A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Filozofický postmodernizmus je filozofická reflexia postmoderny alebo filozofický smer, ktorý sa koncentruje na rozbor postmoderny, v ktorom ako kľúčové významové útvary intervenujú pojmy rozpadu veľkých diskurzov a funkcie malých diskurzov.
Hlavným predstaviteľom filozofického postmodernizmu je Jean-François Lyotard. Tento filozofický smer sa obracia predovšetkým proti optimizmu pokroku a utopickým črtám ideológií. Vychádzajúc z postulátu konca dejín, filozofický postmodernizmus chce otvoriť možnosť slobodne kombinovať prvky minulých teoretických významových útvarov. Zdôrazňuje nevyhnutnosť poprípade ľubovoľnosť fragmentácie a verí v možnosti spájania fragmentov (v protiklade k moderne, ktorá verila v možnosť celostnosti).
Filozoficky postmodernizmus je (seba)decentricitizácia prostriedkami filozofického diskurzu. Predovšetkým ide o deštrukciu etnocentrizmu, logocentrizmu, scientocentrizmu, religionocentrizmu, maskulinocentrizmu.
Postmodernizmus vo filozofii nadväzuje najmä na Nietzscheho, Peirceov, Meadov, Mauthnerov, Heideggerov, Wittgensteinov a štrukturalistický kriticizmus. Ostrie postmodernistického kriticizmu sa zameriava proti rozpojenosti znaku, skutočnosti a myslenia. Postmodernizmus sa usiluje odhaliť kultúrotvornú provenienciu znaku a významotvornosť komunikatívnych procesov spoločenstva.
Kultúrnokontextuálne chápanie znakovosti, najlepšie zrejme vystihnuté koncepciami jazykovych hier a diskurzov, poskytlo tie najvýznamnejšie argumenty pre kritiku logocentrizmu a umožnilo novú štrukturáciu základných kategórií poznania/vedenia. S touto revíziou semiotického myslenia súvisí aj objavovanie moderným vedením obchádzaných neduchovných predpokladov vedenia, ktorými sú predovšetkým telo, hlas a písmo. Nadväzuje na Nietzscheho, diskurze (štrukturalizmus/postfreudizmus), všesprítomňujúcej moci hlasu (neoštrukturalizmus) a veľkej diferenciačnej sily písania a textu (neoštrukturalizmus) vytvorilo predpoklady pre hlbšie pochopenie povahy moderného vedenia nielen ako logocentrického, ale aj ako fonocentrického a fallokratického (Jacques Derrida). Tu možno pripomenúť, že jedným zo sociálnych a myšlienkových hnutí spojených s postmodernizmom je aj feminizmus.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk