Kráľovský Chlmec

	Kráľovský Chlmec
	maď. Királyhelmec
	mesto
	Kostol sv. Ducha a kaštieľ
Vlajka	Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Trebišov
Región	Zemplín
Nadmorská výška	130 m n. m.
Súradnice	48°25′53″S 21°58′22″V / 48,431389°S 21,972778°V
Rozloha	23,81 km² (2 381 ha)
Obyvateľstvo	7 322 (31. 12. 2024)
Hustota	307,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1214
Primátor	Karol Pataky (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	077 01
ŠÚJ	528447
EČV (do r. 2022)	TV
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa mestského; úradu	Mestský úrad; Ľ. Kossutha 99; 077 01 Kráľovský Chlmec
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	056 / 632 12 38
Fax	056 / 632 21 40
	Poloha mesta na Slovensku
	Interaktívna mapa mesta
	Wikimedia Commons: Kráľovský Chlmec
	Webová stránka: kralovskychlmec.org/
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál
	Demonym: Kráľovskochlmčan/ka

Súradnice: 48°25′53″S 21°58′22″V / 48,431389°S 21,972778°V

Kráľovský Chlmec (v minulosti Kráľovský Chlumec, maď. Királyhelmec) je mesto ležiace v Košickom kraji na Slovensku. Je významným centrom Medzibodrožia. Mesto má silné zastúpenie maďarskej národnosti.

Polohopis

Mesto leží v juhovýchodnej časti Slovenska, na východnom úpätí Chlmeckých kopcov v regióne Medzibodrožie. Obklopuje ho Východoslovenská nížina a zo severnej strany mokrade CHKO Latorica. Mestom prechádza cesta I/79 a II/555, južne vedie železničná trať Košice – Čierna nad Tisou. Trebišov je od Kráľovského Chlmca vzdialený 29 km severozápadne, Veľké Kapušany 16 km severne a Čierna nad Tisou 9 km východne.

Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.

Dejiny

Po vzniku Uhorska sa osada a ako aj celé Medzibodrožie stali súčasťou Zemplínskej župy. S názvom „Helmech“ sa stretávame v zakladacej listine obce Leles z roku 1214.
V polovici 15. storočia bola usadlosť povýšená na zemepánske mesto, o čom svedčí aj historická pečať mesta s erbom.

Na vyvýšenine nad mestom dal postaviť Péter Perényi začiatkom 16. storočia hrad. Po rozrumení sa dnes nazýva Csonkavár (v preklade Okyptený hrad, Troskohrad) či hrad - zrúcanina Kráľovský Chlmec.

V 17. storočí mesto dočasne patrilo pod Sedmohradské kniežatstvo. V tomto období dala Zuzana Lórantfiová, vdova po Jurajovi Rákócim I., postaviť v meste kaštieľ.
V druhej polovici 19. storočia sa Kráľovský Chlmec stal okresným centrom.

V roku 1918 sa Kráľovský Chlmec stal súčasťou Česko-slovenskej republiky. Po 1. viedenskej arbitráži bol pripojený k Maďarsku.

Mesto bolo sídlom Medzibodrožského okresu, ktorého štatút zanikol v roku 1960. Mesto bolo pričlenené do okresu Trebišov.

Symboly mesta

Podľa Heraldického registra má mesto tieto symboly prijaté od 15. storočia. Doložený erb je z pečatidla z roku 1561. Znovuobnovený bol v roku 1977.

Erb

V striebornom štíte zelená, do kruhu stočená vínna réva s dvoma listami vybiehajúcimi do horných rohov štítu, uprostred s červeným strapcom hrozna.

Vlajka

Vlajka mesta pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov červeného, zeleného, bieleho, zeleného, červeného. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma cípmi, t. j. jedným zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Obyvateľstvo

Mesto malo v roku 2021 podľa sčítania 7 489 obyvateľov.

Národnostné zloženie (2021):

5401 maďarská 72,1 %
1764 slovenská 23,6 %
100 rómska 1,3 %
14 česká 0,2 %

Kráľovský Chlmec mal v roku 2011 podľa sčítania 7 698 obyvateľov.

Národnostné zloženie (2011):

5670 maďarská 73,66 %
1496 slovenská 19,43 %
304 rómska 3,95 %
20 česká 0,26 %

Náboženské zloženie (2011):

rímskokatolíci – 48,35 %
kalvíni – 24,07 %
gréckokatolíci – 12,12 %
bez vyznania – 6,51 %

