Trebišov - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Trebišov
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Trebišov pozri Trebišov (rozlišovacia stránka).
Trebišov
mesto
Trebisov vlastivedne muzeum.jpg
Andrášiovský kaštieľ
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Vodný tok Trnávka
Nadmorská výška 109 m n. m.
Súradnice 48°38′01″S 21°43′02″V / 48,633611°S 21,717222°V / 48.633611; 21.717222
Rozloha 70,16 km² (7 016 ha) [1]
Obyvateľstvo 22 890 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 326,25 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1204/1254
Primátor Marek Čižmár[3] (nezávislý)
PSČ 075 01
ŠÚJ 528099
EČV (do r. 2022) TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
M. R. Štefánika 862/204
075 01 Trebišov
E-mailová adresa trebisov@trebisov.sk
Telefón 056 / 671 33 39
Fax 056 / 672 66 68
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Trebišov
Webová stránka: trebisov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Trebišovčan[4]

Trebišov (maď. Tőketerebes, nem. Trebischau) je mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.

Polohopis

Sútok Drehňovca a Trnávky počas povodní v máji 2005

Okolie Trebišova predstavuje prevažne poľnohospodársky kraj. Dominantami sú úrodné lány, ovocné sady, zelené záhrady, lužné lesy s prírodnými rezerváciami a malebné pahorkatiny so scenériou Slanských vrchov, ktoré poskytujú možnosti pre rekreáciu a oddych. Súčasťou regiónu je tokajská vinohradnícka oblasť, ktorá má vynikajúce vína najvyššej kvality.

Trebišov ako centrum južného Zemplína sa rozprestiera v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny. Nachádza sa v nadmorskej výške 109 m zväčša na pravom brehu potoka Trnávka, prítoku Ondavy.

Mestom vedie cesta I/79 (Vranov nad Topľou – Slovenské Nové Mesto), ako aj železničné trate Trebišov – Vranov nad Topľou a Michaľany – Łupków. Cez Trebišov je vedená aj širokorozchodná trať do Košíc. Mesto leží 35 km východne od Košíc, 10 km južne od Sečoviec, 20 km juhozápadne od Michaloviec a 25 km severne od pohraničného Nového Mesta pod Šiatrom.

Časti mesta

  • Mestské časti: Milhostov, Nový Majer, Olšina
  • Sídliská: Juh, Sever, Stred
  • Ostatné časti: Vojenské Lúčky, Nová Koronč, Paričov, Stará Koronč
  • Osady: Čeriaky, Sady

Najväčšie ulice

  • M.R.Štefánika
  • Komenského
  • Berehovská
  • Varichovská

Podnebie

 Priemerné počasie pre Trebišov (1931 – 1960) 
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia priemerná teplota °C (°F)
Priemerná denná teplota °C (°F) -3.8
(25)
-1.9
(29)
3.2
(38)
9.5
(49)
15
(59)
18.2
(65)
20.3
(69)
19.4
(67)
15.3
(60)
9.3
(49)
3.9
(39)
-0.5
(31)
8,6
(47)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F)
Zrážky mm (palce) 30
(1.18)
26
(1.02)
25
(0.98)
38
(1.5)
59
(2.32)
76
(2.99)
70
(2.76)
70
(2.76)
43
(1.69)
42
(1.65)
47
(1.85)
39
(1.54)
565
(22,24)
Zdroj: ÚPN Sečovce 24. august 2011[5]

Symboly mesta

Mestské symboly sú:

  • erb mesta Trebišov,
  • vlajka mesta Trebišov,
  • pečať mesta Trebišov,
  • mestské insígnie

Erb mesta tvorí v modrom neskorogotickom štíte z veľkého položeného a prevráteného strieborného lemeša vyrastajú tri zlaté bezosté klasy sprevádzané dvoma zlatými hviezdičkami, vpravo hore menšie ľavošikmo sklonené strieborné čerieslo. Najstarším historickým prameňom erbu mesta je pečatidlo z roku 1695, v štíte ktorého sú figúry čeriesla, lemeša, klasov a hviezdičiek. Staršou podobou erbu mesta je predloha pochádzajúca z 15. storočia, ktorá dokazuje používanie pečate Trebišova s vyobrazením obrazu Panny Márie.

