O rastline s ľudovým názvom boleráz pozri krušpán.

Boleráz
obec
Kostol sv. Michala Archanjela
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Trnava
Región	ZMO Jaslovské Bohunice
Nadmorská výška	172 m n. m.
Súradnice	48°27′57″S 17°29′35″V / 48,465833°S 17,493056°V / 48.465833; 17.493056
Rozloha	25,46 km² (2 546 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 352 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	92,38 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1240
Starosta	David Matula[3] (nezávislý)
PSČ	919 08
ŠÚJ	506818
EČV (do r. 2022)	TT
Tel. predvoľba	+421-33
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Č. 586 919 08  Boleráz
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	557 91 47
Fax	557 91 47
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Boleráz
Webová stránka: boleraz.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Boleráz je obec na Slovensku v okrese Trnava. Prvé známky osídlenia sú známe zo staršej doby kamennej. Z tejto doby pochádza aj pevnosť „Zámok“, ktorá sa nezachovala. V 1960 bola k Bolerázu administratívne pričlenená susedná obec Klčovany.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 11. mája 1240. Uhorský kráľ Belo IV. vtedy daroval dôchodky Bolerázu trnavským františkánkam. Prvá pečať obce mala nad štítom stuhu s nápisom „Belarh“. V neskorogotickom štíte je hlava svätca na tanieri (sv. Ján Krstiteľ), pod ňou nejasné písmená JOH a vedľa štítu písmená r a v. Dnešný erb obce: v hornej polovici zeleného štítu zlatostrieborné váhy, pod nimi zo špice štítu vyrastajúca strieborná klčovnica na zlatom porisku, prevlečená cez peň s koreňmi. Pri väčšom erbe je nositeľom štítu sv. Michal, ľavicou držiaci ľavý zlatý roh štítu, v pravici plamenný meč. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1787. Taktiež sem patrí kostol Narodenia Panny Márie z roku 1856. Nachádza sa v Klčovanoch, miestnej časti Bolerázu. Anababtisti - habáni prišli zo Švajčiarska v polovici 16.storočia a založili tu habánsky dvor. Natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, aj humanistické reformačné myslenie 17. storočia.

Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo remeslo tkáčske (najmä vlnárske), krajčírske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke a slávne hrnčiarske a keramikárske. Príklady pestrofarebnej habánskej keramiky 17. - 18.storočia sú vo zbierkach Historického múzea v Trnave i Umeleckopriemyselného múzea v Prahe.

Obec Klčovany bola pričlenená k Bolerázu v roku 1960. V roku 1963 sa začala výstavba vodnej nádrže a v roku 1977 spustila prevádzku tehelňa. ^[4]

V blízkosti obce sa nachádza Letisko Boleráz.

Osobnosti^[5]5">upraviť | upraviť zdroj

• Stano Dusík, maliar, grafik a ilustrátor
• Jozef Dusík, grafik, mladší brat Stana Dusíka
• Peter Danišovič, staviteľ, vodohospodár a vysokoškolský učiteľ
• Karol Kahoun, slovenský historik umenia, pamiatkár a univerzitný pedagóg
• Jozef Vadovič, rímskokatolícky kňaz
• Viliam Ostatník - Inštitút bratov kresťanských škôl. Ako profesor angličtiny, matematiky, fyziky a chémie pôsobil v Libanone, Belgicku, Etiópii, Ugande a ďalších krajinách. Žije a pôsobí vo Francúzsku. Narodil sa 21. júna 1922 v Boleráze.

Kultúrny život obceupraviť | upraviť zdroj

Tak ako viaceré dediny na Slovensku aj v Boleráze je mnoho kultúrnych spolkov a združení. Najznámejšie zoskupenie je detská ľudová hudba Brezinka pôsobiaca v obci nepretržite or roku 1990. Popri Brezinke funguje aj ľudová hudba Brezina zložená prevažne z rodičov detí pôsobiacich v detskom súbore. Od roku 2016 funguje v obci hudobný súbor Podzámok.

Čierna kronika obceupraviť | upraviť zdroj

Boleráz je známy troma celoštátnymi tragickými udalosťami.

• Irena Čubírková, československá sériová vrahyňa, ktorá tu bývala v rokoch 1959 - 1964. Čubírkovú spájajú s Bolerázom, hoci mala český pôvod a do Bolerázu sa presťahovala z Trutnova po vražde svojho manžela k Ambrózovi Ščepkovi v roku 1959. Nebývali priamo v Boleráze, ale na majeri (samote) Políčko. 7. decembra 1964 zavraždila Ščepku sekerou a časť jeho tela spálila v peci na chlieb. Bola odsúdená na trest smrti obesením.
• Vražda farára Jána Čárskeho s rodinou.1V roku 1970, niekoľko rokov po prípade Čubírková, Peter Nestorov zavraždil na fare miestneho farára, jeho sestru Máriu, priateľku Ľudmilu a ich dcérku Ivetku. Keďže šlo o občana ruskej národnosti, o prípade sa dlhé roky oficiálne mlčalo.
• Vražda policajta Petra Opálka. V roku 2014 bol zavraždený policajt v službe pred bolerázskym kultúrnym domom. Vrahom bol vodič z Bratislavy^[6].

Galériaupraviť | upraviť zdroj

• 

  Vodná nádrž Boleráz

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boleráz

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálny web

príbuzné hesláupraviť | upraviť zdroj

• Habánska fajansa

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.