A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Logika (z gr. slova λόγος logos) je veda zaoberajúca sa vyplývaním. Skúma, aké formy môžu mať úsudky, ktoré sú bezosporné a snaží sa budovať formálny systém, ktorý najlepšie zachytí inferenčnú štruktúru prirodzeného jazyka.[1] Logika sa zaoberá najmä analýzou formálnej stavby úsudkov ako základných jednotiek usudzovania. Ich forma má bezprostredný vzťah k jazyku v ktorom sú formulované. Logika sa sústreďuje na tie stránky jazyka, ktoré majú dopad na správnosť usudzovania.[2]
Od čias Platóna a Aristotela je logika jednou zo základných disciplín filozofie, ktorá predchádza ostatným disciplínam, pretože skúma čisto formálne základné zákony a základné formy všetkého pojmovo-vedeckého myslenia.
Ako spoločenská veda, logika skúma a zatrieďuje štruktúru tvrdení a argumentov cez štúdium spoločenského systému dôsledku a cez štúdium argumentov v prírodnom jazyku. Oblasť logiky zahŕňa základné témy ako štúdium omylov a paradoxov a špeciálne analýzy vysvetľujúce použitie pravdepodobnosti a argumentov obsahujúcich príčinu. Logika je dnes často používaná v dôkazovej teórii. Je súčasťou filozofie, jednou časťou klasického trojcestia (trívia), ktorá obsahuje gramatiku, logiku a rétoriku. Od polovice 19. storočia sa spoločenská logika študuje v súvislosti so základmi matematiky, kde bola často nazývaná ako symbolová logika. Vývoj spoločenskej logiky a jej implementácií do počítačov je základom informatiky.
Logika je teória logického vyplývania. V rámci teórie logického vyplývania sa vybudovalo množstvo klasických aj neklasických logických kalkulov.[3]
Základné členenie logiky je nasledovné:
Názory na logiku
- Podľa Alberta Veľkého je logika veda myšlienkového hĺbania (scientia contemplativa), ktorá učí, ako a akým spôsobom prostredníctvom toho, čo je známe, možno dosiahnuť poznanie toho, čo je neznáme. Logika sa delí na logiku nezloženú, čiže vedu o pojmoch a definíciách, zloženú, ktorá sa zaoberá súdmi a usudzovaním. Nezložená logika sa spája s metafyzikou, pretože sa týka predovšetkým bytia ako takého v súvislosti s jeho prvými a najdôležitejšími predikátmi: jednotou, pravdou a dobrom. Táto problematika súvisí s problémom prvej príčiny vesmíru a jeho prvým hýbateľom čiže s Bohom.[4][5]
- Logika podľa Aristotela je nástroj (orgánon) vedeckého poznania. Logika sama nie je veda, lež nástroj rozvíjania ostatných vied. Vzhľadom na oblasť vedenia teda zaujíma osobitné postavenie. Logika je umenie a nástroj správneho pestovania filozofie. Logika sa zaoberá formálnou stránkou pojmov, súdov, spôsobov usudzovania a druhov dokazovania. Logika je metodológia. Aristoteles chápal logiku (analytikon) ako nástroj (organon) každej vedy; logika bola pre neho vedou o „čistom rozume“, ktorý „uchopí myslené a myslí“ Aristoteles ešte nestotožňoval logiku s jej špeciálnovedným, formálnologickým aspektom. Kľúčom k pochopeniu Aristotelovej logiky je jeho sústava kategórií, rozvinutá najmä v jeho Metafyzike, Fyzike a v práci O duši. Dominantnú úlohu v nej má kategória „podstaty“ (veci), kvality a vzťahu podobnosti (byť obsiahnutý v). Na tomto základe sa rozvíjalo Aristotelovo chápanie metód vedeckého poznania (rudimentárna indukcia a dedukcia), ako aj subjektovo-predikátová logika (jeho sylogizmus ako teória odvodzovania a dôkazu). Aristotelova subjektovo-predikátová logika je vlastne len formálno-logickým usústavnením aristotelovského kvalitativizmu.[4][5]
- Gottlob Frege chápal logiku ako logiku kvality (na rozdiel od aritmetiky ako logiky kvantity). Frege prvý rozvinul logiku, v ktorej by sa táto teória (sc. aritmetika) dala posúdiť a dokázať. V práci Zápis v pojmoch (1879) ako prvý axiomaticky vybudoval výrokovú a predikátovú logiku a položil základy teórie matematického dôkazu.[4][6]
- Logika je podľa Hegela prvá z troch hlavných súčastí systému filozofie. Logika zahrnuje náuku o bytí, náuku o podstate a náuku o pojme. Prvé dve súčasti logiky tvoria objektívnu logiku, náuka o pojme je subjektívna logika.[4]
- Podľa Jána Letza je logika súčasťou filozofie ľudského subjektu.[4]
- Logika v psychologizme je časť teórie poznania.[4]
- Logika je v stoicizme náuka o jazyku, ktorá zahrnuje etymológiu (učenie o vzniku slov) a učenie o význame slov, vymedzujúce základné vzťahy medzi jazykovým výrazom, jeho významom a označovanou vecou.[4]
- Logika podľa Wittgensteina pojednáva o možnosti vecných stavov. Ukazuje, ktoré vecné stavy sú možné a ktoré nie. Udáva túto možnosť čisto formálne. Logika je úplne nezávislá od skúsenosti. Vety logiky sú tautologické, t. j. nehovoria.[4]
Zdroje
- ↑ Jaroslav Peregrin: Logika a logiky. Academia, 1.vydanie 2004, ISBN 80-200-1187-0, 208 s.
