Kirgizská republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Kyrgyz Respublikasynyn Mamlekettik Gimni
Miestny názov
• dlhý	Кыргыз Республикасы
• krátky	Кыргызстан
Hlavné mesto	Biškek 42°52′ s.š. 74°36′ v.d.
Najväčšie mesto	Biškek
Úradné jazyky	kirgizština, ruština
Demonym	Kirgiz, Kirgizka[1]
Štátne zriadenie Prezident predseda vlády	parlamentná republika Sadyr Japarov Akylbek Japarov
Vznik	25. december 1991
Susedia	Čína, Kazachstan, Tadžikistan, Uzbekistan
Rozloha  • celková  • voda (%)	199 951 km² (87.)    km² (3,6 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2016)  • sčítanie (2021)  • hustota (2016)	6 019 480 (110.) 6 636 803 27,4/km² (176.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2017 6,854 miliárd $ (?.) 3 669 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2014)	0.655 (120.) – stredný
Mena	Kyrgizský som (KGS)
Časové pásmo  • Letný čas	Kyrgizský čas (UTC+6) (UTC+6)
Medzinárodný kód	KGZ
Medzinárodná poznávacia značka	KG
Internetová doména	.kg
Smerové telefónne číslo	+996

Súradnice: 41°S 75°V / 41°S 75°V / 41; 75

Kirgizsko (-normovaný názov; staršie: Kirgizstan, Kyrgyzstan, po kirgizsky Кыргызстан - Kyrgyzstan), dlhý tvar Kirgizská republika, je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na juhovýchode s Čínou, na severe s Kazachstanom, na juhu s Tadžikistanom a na západe s Uzbekistanom. Je bývalou republikou ZSSR a v súčasnosti členským štátom SNŠ. Hlavné mesto Kirgizska je Biškek.

Prírodné podmienky

Kirgizsko je krajinou vysokých pohorí a rozsiahlych dolín. Vypĺňa ho horská sústava Ťanšanu a Altaja. Územie krajiny sa rozprestiera v rozmedzí 500 až 7 000 metrov nad morom. Doliny riek Ču, Talas a obvod Ferganskej kotliny ležia vo výške 500 až 1 000 metrov, polovica územia sa rozkladá vo výškach 1 000 až 3 000 metrov nad morom. Medzi množstvom horských chrbtov (Kungej-Alatau, Kirgizský a Talaský Alatau, Terskej-Alatau, Kadakokty, Alaj a iné) sa nachádza veľa horských dolín, depresií a kotlín, ktoré sa postupne rozširujú na západ. Vo výškach okolo 3 000 metrov ležia zarovnané zvlnené plošiny – syrty. Podnebie je výrazne diferencované a závislé od nadmorskej výšky. Pôdy sú diferencované, v najnižšie položených oblastiach sa nachádzajú sivé pôdy a polopúšťové až stepné rastlinstvo. Pohoria majú horské gaštanové, často zasolené pôdy. Kirgizsko má na obvode Ferganskej kotliny neveľké ložiská nerastných surovín ako antimón, ortuť a iné kovy.

• 

  Prírodná scenéria na východe Kirgizska

• 

  Pohľad na horské údolie na pohraničí Kirgizska a Číny

• 

  Horské cesty na východe krajiny

• 

  Vysoké hory pohoria Ťanšan v Kirgizsku

Dejiny

Najnižšie položené doliny a kotlina jazera Issyk-kuľ boli osídlené od staroveku. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo obrábaním pôdy, v dolinách prevažoval chov dobytka, oviec a koní. Kirgizsko obývali rozmanité skýtske kmene, neskôr kmene iránskeho pôvodu. V hospodárskom a kultúrnom živote zohrali veľkú úlohu obyvatelia Sogdiany šírením islamu a tradícií zavlažovacieho poľnohospodárstva. V 6. storočí po Kristovi sa kmene v oblasti spojili a vytvorili Západoturecký kaganát. Vznikli prvé mestá (Oš, Uzgeň). Nájazdy Mongolov v 12. a 13. storočí zapríčinili sťahovanie Kirgizov z Minusinskej kotliny do oblasti Ťanšanu a ich splynutie s pôvodným obyvateľstvom. V 19. storočí sa Kirgizsko dostalo pod nadvládu Kokandského chanátu. V 70. a 80. rokoch 19. storočia sa sem presídlili Dungani (dolina rieky Ču) a Ujguri (Aravanská dolina). Roku 1855 sa Kirgizi z kotliny jazera Issyk-kuľ, neskôr aj z doliny rieky Ču a napokon aj južní Kirgizi v úsilí uniknúť útlaku Kokandského chanátu pripojili k cárskemu Rusku. Do oblasti Čujskej doliny a jazera Issyk-kuľ prišli prví presídlenci z Ruska a Ukrajiny už v 19. storočí. Vtedy sa začalo rozvíjať poľnohospodárstvo, a to najmä pestovanie bavlníka a maku na lekárske účely. Ruskí prieskumníci preskúmali pohorie Ťan-šan a kirgizské obyvateľstvo v tomto období pod vplyvom Rusov prešlo na usadlý spôsob života. Vznikli nové trhové a administratívne strediská. Skončili vojny medzi kmeňmi a rodmi. Pripojenie k cárskemu Rusku postupne ovplyvnilo kultúru a všeobecne celý život v Kirgizsku. Po revolúcii sa stala súčasťou ZSSR. Od 5. decembra 1936 samostatnou sovietskou republikou v rámci ZSSR. V auguste roku 1991 vyhlásilo Kirgizsko samostatnosť. Od roku 1991 bol prezidentom krajiny Askar Akajev až do začiatku masových protestov na jar roku 2005. V júli toho istého roku vyhral prezidentské voľby veľkým rozdielom hlasov Kurmanbeg Bakijev. V roku 2010 bol Kurmanbeg Bakijev znovuzvolený za prezidenta, voľby však boli zahraničnými pozorovateľmi označené za nespravodlivé.

V apríli 2010 došlo v hlavnom meste a ďalších mestách ku krvavým nepokojom, ktoré viedli k úteku prezidenta Bakijeva a jeho faktickému zosadeniu. Moci v štáte sa ujala dočasná vláda na člene s Rozou Otunbajevovou. Na prelome jari a leta sa v krajine rozhoreli etnické nepokoje, pri ktorých bolo zabitých v mestách Oš a Džalalabád asi 100 ľudí. Nepokoje viedli k úteku asi 100 000 obyvateľov uzbeckej národnosti zo svojich domovov. Asi 80 000 najprv prichýlil Uzbekistan, no obe krajiny neskôr uzavreli hranice. Asi 20 000 kirgizských Uzbekov sa v súčasnosti nachádza v utečeneckých táboroch.

Pohľad na hladinu jazera Issyk-kuľ

Hospodárstvo

Kirgizsko je prevažne poľnohospodárska, hornatá, menej rozvinutá krajina. Hospodárstvo bolo negatívne postihnuté rozpadom ZSSR. Vlády dokázali presadiť niektoré dôležité reformy, čo malo za následok spomalenie úpadku a pomalé zvyšovanie exportu. Krajina sa v súčasnosti snaží stabilizovať ekonomiku, znížiť deficit rozpočtu na 3% HDP, znížiť mieru chudoby a nezamestnanosti (momentálne 17,9%). Štátu chýba kvalitná dopravná tepna spájajúca západ s východom krajiny. V roku 2022 prebieha výstavba diaľnice ktorá by tento dopravný problémy mohla riešiť. Jej trasa prechádza okolo jazera Issyk-kuľ, ktoré je v severnej časti pre domácich známou oddychovou destináciou s centrom v mestečku Cholpon-Ata.

Obyvateľstvo

Kirgizsko je mnohonárodnostným štátom. Čo sa týka etnických menšín, tak podľa etnickej štruktúry tu roku 2021 tu žilo 15 % Uzbekov, 5 % Rusov, 1 % Ukrajincov a 7 % ďalších národností (Nemci, Tadžici, Ujguri, Kazachovia a i.). Podiel domácich Kirgizov je v súčasnosti 73 %. Podiel Kirgizov stúpol z 50% v roku 1979 na takmer 70% v roku 2007 a naopak podiel Rusov v krajine klesol z 35% v roku 1979 na 5% v roku 2021.^[2] V náboženskej štruktúre obyvateľov Kirgizska prevládajú moslimovia (suniti) a kresťania (pravoslávni, baptisti, adventisti).

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kirgizsko

Externé odkazy

• Podrobné mapy Kirgizska

1. ↑ Slovenské slovníky
2. ↑ Total population by nationality by National Statistical Committee of the Kyrgyz Republic (Dostupné online)