Obyvateľstvo		Národnostné zloženie
Rok	Obyvateľov spolu	Maďari	Nemci	Slováci	Rusíni	Rómovia	Iní
1880	2 075	1 976 (98,6%)	6 (0,3%)	15 (0,7%)	-	-	78 (3,8%)
1900	2 303	2 282 (99,1%)	13 (0,6%)	-	4 (0,2%)	-	4 (0,2%)
1910	2 725	2 719 (99,8%)	2 (0,1%)	2 (0,1%)	1 (0,1%)	-	1 (0,1%)
1921	2 853	2 043 (71,6%)	-	116 (4,1%)	-	-	694 (24,3%)
1930	3 274	1 941 (56,2%)	18 (0,5%)	303 (9,3%)	17 (0,5%)	-	995 (30,4%)
1938	3 794	3 680 (97,0%)	18 (0,5%)	39 (1,0%)	21 (0,6%)	-	36 (0,9%)
1941	3 756	3 692 (98,3%)	12 (0,3%)	17 (0,5%)	7 (0,2%)	-	28 (0,7%)
1970	5 344	4 080 (76,3%)	-	1 224 (22,9%)	-	n.a.	40 (0,7%)
1980	6 358	4 850 (76,3%)	-	1 462 (23,0%)	-	n.a.	46 (0,7%)
1991	7 981	6 422 (80,5%)	1 (0,1%)	1 304 (16,3%)	-	n.a.	250 (3,1%)
2001	8 031	6 179 (76,9%)	-	1 515 (19,0%)	-	n.a.	37 (0,5%)
2011	7 698	5 670 (73,7%)	-	1 496 (19,4%)	-	304 (3,9%)	-
2021	7 489	5 401 (72,1%)	-	1 764 (23,6%)	6 (0,1%)	100 (1,3%)	218 (2,9%)

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Čonkavár (maďarsky Csonkavár) alebo hrad Kráľovský Chlmec, zvyšky stredovekého hradu pravdepodobne z 15. storočia (uvádza sa aj začiatok 16. storočia), ktorý sa nachádza vo vyvýšenej polohe západne od centra mesta. Vlastníkom hradu bol premonštrátsky kláštor v Lelesi, neskôr šľachtické rody ako Palóciovi či páni z Perína. V prvej polovici 17. storočia je doložený ako panský majer (udvarház) s obytnou panskou kúriou a hospodárskym príslušenstvom. Z hradu sa dochovali dve protiľahlé steny pôvodnej dvojpodlažnej obytnej veže a pivnice s valenými klenbami. Hrad je postavený z lomového kameňa, nárožia sú z veľkých tesaných tufových kvádrov. Ruiny hradu prešli konzerváciou.
Kaštieľ Zuzany Lorántfiovej, dvojpodlažná pôvodne renesančná bloková stavba s valbovou strechou z druhej polovice 16. storočia. Kaštieľ nechala vybudovať vdova po Jurajovi I. Rákocim Zuzana Lorántfiová na mieste staršej kúrie. Úpravami prešiel v 18. a 19. storočí, naposledy po druhej svetovej vojne. V súčasnosti tu sídli základná umelecká škola. Priečelie kaštieľa je horizontálne členené kordónovou rímsou, okná majú nadokenné rímsy a šambrány. Nad portálom je umiestnený spojený erb Rákociovcov a Lorántfiovcov s vročením 1652.

Hrad Čonka (Csonkavár) - Troskohrad či hrad Kráľovský Chlmec
Kaštieľ
Erby nad portálom kaštieľa

Rímskokatolícky kostol sv. Ducha, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty zo 14. storočia. Barokovo bol upravený v druhej polovici 18. storočia. Ďalšou úpravou prešiel v rokoch 1896 a 1946. Z pôvodnej gotickej stavby sa dochovalo presbytérium s rebrovou krížovou klenbou z druhej polovice 14. storočia. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádzajú klasicistické oltáre, kazateľnica a patronátne lavice z obdobia okolo roku 1800. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s kamennými osteniami. Priečelie má členené lizénami, veža vystupuje vo forme rizalitu, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.

Kostol sv. Ducha

Reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1787. V roku 1900 bol upravovaný v duchu neogotiky. V interiéri sa nachádzajú dve drevené protiľahlé empory umiestnené na kratších stranách pôdorysu. Zariadenie kostola je neogotické. Fasády kostola sú hladké s polkruovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je dekorovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou s vročením 1923.
Ortodoxná synagóga, eklektická stavba z roku 1850. Na bohoslužobné účely bola využívaná do roku 1968, neskôr ako sklad nábytku. V medzivojnovom období mala židovská populácia v meste silné zastúpenie. V súčasnosti synagóga chátra. V interiéri je dochovaná orintalizujúca výmaľba, priestoru dominuje Aron hakodeš. Priečelie synagógy je členené lizénami a kordónovou rímsou ukončené je dekoratívnou stupňovitou atikou s trojuholníkovým štítom.

Reformoaný kostol
Detail portálu

Školstvo

Základná škola (M. Hunyadiho 16)
Základná škola (L. Kossutha 56)
Špeciálna základná škola (Majlátha 1)
Základná umelecká škola (Námestie hrdinov 10/338)

Zdroj: