlo o dvojvežovú stavbu. Obe veže však boli v 17. storočí zbúrané a nahradila ich nová v osi kostola.

Rodáci

• František Xaver Ábel, slovenský filozof a pedagóg
• Alexander Alagovič , člen slovenského učeného tovarišstva, záhrebský biskup
• Ladislav Alagovič, náboženský spisovateľ
• Štefan Kocian /ps.Števo Blavan/ básnik a prekladateľ

Šport v obci

• stolný tenis
• futbal
• freestyle bmx
• skateboarding
• basketball
• discgolf
• petang
• volejbal

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálny web
• www.apsida.sk - profil románskeho kostola

Zdroj

• Oficiálne stránky mesta Archivované 2016-11-05 na Wayback Machine