- ↑ Štepán, Jan. 1995. Formální logika
- ↑ Szomolányi, J.: Základné logické kalkuly. Bratislava, Univerzita Komenského 1975. 146 s.
- ↑ a b c d e f g h Logika - odkazy z FILITu.
- ↑ a b Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie. Bratislava, Obzor 1972. 668.
- ↑ Scruton, R.: Krátke dejiny novovekej filozofie od Descarta po Wittgensteina. Bratislava, Archa 1991. 448 s.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Abstrahovať
Abstrakcia (logika)
Abstraktná totožnosť
Absurdita
Afirmatívny
Afirmatívny súd
Alebo
Aletická logika
Algebra logiky
Alogický
Alogizmus
Americká logika
Amfibólia
Analógia (logika)
Analýza (rozbor)
Analogický
Analogizmus
Analytická veta
Analytický súd
Analytickosť
Analyzandum
Antická logika
Antilogizmus
Antinómia
Antitetika
Argument (logika)
Argument funktoru
Aristotelovská logika
Asertorický súd
Atomárny fakt
Axióma sylogizmu
A = A
A (tradičná logika)
Bezprostredný úsudok
Binárna opozícia
Calculus ratiotinator
Claviov zákon
Consensus omnium
Dôkaz (logika)
Dôkaz sporom
Dôkaz v kruhu
Dôsledok
Dôvod
Dedukcia
Deduktívna metóda
Deduktívna teória
Deduktívne myslenie
Definícia
Definícia v kruhu
Definičný znak
Definiendum
Definiens
Definovanie
Denotát
Deskriptívna definícia
Deskriptívny súd
De Morganove zákony
Dialektická logika
Dialela
Dictum de omni et de nullo
Dilema
Dilematický
Disjunkcia (výroková spojka)
Disjunktné pojmy
Dokazovací prostriedok
Dokazovanie (logika)
Dosadenie (logika)
Dostatočné zdôvodnenie
Dvojhodnotová logika
Ekvivalencia (filozofia)
Ekvivalencia (logika)
Ekvivalentná transformácia formúl
Ekvivalentnosť výrokov
Elementárna logika
Elementárny
Elementárny výrok
Entyméma
Epicheiréma
Episylogizmus
Erotetická logika
Existenčný kvantifikátor
Fakt
Faktová pravda
Faktová pravdivosť
Formálna logika
Formálny systém
Formalizácia výrazu
Formalizovanie
Formula (logika)
Funktor (logika)
Funktor nutnosti
Gödelova veta
Gödelova veta o neúplnosti
Hypotéza
Hypotetický výrok
Hypoteticko-deduktívna teória
Ignoratio elenchi
Implicitná definícia
Implikácia
Indivíduová konštanta
Individuová premenná
Indukcia (logika)
Induktívna definícia
Induktívna logika
Induktívne myslenie
Intenzionálny
Interpretácia (logická sémantika)
Interrogatívna logika
Jazykový výraz
Jazykový výraz (logika)
Jazykovo-logická forma
Jazyk logiky
Jazyk výrokovej logiky
Jednoduchý výrok
Jota-operátor
Kalkul (logika)
Kategorický úsudok
Klasická logika
Klasická výroková logika
Kognitívna selektivita
Kombinatorická logika
Konštanta
Konštanta výrokovej logiky
Konštruktívna metóda
Konštruktivistická logika
Konfirmácia (logika)
Konjunkcia (logika)
Kontradikcia
Kvantifikátor (logika)
Logicizmus (filozofia)
Logická analýza
Logická chyba
Logická forma
Logická funkcia
Logická konštanta
Logická možnosť
Logická operácia
Logická pravda
Logická pravdivosť
Logická propedeutika
Logická sémantika
Logická súvislosť
Logická semióza
Logická správnosť
Logická teória typov
Logické
Logické myslenie
Logické pravidlo
Logické protirečenie
Logické vyplývanie
Logický
Logický štvorec
Logický atomizmus
Logický dôsledok
Logický kalkul
Logický klam
Logický paradox
Logický priestor
Logický princíp
Logický súd
Logický stav
Logický systém
Logický výraz
Logický význam
Logický vzťah
Logický znak
Logika
Logika a veda
Logika existencie
Logika tried
Logika vedy
Logistická metóda
Logocentrizmus
Medicina mentis
Meno (logika)
Meno (matematická logika)
Metalogika
Množina
Modalita (logika)
Model (logická sémantika)
Modus ponens
Modus tollens
Myslenie a jazyk
Názov (logika)
Negácia (logika)
Neklasická logika
Nepriamy dôkaz (logika)
Neprotirečivosť
Neprotirečivosť axiomatickej teórie
Nerovnosť
Nevyhnutná podmienka
Nižší termín
Nižšia premisa
Nota notae est nota rei ipsius
Objektový jazyk
Obkjektívna logika
Oblasť úvahy
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk