Hedonizmus (po grécky hedone – rozkoš) je filozofický smer, etické učenie, podľa ktorého je dobro to, čo ľuďom poskytuje rozkoš alebo ich zbavuje utrpenia. Podľa tohto učenia je ľudské konanie motivované výlučne snahou získať slasť a vyhnúť sa strasti. Prax je motivovaná príjemnosťou alebo nepríjemnosťou.

Uspokojenie zmyslových afektov, sklonov, inštinktov má povahu slasti. Slasť určuje hodnotu konania. Mravne dobré je to, čo prináša slasť. Zmysel praxe spočíva v realizovaní kalkulu slasti a strasti.

Rozum podľa hedonizmu slúži tomuto kalkulu slasti a strasti – má ho optimalizovať.

Úlohou etiky je podávať pravidlá, ktoré v zmysle pozitívneho kalkulu slasti a strasti umožňujú čo možno najslastiplnejší život.

Filozofický hedonizmus

Hedonizmus ako filozofický smer založil v antike Aristippos z Kyrény.

Kresťanský hedonizmus

Kresťanský hedonizmus je kresťanská doktrína, učená najmä v kruhoch protestantských cirkví, obzvlášť vo vyznávajúcich kalvinizmus. Pomenovanie vytvoril reformovaný, baptistický teológ John Piper v knihe Desiring God, ktorú vydal v roku 1986.

Kresťanský hedonizmus anachronicky opisuje teológia Jonathana Edwardsa, a John Piper zhrňuje toto učenie slovami, „Boh je v nás najviac oslávený, keď sme najviac potešení a nasýtení v ňom".

Niektorí kresťania však kritizujú Piperove pomenovanie tohoto učenia, pretože hedonizmus ako taký, uprednostňuje slasť/šťastie pred Bohom, a to je proti prvému z Desiatich Božích prikázaní: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!" Piper na to odpovedá v knihe Desiring God, že "Kresťanským hedonizmom, my nemyslíme, že naše šťastie je najväčšie dobro."

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.