Kirgizsko - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kirgizsko
Kirgizská republika
Vlajka Kirgizska Znak Kirgizska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Kyrgyz Respublikasynyn Mamlekettik Gimni
Kyrgyzstan (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý Кыргыз Республикасы
 • krátky Кыргызстан
Hlavné mesto Biškek
42°52′ s.š. 74°36′ v.d.
Najväčšie mesto Biškek
Úradné jazyky kirgizština, ruština
Demonym Kirgiz, Kirgizka[1]
Štátne zriadenie
Prezident
predseda vlády
parlamentná republika
Sadyr Japarov
Akylbek Japarov
Vznik 25. december 1991
Susedia Čína, Kazachstan, Tadžikistan, Uzbekistan
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
199 951 km² (87.)  
 km² (3,6 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2021)

 • hustota (2016)
 
6 019 480 (110.)
6 636 803

27,4/km² (176.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2017
6,854 miliárd $ (?.)
3 669 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0.655 (120.) – stredný
Mena Kyrgizský som (KGS)
Časové pásmo
 • Letný čas
Kyrgizský čas (UTC+6)
(UTC+6)
Medzinárodný kód KGZ
Medzinárodná poznávacia značka KG
Internetová doména .kg
Smerové telefónne číslo +996

Súradnice: 41°S 75°V / 41°S 75°V / 41; 75

Kirgizsko (-normovaný názov; staršie: Kirgizstan, Kyrgyzstan, po kirgizsky Кыргызстан - Kyrgyzstan), dlhý tvar Kirgizská republika, je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na juhovýchode s Čínou, na severe s Kazachstanom, na juhu s Tadžikistanom a na západe s Uzbekistanom. Je bývalou republikou ZSSR a v súčasnosti členským štátom SNŠ. Hlavné mesto Kirgizska je Biškek.

Prírodné podmienky

Kirgizsko je krajinou vysokých pohorí a rozsiahlych dolín. Vypĺňa ho horská sústava Ťanšanu a Altaja. Územie krajiny sa rozprestiera v rozmedzí 500 až 7 000 metrov nad morom. Doliny riek Ču, Talas a obvod Ferganskej kotliny ležia vo výške 500 až 1 000 metrov, polovica územia sa rozkladá vo výškach 1 000 až 3 000 metrov nad morom. Medzi množstvom horských chrbtov (Kungej-Alatau, Kirgizský a Talaský Alatau, Terskej-Alatau, Kadakokty, Alaj a iné) sa nachádza veľa horských dolín, depresií a kotlín, ktoré sa postupne rozširujú na západ. Vo výškach okolo 3 000 metrov ležia zarovnané zvlnené plošiny – syrty. Podnebie je výrazne diferencované a závislé od nadmorskej výšky. Pôdy sú diferencované, v najnižšie položených oblastiach sa nachádzajú sivé pôdy a polopúšťové až stepné rastlinstvo. Pohoria majú horské gaštanové, často zasolené pôdy. Kirgizsko má na obvode Ferganskej kotliny neveľké ložiská nerastných surovín ako antimón, ortuť a iné kovy.

Dejiny

Najnižšie položené doliny a kotlina jazera Issyk-kuľ boli osídlené od staroveku. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo obrábaním pôdy, v dolinách prevažoval chov dobytka, oviec a koní. Kirgizsko obývali rozmanité skýtske kmene, neskôr kmene iránskeho pôvodu. V hospodárskom a kultúrnom živote zohrali veľkú úlohu obyvatelia Sogdiany šírením islamu a tradícií zavlažovacieho poľnohospodárstva. V 6. storočí po Kristovi sa kmene v oblasti spojili a vytvorili Západoturecký kaganát. Vznikli prvé mestá (, Uzgeň). Nájazdy Mongolov v 12. a 13. storočí zapríčinili sťahovanie Kirgizov z Minusinskej kotliny do oblasti Ťanšanu a ich splynutie s pôvodným obyvateľstvom. V 19. storočí sa Kirgizsko dostalo pod nadvládu Kokandského chanátu. V 70. a 80. rokoch 19. storočia sa sem presídlili Dungani (dolina rieky Ču) a Ujguri (Aravanská dolina). Roku 1855 sa Kirgizi z kotliny jazera Issyk-kuľ, neskôr aj z doliny rieky Ču a napokon aj južní Kirgizi v úsilí uniknúť útlaku Kokandského chanátu pripojili k cárskemu Rusku. Do oblasti Čujskej doliny a jazera Issyk-kuľ prišli prví presídlenci z Ruska a Ukrajiny už v 19. storočí. Vtedy sa začalo rozvíjať poľnohospodárstvo, a to najmä pestovanie bavlníka a maku na lekárske účely. Ruskí prieskumníci preskúmali pohorie Ťan-šan a kirgizské obyvateľstvo v tomto období pod vplyvom Rusov prešlo na usadlý spôsob života. Vznikli nové trhové a administratívne strediská. Skončili vojny medzi kmeňmi a rodmi. Pripojenie k cárskemu Rusku postupne ovplyvnilo kultúru a všeobecne celý život v Kirgizsku. Po revolúcii sa stala súčasťou ZSSR. Od 5. decembra 1936 samostatnou sovietskou republikou v rámci ZSSR. V auguste roku 1991 vyhlásilo Kirgizsko samostatnosť. Od roku 1991 bol prezidentom krajiny Askar Akajev až do začiatku masových protestov na jar roku 2005. V júli toho istého roku vyhral prezidentské voľby veľkým rozdielom hlasov Kurmanbeg Bakijev. V roku 2010 bol Kurmanbeg Bakijev znovuzvolený za prezidenta, voľby však boli zahraničnými pozorovateľmi označené za nespravodlivé.

V apríli 2010 došlo v hlavnom meste a ďalších mestách ku krvavým nepokojom, ktoré viedli k úteku prezidenta Bakijeva a jeho faktickému zosadeniu. Moci v štáte sa ujala dočasná vláda na člene s Rozou Otunbajevovou. Na prelome jari a leta sa v krajine rozhoreli etnické nepokoje, pri ktorých bolo zabitých v mestách a Džalalabád asi 100 ľudí. Nepokoje viedli k úteku asi 100 000 obyvateľov uzbeckej národnosti zo svojich domovov. Asi 80 000 najprv prichýlil Uzbekistan, no obe krajiny neskôr uzavreli hranice. Asi 20 000 kirgizských Uzbekov sa v súčasnosti nachádza v utečeneckých táboroch.

Pohľad na hladinu jazera Issyk-kuľ

Hospodárstvo

Kirgizsko je prevažne poľnohospodárska, hornatá, menej rozvinutá krajina. Hospodárstvo bolo negatívne postihnuté rozpadom ZSSR. Vlády dokázali presadiť niektoré dôležité reformy, čo malo za následok spomalenie úpadku a pomalé zvyšovanie exportu. Krajina sa v súčasnosti snaží stabilizovať ekonomiku, znížiť deficit rozpočtu na 3% HDP, znížiť mieru chudoby a nezamestnanosti (momentálne 17,9%). Štátu chýba kvalitná dopravná tepna spájajúca západ s východom krajiny. V roku 2022 prebieha výstavba diaľnice ktorá by tento dopravný problémy mohla riešiť. Jej trasa prechádza okolo jazera Issyk-kuľ, ktoré je v severnej časti pre domácich známou oddychovou destináciou s centrom v mestečku Cholpon-Ata.

Obyvateľstvo

Kirgizsko je mnohonárodnostným štátom. Čo sa týka etnických menšín, tak podľa etnickej štruktúry tu roku 2021 tu žilo 15 % Uzbekov, 5 % Rusov, 1 % Ukrajincov a 7 % ďalších národností (Nemci, Tadžici, Ujguri, Kazachovia a i.). Podiel domácich Kirgizov je v súčasnosti 73 %. Podiel Kirgizov stúpol z 50% v roku 1979 na takmer 70% v roku 2007 a naopak podiel Rusov v krajine klesol z 35% v roku 1979 na 5% v roku 2021.[2] V náboženskej štruktúre obyvateľov Kirgizska prevládajú moslimovia (suniti) a kresťania (pravoslávni, baptisti, adventisti).

Referencie

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kirgizsko

Externé odkazy

  1. Slovenské slovníky
  2. Total population by nationality by National Statistical Committee of the Kyrgyz Republic (Dostupné online)
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Kirgizsko

Kalendárny rok
Karel Svoboda (hudobný skladateľ)
Karol Spišák
Kevin Rudd
Kirgizsko
Kofi Annan
Kosovo
Kultúra (spoločenské vedy)
Kurt Vonnegut
Kurt Waldheim
Ladislav Čech
Leonid Hurwicz
Lisabonská zmluva
Litva
Lotyšsko
Maďarsko
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007
Malta
Manuel Galrinho Bento
Martti Ahtisaari
Maurice Béjart
Medzinárodná vesmírna stanica
Medzinárodný olympijský výbor
Medzivládny panel o zmene klímy
Michelangelo Antonioni
Michigan
Milan Kiš
Miloš Kováč
Miroslav Abrahám
Miroslav Chovanec
Monarchia
Nemecko
Nepál
Nicolas Sarkozy
Nigéria
Norman Mailer
Nová demokracia
Občianska platforma
Oliver Smithies
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu
Organizácia Spojených národov
Pan Ki-mun
Peru
Peter Grünberg
Poľsko
Portugalsko
Pratibha Dévísinh Pátilová
Rímska číslica
Republika
Richterova stupnica
Roger Myerson
Rumunčina
Rumunsko
Rusko
Ryszard Kapuściński
Ségolène Royalová
Salomon Morel
Schengenský priestor
Slovensko
Slovinský toliar
Slovinsko
Soči
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Srbsko
Steve Fossett
Storočie
Strana spravodlivosti a rozvoja
STS-117
STS-118
STS-120
Svetová obchodná organizácia
Teória veľkého tresku (seriál)
Teddy Kollek
Telefónica O2 Slovakia
Tony Blair
Trest smrti
Turecko
Ukrajina
Venezuela
Vietnam
Viktor Juščenko
Viliam Schrojf
Zatmenie Mesiaca
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk