O iných významoch výrazu Jeruzalem pozri Jeruzalem (rozlišovacia stránka).

Jeruzalem
ירושלים
Mesto
Vlajka Erb
Oficiálny názov: יְרוּשָׁלַיִם / القُدس
Štát	Izrael
Nadmorská výška	754 m n. m.
Súradnice	31°47′0″S 35°13′0″V / 31,78333°S 35,21667°V / 31.78333; 35.21667
Rozloha	125,2 km² (12 520 ha)
Obyvateľstvo	936 000 (2019)
Primátor	Zaki al-Ghul (na východ) Moshe Lion (západ)
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
Poloha mesta
Wikimedia Commons: Jerusalem
Webová stránka: www.jerusalem.muni.il
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Jeruzalem (hebr. ירושלים Jerušalajim, arabs. القُدس Al-Kuds/iný prepis: al-Quds, starogr. Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Izraela. Pre židov, kresťanov a moslimov je to posvätné mesto. Dnes v Jeruzaleme žije 936 000 obyvateľov.

Izrael v roku 1950 a 1980 vyhlásil Jeruzalem za svoje hlavné mesto - je sídlom vlády, prezidenta, vládnych úradov, najvyššieho súdu a parlamentu. Niekoľko krajín uznáva Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela, OSN a väčšina krajín však považuje za hlavné mesto Izraela Tel Aviv-Jafo a niekoľko krajín najnovšie uznáva za hlavné mesto Izraela len západný Jeruzalem. Palestínska autonómia požaduje východný Jeruzalem za hlavné mesto plánovaného palestínskeho štátu.

V srdci Jeruzalema sa nachádza hradbami ohradené Staré mesto ležiace vo výške 800 metrov nad morom. Staré mesto má štyri štvrte: židovskú, moslimskú, kresťanskú a arménsku.

Dejiny

Jeruzalem vznikol na dvoch vyvýšeninách - západnej a východnej. Pôvodne, t.j. odpradávna, bola osídlená len východná; v jej severnej časti bol chrámový okrsok (Chrámová hora), v strednej časti bol vŕšok Ófel (dnes Ofel) a v južnej časti stálo Dávidovo mesto. Západná vyvýšenina bola osídlená až asi od 8. stor. pred Kr. Názvom Sion (dnes Cion) sa pôvodne označovalo Dávidovo mesto, neskôr Chrámová hora a od raného stredoveku južná časť západnej vyvýšeniny.

Prehľad:

• pravek: početné nálezy, najmä acheuléenska industria
• cca 3000 pred Kr.: najstaršie dôkazy kontinuálneho osídlenia
• bronzová doba: Prvými známymi obyvateľmi boli Kanaánci, po nich Amorejci. V strednej bronzovej dobe vzniklo opevnenie; importy boli z Cypru, Egypta a egejskej oblasti:
  • okolo 1800 pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v egyptskom texte ako Rushalimum
  • 14 stor. pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v listoch z Amarny ako Urusalim, príp. Uruslimmu. Názov znamená „Salimovo mesto“ (Salim/Šalim bol kanaánsky boh súmraku). Keďže v hebrejčine šalom a v arabčine salam znamená pokoj, prekladá sa názov niekedy (azda chybne) ako „mesto pokoja“.
• po 1000 pred Kr.: Kráľ Dávid, vodca Izraelitov, ho povýšil na hlavné mesto, postavil na posvätnom mieste známy chrám. Podľa Biblie ho získal vojnou od kanaánskych Jebuzejcov a nazval ho „Dávidovo mesto“. Podľa Biblie sa mesto pred dobytím volalo Jebus (hebr. rozšliapanie).
• po 970 pred Kr.: Kráľ Šalamún pokračoval v stavebnej činnosti.
• ca. 933 pred Kr.: Po Šalamúnovej smrti a rozdelení židovského kráľovstva sa Jeruzalem stáva hlavným mestom Judey; stavba novej citadely.
• po 722 pred Kr.: Po dobytí Asýriou opäť náboženské centrum Židov
• pred 700 pred Kr.: Kráľ Ezechiáš tu dal vybudovať 550 m dlhý tunel na prívod vody z okolia mesta
• 587 pred Kr.: Mesto bolo vyplienené Nabukadnezarom, kráľom Babylonu a jeho obyvateľstvo deportované. O rok neskôr Nabukadnezar vyvrátil chrám.
• po ca. 537 pred Kr.: Znovuvybudovanie mesta po návrate Židov z 50-ročného vyhnanstva v Babylone.
• 333 pred Kr.: Dobytý Alexandrom Veľkým.
• po 323 pred Kr.: Pripadol Seleukovcom, ktorý neskôr vybudovali nový chrám a mesto obnovili
• 135 – 63 pred Kr.: Centrum makabejského judského kráľovstva. V roku 133 vybudované hradby.
• 63 pred Kr.: Spolu s judským kráľovstvom dobytý Rimanmi.
• po 37 pred Kr.: Za vlády Herodesa Veľkého sa stal dočasne hlavným mestom obnoveného Judského kráľovstva. Herodes dal zreštaurovať chrám, obohnať ho múrom a stavalo sa aj na okolí pahorku. Vznikla aj Dávidova veža a pevnosť Antonia
• od 6 po Kr.: centrum rímskej provincie Judea
• po 33: Podľa tradície v meste vznikla kresťanská cirkev
• po 37: Herodes Agrippa I. začal stavať tretí hradný múr (prvý pozri 37 pred Kr., druhý bol asi na mieste dnešných hradieb mesta)
• 66-70: Dejisko židovskej vojny. Mesto znova dobyli a zničili Rimania.
• 132-135: Pri povstaní Bar Kochbu boli Židia z mesta vyhnaní a spomienky na minulosť boli vyhladené. Cisár Hadrián mesto znova vybudoval, nazval ho Aelia Capitolina a dal mu postavenie kolónie. Mesto sa stalo neopevneným sídlom X. rímskej légie.
• 2. štvrtina 4. stor. – 614: Nový rozmach nastal za vlády Konštantína Veľkého, ktorý sa snažil z mesta urobiť sväté miesto kresťanov. Mesto získalo kresťanský ráz. Od 2. štvrtiny 4. stor. tu vzniklo veľa chrámov a kláštorov, z ktorých Chrám Zmŕtvychvstania ešte stojí. Ostatné chrámy stavali tam, kde podľa kresťanov sú situované jednotlivé úseky pašií – na Olivovom vrchu, na Golgote a pod.
• 614 – 628: Súčasť Perzskej ríše
• 638 – 1099: Súčasť arabskej ríše, moslimské náboženské centrum. Premenovali ho na Al Kuds.
• okolo 700: Z tohto obdobia sa zachovali zvyšky chrámu na chrámovom pahorku
• 1099 – 1187 a 1229 – 1244: Obsadený križiakmi, centrum Jeruzalemského kráľovstva.
• 1244 – 1517: Opäť pod arabskou nadvládou
• 1517 – 1917: Súčasť Osmanskej ríše
• 1920 – 1947: Centrum britského mandátneho územia Palestína
• 1947 – 1949: Medzinárodné územie (na základe rozhodnutia OSN)
• 1949: Rozdelený medzi Izrael a Jordánsko. Židovskú časť v roku 1950 Izrael vyhlásil za svoje hlavné mesto.
• 1967: Izrael dobyl zvyšok mesta.
• 1980: Celé mesto bolo vyhlásené za hlavné mesto Izraela.

Literatúra

• YARON, Gil: Jeruzalém - stře(d)t světa : Historicko-politický průvodce. Praha : Vyšehrad, 2016. 304 s. ISBN 978-80-7429-580-5

Galéria

• 

  Jeruzalem

• 

  Pohľad na Staré mesto

• 

  Muzeon Jisrael

• 

  Múzeum biblických krajín

• 

  Panoráma mesta z Olivovej hory

Pozri aj

• Chrámová hora
• Olivový vrch
• Sion (Jeruzalem)
• Bazilika Svätého hrobu
• Skalný dóm

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jeruzalem
• Wikislovník ponúka heslo Jeruzalem

Panoráma mesta

Panoráma z Olivového vrchu