Mestská vlajka pozostáva z pravidelne sa dvakrát opakujúcich troch pozdĺžnych pruhov vo farbe bielej, žltej a modrej. Vlajka je zakončená dvoma cípmi.

Pečať mesta Trebišov tvorí erb mesta Trebišov s kruhopisom: „MESTO TREBIŠOV".

Insígnie predstavujú kovovú primátorskú reťaz na ktorej je upevnená kruhová medaila s vyobrazením erbu mesta s nápisom Mesto Trebišov. Insígnie používa primátor mesta, zástupca primátora mesta, alebo poverený poslanec pri: -slávnostných zasadaniach mestského zastupiteľstva, -oficiálnych prijatiach predstaviteľov politického a verejného života Slovenskej republiky, -oficiálnych prijatiach predstaviteľov iných štátov a miest, -iných významných slávnostných príležitostiach, -občianskych obradoch organizovaných Mestským úradom. Insígnie mesta uchováva primátor mesta.

Symboly mesta Trebišov sú registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky, ktorého agendu spravuje Ministerstvo vnútra SR pod signatúrou HR: T-5/1991.

Prvá písomná zmienka o meste: 1254

Obyvateľstvo

K meste Trebišov tvoria väčšinu obyvateľstva príslušníci slovenskej národnosti. Z menšín má výraznejšie zastúpenie rómska menšina. Po náboženskej stránke je zloženie obyvateľstva pestrejšie. V meste žijú okrem rímskokatolíkov aj veriaci gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi a tiež evanjelici a. v., reformovaní, Jehovovi svedkovia a členovia iných náboženských spoločenstiev. V meste je aj monastier baziliánov.

Etnické zloženie obyvateľstva

(podľa údajov z roku 2001)

  • Slováci – 86,86 %
  • Rómovia – 8,87 %
  • Maďari – 1,75 %
  • Česi – 0,64 %
  • Ukrajinci – 0,18 %
  • Rusíni – 0,17 %
    iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

(podľa údajov z roku 2001)

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Hrad Parič, torzo vodného hradu založeného pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia. Išlo o tehlovú stavbu, ktorá je dnes súčasťou parku andrášiovského kaštieľa. V 15. storočí patril rodu Peréniovcov, ktorí ho rozšírili. Hrad zanikol po roku 1684 v súvislosti s dobytím vojskami Imricha Tököliho a jeho následným vyhodením do vzduchu. V rokoch 19721975 bol archeologicky preskúmaný, pričom boli objavené fragmenty stredovekej keramiky a kachlíc.[6]
  • Andrášiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena U z roku 1786. Kaštieľ nechal vybudovať Imrich Čáki, na stavbu bol údajne použitý materiál zo zničeného hradu Parič. Koncom 19. storočia bol kaštieľ upravený v duchu neorenesancie. Zariadenie kaštieľa bolo v roku 1914 prevezené do iných andrášiovských sídiel v Budapešti a Tiszadobe. V rokoch 19491978 slúžil ako nemocnica s poliklinikou. V nasledujúcom období prešiel obnovou.[7] Priečelie kaštieľa má stredný trojosový rizalit s portikom so združenými stĺpmi, ukončený monumentálnym štítom s prelamovanou rímsou a erbom Čákiovcov. Na nárožiach sa nachádzajú vežice kryté kopulou. Fasády sú členené lizénami a kvádrovaním na prízemí a pilastrami na poschodí. V súčasnosti v kaštieli sídli vlastivedné múzeum. Súčasťou areálu kaštieľa je rozsiahly krajinársky park a francúzska záhrada. Zachovali sa aj hospodárske budovy, jazdiareň, čeľadník a maštale.
  • Mauzóleum Júliusa Andrášiho, neogotická stavba na pôdoryse štvorca s polygonálnym záverom z roku 1893. Autorom stavby je nemecký architekt Arthur Meining. V interiéri sa nachádza sarkofág grófa Júliusa Andrášiho od budapeštianskeho sochára Juraja Zalu.[8] Fasáda mauzólea je bohato dekorovaná, členená opornými piliermi, vlysmi a lizénovými rámami. Okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Vstup je riešený ako ústupkový portál s motívom oslieho chrbta. Stavba je ukončená bohatou atikou a osemuholníkovou helmicou.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Trebišov





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk