A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Postmarxizmus je smer súčasnej filozofie založený na postulátoch Karla Marxa a marxististických prognózach.[chýba zdroj Filozoficky, postmarxizmus sa konfrontuje s esencializmom (napr. štát nie je nástrojom, ktorý je jednoznačne a samostatne v prospech danej triedy - kritiku ekonomického determizmu a esencializmu).[chýba zdroj Kým je neomarxizmus interdisciplinárne prepojený s ďalšími vedami (kulturológia, sociológia, politológia, ekonómia, psychoanalýza) a novou ľavicou, úlohou postmarxizmu je návrat marxizmu späť do filozofie, tzn. rozvíja diskusiu a hľadá nové alternatívy.[1] Postmarxizmus vychádzajúci z Ernesta Laclaua a Chantal Mouffe je odmietnutie determinácie ekonomikou v poslednej inštancii kľúčovou inováciou, ktorá sa v sociálnych vedách pretavuje do štúdia intersekcionality mocenských nerovností medzi triedami, pohlaviami, či etnicitou.[2]
Fundamentálnou otázkou postmarxistických a post-lacaniánskych teórií subjektu nie je „Kto som?“, ale „Čo odo mňa chce 'veľký Druhý'?[3] Postmarxizmus nadväzuje na frankfurtskú školu a birminghamskú školu (tvoria ho aj jej predstavitelia), staršiu generáciu kritických marxistov ako György Lukács, Antonio Gramsci a Ernst Bloch a filozofie postštrukturalizmu Jean-Francois' Lyotarda, Jacques Lacana, Goran Therborn, Zygmunt Bauman, Michela Foucaulta, Jacques'a Derridu a neskorého Ludwiga Wittgensteina.[4] Známe sú odkazy na psychoanalýzu (Jameson, Guattari, Deleuze) a politológiu (Mouffe, Laclau).
K významným postmarxistickým filozofom patrí Slavoj Žižek, Michael Hauser,[5] Jürgen Habermas, Alain Badiou, Tariq Ali, Ernesto Laclaua, Chantal Mouffe, Ernesto Screpanti,[6] Göran Therborn,[7] Gregory Meyerson[8] a ďalší.
Postmarxizmus vznikol koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia pod vplyvom študentských protestov v roku 1968, koloniálnej vojny vo Vietname a úsvite maoizmu.[chýba zdroj Postmarxistická kritika masovej kultúry sa pod vplyvom postmodernej filozofie zamerala taktiež na semiotické významy, lingvistiku a diskurz (dielo Rolanda Barthesa Mytológie a Jeana Baudrillarda Critique of the Political Economy of the Sign z roku 1972, ktoré kritizuje marxizmus pre ignorovanie symbolov).[chýba zdroj Hlavnou témou postmarximu je kritika kapitalizmu a neoliberalizmu.[chýba zdroj
Zdroje
- ↑ ŽIŽEK, S. Nekonajte - myslite. Dostupné online.
- ↑ Profant, T. Duménil Gérard – Lévy Dominique: Marxistická ekonomie kapitalismu. In Jetotak.sk. 2012. Dostupné online.
- ↑ DAUBNER, P. Marxizmus v slepej uličke? In: Nové Slovo. 2013. Dostupné online.
- ↑ Tormey, Townshend 2010: s. 11.
- ↑ Hauser a Žižek: teoretikové post-marxistické filosofie. Dostupné online.
- ↑ "The Postmodern Crisis in Economics and the Revolution against Modernism", “Rethinking Marxism”, 2000
- ↑ From Marxism to Post-Marxism. London: Verso, 2008, 208pp.
- ↑ Meyerson, G. (2009). Post-Marxism as Compromise Formation. Retrieved from:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk