Ekvádor - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Ekvádor
Ekvádorská republika
Vlajka Ekvádoru Štátny znak Ekvádoru
Vlajka Znak
Národné motto:
"Pro Deo, Patria et Libertate"
Štátna hymna:
Salve, Oh Patria
Miestny názov  
 • dlhý República del Ecuador
 • krátky Ecuador
Hlavné mesto Quito
00°9′ j.š. 78°21′ z.d.
Najväčšie mesto Guayaquil
Úradné jazyky Španielčina
Demonym Ekvádorčan, Ekvádorčanka
Štátne zriadenie
Prezident
Viceprezident
Prezidentská republika
Daniel Noboa
Verónica Abad Rojas
Vznik 16. február 1840
Susedia Kolumbia, Peru
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
283 561 km² (73.)  
? km² (5 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2010)

 • hustota (2016)
 
16 385 068 (65.)
14 483 499

58,95/km² (151.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2016
109,759 mld. $ (64.)
11 788 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,752 (86.) – vysoký
Mena Americký dolár (USD)
Časové pásmo
 • Letný čas
Ekvádorský čas (UTC-5)
(UTC-5)
Medzinárodný kód EC
Internetová doména .ec
Smerové telefónne číslo +593
Map
Interaktívna mapa

Súradnice: 1°J 78°Z / 1°J 78°Z / -1; -78

Ekvádor (staršie názvy pozri nižšie), dlhý názov Ekvádorská republika, je štát v Južnej Amerike. Ekvádor leží na severozápade Južnej Ameriky. Jeho západné pobrežie v dĺžke viac než 2200 kilometrov obmýva Tichý oceán. Ekvádor hraničí s Kolumbiou a s Peru. Jeho súčasťou je aj známe súostrovie Galapágy, nachádzajúce sa asi 1 000 km západne od pobrežia.

Názov

Slovenské podoby krátkeho tvaru názvu tohto štátu sú resp. boli:

  • Ekvádor: Toto je v súčasnosti normovaný a záväzný slovenský názov [1]. Prvýkrát bol štandardizovaný na úrovni geografickej štandardizácie (a aj sa na mapách začal používať) v roku 1974 [2][3][4] a na úrovni jazykových slovníkov v roku 1991[5] (i keď sa v jednom dvojjazyčnom slovníku SAV vyskytuje už v roku 1979 [6]). Vyskytoval sa ale v literatúre už krátko pred rokom 1974 [7] a ojedinele aj v dávnejšej minulosti[8].
  • Ecuádor: Tento tvar uvádzali jazykové slovníky (ako predpísaný tvar) od konca 60. rokov 20. storočia do 80. rokov 20. storočia a používal sa aj predtým v období po druhej svetovej vojne. Od roku 1974 bol v rozpore s vyššie uvedeným geografmi štandardizovaným názvom Ekvádor. [9][10][11][12][13][4]
  • Ecuador: Tento tvar sa používal od 19. storočia do 60. rokov 20. storočia. [14][15][12][4]
  • Ekuador: Tento tvar sa používal od 19. storočia zhruba do 40. rokov 20. storočia.[16][17][18]
  • Ekvador: Tento tvar sa ojedinele vyskytuje v 2. polovici 20. storočia. [19][20][21]

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Ekvádora

Vyspelé domorodé kultúry prosperovali v Ekvádore dávno predtým, ako bola táto oblasť dobytá Inkami v 15. storočí. Sobášom sa oblasť Quita stala súčasťou Inkskej ríše. Atahualpa, jeden zo synov inkského vládcu, sa narodil v Quite. Ale nezdedil ríšsku korunu, pretože vládca mal ďalšieho syna Huascara, narodeného v Cuscu, hlavnom meste Inkskej ríše. Preto bola ríša rozdelená na dve: Atahualpa dostal sever s hlavným mestom Quito a Huascar zdedil juh s hlavným mestom Cusco. V roku 1531 dobyvatelia pod velením F. Pizarra prenikli do Inkskej ríše vďaka občianskej vojne v tejto ríši. Atahualpa sa chcel spojiť so Španielmi, poraziť Huascara a vládnuť nad zjednotenou Inkskou ríšou. Španieli sa usadili v pevnosti Cajamarca, zajali Atahualpu a a držali ho vo väzení kvôli výkupnému. Aby si zabezpečil prepustenie, dal Atahualpa naplniť sálu po okraj zlatom. Počas svojho väzenia dal Atahualpa zavraždiť svojho nevlastného brata Huascara v Cuzcu. Nato Španieli ovládli Inkskú ríšu. Napriek obkľúčeniu a početnej prevahe obliehateľov, Španieli popravili Atahualpu. Aby unikli z obkľúčenia v pevnosti, vypálili Španieli zo všetkých kanónov a prelomili línie rozzúrených Inkov. V nasledujúcich rokoch sa španielski kolonisti stali novou elitou sústreďujúcou svoje sily v Peru.

Domorodé obyvateľstvo bolo zdecimované v prvých desaťročiach španielskej vlády chorobami v čase, keď boli pôvodní obyvatelia nútení k práci nazývanej "encomienda" pre španielskych zemepánov. V roku 1563 sa Quito stalo sídlom kráľovskej "audiencie" (administratívnej oblasti) Španielska a súčasťou Španielskeho vicekráľovstva Peru so sídlom v Lime.

Po skoro 300 rokoch španielskej kolonizácie bolo Quito mestom s cca. 10 000 obyvateľmi a až v roku 1822 sa Ekvádor spojil s Republikou Veľká Kolumbia Simona Bolívara, a v roku 1830 sa stal hlavným mestom nezávislej republiky Ekvádor.

Celé 19. storočie bolo poznamenané nestabilitou s rýchlou výmenou vládcov. Konzervatívec Gabriel Garcia Moreno zjednotil krajinu v rokoch 1860 s podporou rímskokatolíckej cirkvi. Koncom roka 1800 dopyt po kakau previazal hospodárstvo na vývoz tejto komodity a viedol k migrácii z náhorných plošín do poľnohospodárskej oblasti na pobreží.

Pobrežná liberálna revolúcia v roku 1895 pod vedením Eloy Alfaro obmedzila moc duchovenstva a toto liberálne krídlo si udržalo moc až do vojenského prevratu v roku 1925. Roky 1930 a 1940 boli poznamenané populistickými politikmi, ako napríklad päťnásobným prezidentom menom José María Velasco Ibarra.

Národný park Cajas
Monument pripomínajúci konferenciu medzi Simónom Bolívarom a José de San Martínom

Nadvláda nad oblasťou Amazonu viedla k dlhotrvajúcim sporom medzi Ekvádorom a Peru. V roku 1941, v čase rýchlo narastajúceho napätia medzi dvoma krajinami, vypukla vojna. Peru tvrdilo, že ekvádorská armáda inváziou obsadila oblasť nárokovanú štátom Peru, kým Ekvádor tvrdil, že inváziu použilo Peru. V júli 1941 bola mobilizovaná armáda. Peru malo v zbrani 11 681 mužov a čelilo zle zásobovaným a slabo vyzbrojeným ekvádorským silám v počte 5 300 vojakov, z ktorých len o niečo viac ako 1 300 bolo umiestnených v južných provinciách. Boje prepukli 5. júla 1941, keď peruánske sily prekročili na viacerých miestach rieku Zarumilla, testujúc silu a umiestnenie ekvádorských pohraničných jednotiek. Nakoniec 23 júla 1941 Peruánci spustili hlavnú inváziu, prekročili rieku Zarumilla a postúpili do ekvádorskej provincie El Oro. V priebehu vojny Peru získalo kontrolu nad celým sporným územím, okupovalo ekvádorskú provinciu El Oro a niektoré časti provincie Loja, približne 6% krajiny, žiadajúc ekvádorskú vládu, aby sa vzdala svojich územných nárokov. Peruánske námorníctvo blokovalo prístav Guayaquil znemožňujúc tak zásobovanie ekvádorských jednotiek. Po niekoľkých týždňoch bojov a pod tlakom USA a mnohých latinsko-amerických krajín boli boje zastavené. Ekvádor a Peru dospeli k dohode formalizovanej v Protokole z Ria , podpísanej 29. januára 1942. Následkom víťazstva Peru získalo sporné územie. Nasledovali ešte dve vojny.

Recesia a ľudové nepokoje viedli k návratu politikov a zásahu domácej armády v 60. rokoch 20. storočia, zatiaľ čo zahraničné firmy ťažili zdroje ropy v ekvádorskej Amazonii. V roku 1972 bolo ukončené vybudovanie Andského ropovodu, ktorý dodával ropu z východu na pobrežie, čím sa z Ekvádora stal druhý najväčší ťažič ropy v Južnej Amerike. V tom istom roku junta zvrhla vládu a zostala pri moci až do roku 1979, keď bolo zavedených viacero demokratických ústavných opatrení. V roku 1982 vláda čelila hospodárskej kríze, charakterizovanej vysokou infláciou, deficitom rozpočtu, padajúcou menou, rastúcou dlhovou službou a nekonkurencieschopným priemyslom, čo viedlo k chronickej nestabilite vlády.

Veľa rokov zlého vedenia štátu, ktoré sa začali zneužívaním štátneho dlhu v 70. rokoch 20. storočia počas vojenského režimu, zanechalo krajinu v podstate v stave bezvládia. V polovici 90. rokov bola vláda Ekvádora charakterizovaná slabou výkonnou mocou, ktorá sa snažila zaliečať vládnucej triede, zastúpenej v zákonodarnom zbore a súdnictve. Poslední 3 demokraticky zvolení prezidenti nedokázali dovládnuť do konca svojho volebného obdobia.

Medzi najpodstatnejšie faktory demokratickej nestability patrí prejavovanie sa domorodého obyvateľstva v úlohe aktívneho účastníka. Obyvateľstvo bolo vedené zlyhaním vlády splniť sľuby týkajúce sa pozemkovej reformy, zníženia nezamestnanosti a historického vykorisťovania statkárskou elitou. Ich hnutie, spolu s pokračujúcim destabilizačným úsilím tak elity ako aj ľavicových hnutí viedlo k zhoršeniu postavenia výkonnej moci. Verejná správa a iné odvetvia vlády poskytujú prezidentovi iba veľmi málo politického kapitálu, s ktorým môže pracovať tak, ako sa to stalo v apríli 2005, keď ekvádorský kongres odvolal prezidenta menom Lucia Gutiérrez. Viceprezident Alfredo Palacio prebral jeho miesto a očakávalo sa, že zostane pri moci až do ďalších riadnych volieb.

Politika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Politika Ekvádora

Politika v Ekvádore sa uplatňuje v rámci prezidentského systému zastupujúceho demokratickú republiku, kde prezident Ekvádora je hlavou štátu, existuje aj predseda vlády a pluralitný systém strán. Výkonnú moc predstavuje vláda. Legislatívna moc je zverená tak vláde, ako aj Národnému kongresu Ekvádoru. Súdnictvo je nezávislé od výkonnej moci a zákonodarného zboru.

Ekvádor často kladie dôraz na multilaterálny prístup k medzinárodným otázkam. Ekvádor je členom OSN (a väčšiny jej špecializovaných agentúr) a členom mnohých regionálnych zoskupení, vrátane Skupiny z Ria, Latinskoamerický ekonomický systém, Latinsko-americkej energetickej organizácie, Latinsko-amerického integračného združenia a Andského paktu.

Ekvádor udržuje úzke vzťahy s USA. V roku 2006 porušenie zmluvy zo strany Occidental, pobočky severoamerickej ropnej spoločnosti, spôsobilo napätie vo vzťahoch USA a Ekvádora. Ekvádorská vláda vyhlásila zmluvu s ropným obrom za neplatnú, čo bolo potom hlavným dôvodom prieťahov v rokovaniach o slobodnom obchode (Free Trade Agreement) medzi oboma krajinami. Zmluva Atpdea čoskoro vyprší, čo znamená, že obchod s USA značne poklesne, a núti Ekvádor, aby sa poobzeral po iných medzinárodných trhoch.

Geografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Ekvádora
Vidiecke prostredie, provincia Tungurahua

Ekvádor má tri hlavné zemepisné oblasti, plus jednu ostrovnú v Tichom oceáne.

  1. Costa („pobrežie“) pozostáva z nízkopoloženého pobrežného pásu ležiaceho na západe krajiny. Ide o pobrežie Pacifiku.
  2. Sierra („vrchy“) pozostávajú z vysokohorského vertikálneho pásu prebiehajúceho stredom krajiny. Topografia je výsledkom Andského horotvorného procesu.
  3. Oriente („východ“) pozostáva z oblasti amazonského dažďového pralesa vo východnej často krajiny, predstavujúcej čosi menej ako polovicu plochy celej krajiny, hoci tam žije menej ako 5 % obyvateľstva.
  4. Región insular („ostrovný región“) sú oblasť pozostávajúca zo súostrovia Galapágy, asi 1000 km západne od pevniny v Tichom oceáne.

Hlavným mestom Ekvádora je Quito; nachádza sa v provincii Pichincha v horskej časti krajiny. Najväčším mestom je Guayaquil, ležiace v provincii Guayas na pobreží. Cotopaxi, ležiace na juh od Quito, je susediaca provincia toho istého mena. Sopka Cotopaxi sa často mylne považuje za najvyššiu aktívnu sopku sveta, hoci viacero končiarov v severnom Čile a južnom Peru je vyšších a aktívnejších (prinajmenšom v súčasnosti).

Provincie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Ekvádora
Mapa Ekvádora

Ekvádor je rozdelený na 24 provincií, každá so svojím správnym strediskom. Správne strediská sú uvádzané v zátvorkách.

Hospodárstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hospodárstvo Ekvádora

Ekvádor má významné zdroje ropy a bohaté poľnohospodárske oblasti. Keďže krajina vyváža hlavne výrobky ako olej, banány, a krevety, fluktuácie cien na svetovom trhu môžu mať podstatný dopad na domáce hospodárstvo. Priemysel je v prevažnej miere zameraný na služby pre domáci trh. Zhoršujúca sa hospodárska výkonnosť v rokoch 1997-98 vyústila do vážnej hospodárskej a finančnej krízy v roku 1999. Kríze predchádzal celý rad vonkajších otrasov, vrátane klimatického fenoménu El Niño v roku 1997, prudký prepad cien ropy v rokoch 1997-98 a nestabilita medzinárodných trhov v rokoch 1997-98. Tieto faktory opisujú neudržateľnú zmes politiky ekvádorskej vlády, zmes veľkých fiškálnych deficitov a expanzívnej peňažnej politiky a následné 7,3% pokles HDP, medziročnú infláciu 52,2 % a 65% znehodnotenie meny v roku 1999, čo viedlo k bezprecedentnému kolapsu splácania zahraničných dlhov v uvedenom roku.

Dňa 9. januára 2000 administratíva prezidenta Jamila Mahuada oznámila svoj úmysel prijať americký dolár ako oficiálnu menu Ekvádora, aby sa vyrovnala s pokračujúcou hospodárskou krízou. Prijatie dolára, namiesto naviazania miestnej meny na dolár, znamená, že výhody razobného pripadnú hospodárstvu USA. Následné protesty viedli k odstráneniu Mahuada z úradu a vymenovaniu viceprezidenta Gustava Noboa za prezidenta.

Vláda prezidenta Noboa potvrdila záväzok zaviesť USD ako ústredný krok stratégie hospodárskej obnovy. Vláda takisto začala rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF), vrcholiace dohodnutím 12-mesačného stand-by úveru. Dodatočné politické iniciatívy pozostávajú zo snáh o zníženie vládneho fiškálneho deficitu, zavedenie štrukturálnych reforiem na posilnenie bankového systému a získanie prístupu k trhu súkromného kapitálu. Posilnené vysokými cenami ropy zažilo ekvádorské hospodárstvo mierne ozdravenie v roku 2000, s nárastom HDP predstavujúcim 1,9%. Ale 70 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby, čo je viac ako dvojnásobok miery vykazovanej pred 5 rokmi. Inflácia v roku 2000 zostala vysoká - na 96,1% -, ale miera inflácie trvalo klesá. Mesačná inflácia vo februári 2001 dosahovala 2,9%.

Obyvateľstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Obyvateľstvo Ekvádora

Obyvateľstvo Ekvádora je etnicky značne zmiešané. Najväčšiu etnickú skupinu predstavujú mestici, miešanci potomkov španielskych kolonistov a domorodých Američanov, ktorí dosahujú viac ako 65 % obyvateľstva. Domorodí Američania sú druhou najpočetnejšou skupinou a tvoria približne štvrtinu obyvateľstva - okolo 25 %. Bieli sú hlavne španielski kreoli, prvotne španielskeho pôvodu a tvoria 7 %. Malá černošská menšina — vrátane mulatov a zambov, hlavne v oblasti Esmeraldas — predstavuje zvyšok. Domorodých indiánov z kmeňa Shuar tam žije okolo 40 000.

Tropický lesný región východne od Vrchov zostáva stále riedko osídlený a predstavuje iba asi 3% obyvateľstva.

Napriek tomu, že ústava požaduje aby sa 30 % HDP venovalo na vzdelávanie, vláda oznámila cieľ iba 11 % rozpočtu. Odhaduje sa, že výdavky hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahnu 4% v roku 2003. UNICEF uvádza gramotnosť 90 %, ale poznamenáva, že táto miera stagnuje už vyše 10 rokov. UNESCO udáva, že iba 87 % učiteľov základných škôl a 72 % stredoškolských učiteľov má príslušné vzdelanie. Systém verejného vzdelávania je bezplatný a školská dochádzka je povinná od veku 5 do veku 14 rokov. Ale ministerstvo školstva uvádza, že len 10 % päťročných má skutočne prístup k dennému vzdelávaniu, a že len 66 % mladistvých ukončí šiesty rok školy. Vo vidieckych oblastiach len 10% mladistvých navštevuje strednú školu. Štatistika ministerstva uvádza strednú školskú dochádzku 6,7 roka. Ekvádor má 61 univerzít, veľa z nich v súčasnosti poskytuje vyššie vzdelanie, ale iba 18 % fakúlt verejných univerzít má možnosť poskytovať vyššie vzdelanie. 300 vyšších inštitútov ponúka 2 až 3 ročné odborné alebo technické vzdelávanie. Zákon o reforme vysokého školstva poveril dohľadom nad týmito slabo regulovanými inštitútmi CONESUP.

Vierovyznanie

Približne 68% Ekvádorcov je rímskokatolíckeho vyznania. Veľká časť obyvateľstva vieru praktizuje a navštevuje omše pravidelne. Vo vidieckych oblastiach Ekvádora sú domorodá viera a kresťanstvo sú niekedy synkretické.

Ako v každej inej latinskoamerickej krajine, zaznamenal protestantizmus masívny rast, špeciálne v chudobných vidieckych oblastiach. Iné zoskupenia, ako napríklad Svedkovia Jehovovi a Mormoni, takisto zvyšujú počty členov.

Existuje malá moslimská menšina čítajúca niekoľko tisíc osôb. Židovská komunita má iba o niečo viac ako 1 000 členov, hlavne nemeckého a talianskeho pôvodu.

Kultúra

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kultúra Ekvádora

Prevládajúca kultúra v Ekvádore je definovaná ekvádorskou väčšinou mesticov a ich predkami, je zmesou európskej a juhoamerickej kultúry s určitými africkými prvkami zdedenými po zotročených predkoch. Ekvádorské domorodé komunity sú zväčša viac čo menej integrované do týchto mainstreamových kultúr, a to najmä vzdialenejšie domorodé komunity Amazonskej kotliny.

Šport

Najľudovejším športom v Ekvádore je tak ako vo väčšine juhoamerických krajín futbal. Niekoľko najznámejších tímov : Barcelona S.C. a F.C. Emelec z Guayaquilu, Liga Deportiva Universitaria de Quito a El Nacional (ekvádorské ozbrojené sily) z Quita, Olmedo z Riobamby a Deportivo Cuenca z Cuency.

Futbal je obzvlášť populárny pre masovú účasť. Prejavuje sa značný záujem o tenis v strednej a vyššej vrstve ekvádorskej spoločnosti a niekoľkí ekvádorskí profesionálni hráči dosiahli medzinárodného ohlasu, vrátane mien ako Francisco Segura či Andrés Gómez a v 90. rokoch Nicolás Lapentti. Basketbal má taktiež veľkú popularitu, pretože medzi ekvádorské špeciality patrí Ecuavolley, variácia volejbalu pre troch hráčov. Býčie zápasy sa praktizujú na profesionálnej úrovni iba v Quite, počas výročných slávností na pamiatku založenia mesta Španielmi, hoci nekrvavá forma tohto športu, nazývaná rodeos montubios, sa praktizuje v mnohých vidieckych oblastiach počas miestnych slávností.

Kuchyňa

Kuchyňa je v Ekvádore veľmi rôznorodá; mení sa s nadmorskou výškou spolu s podmienkami pre poľnohospodárstvo. Cuy (pečené morča domáce) je populárne v horských oblastiach. Existuje celá paleta čerstvého ovocia, najmä v nižších polohách. Morské plody sú populárne na pobreží, predovšetkým corvina a garnáty. Aj krevety sú veľmi populárne a čerstvé. Strava ponúkaná na uliciach v Ekvádore sú zemiaky s opekanou bravčovinou. Fanesca je jedlo známe v Ekvádore, je to šošovicová polievka so sušenou treskou, mliekom a početnými druhmi fazule, napr. zelenou fazuľou, lima fazuľou a chochos.

Slováci, ktorí tu pôsobili

  • Martin Križan (* 1912 – † 1990) – rímskokatolícky kňaz, salezián, jazykovedec, misionár (misionárom v Ekvádore bol 37 rokov).
  • Ján Šutka (* 1930 – † 2014) – rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár (misionárom v Ekvádore bol 61 rokov).

Zdroje

  1. BOSÁK, J. Sila dobrého príklad. In: Kultúra slova 9, 1975 , S. 251
  2. Vreckový atlas sveta. Bratislava: Slovenská kartografia, 1975, S. 37
  3. a b c DVONČ, L. Maurítius — Maurícius. In: Kultúra slova, č. 1, 1984 S. 62-63
  4. KAČALA, Ján. Pravidlá slovenského pravopisu. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1991. 535 s. ISBN 80-224-0080-7. S. 176. (Poznámka: V predchádzajúcich vydaniach PSP sa názov tohto štátu vôbec (t.j. v žiadnej podobe) nevyskytuje, hoci názvy niektorých iných štátov sú v nich uvedené.)
  5. Veľký slovensko-ruský slovník I. A-K. Bratislava: Veda, 1979, S. 471
  6. Ekvádor. In: Pyramída (encyklopedický časopis) č. 28, rok 1973 (Poznámka: Ale v Pyramíde z roku 1971 sa v hesle Amerika ešte uvádza tvar Ecuádor)
  7. HOUDEK, Fedor. Vznik hraníc Slovenska.  : Nákl. "Prúdov", 1931. 412 s. S. 280.
  8. PECIAR et al. Slovník slovenského jazyka VI. S. 267
  9. ORAVEC, J., LACA, V. Príručka slovenského pravopisu pre školy. Bratislava: SPN, 1985, S. 220
  10. Amerika. In: Pyramída č. 4, S. 119, rok 1971
  11. a b DVONČ, J. Ecuador či Ecuádor. In: Kultúra slova č. 4, 1968 S. 262-263
  12. Džíbara. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. Slovník cudzích slov A/Z. Bratislava: Veda, S. 234
  13. Krajan (noviny), 21. septembra 1868, S. 4
  14. Ecuador. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 5.
  15. RADLINSKY, Ondrej. Školník. obsahujúci hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis ... a povinnosťach občanských pre katolícke elementárne školy.  : Mechitaristendr., 1871. 330 s. S. 81.
  16. KOŽEHUBA, J. Zemepips pre národnie školy. Turč. Sv. Martin, 1872, S. 46
  17. SIDOR, Karol. Šesť rokov pri Vatikáne.  : Obrana Press, 1947. 293 s.
  18. 32/1955 Zb. - vyhláška ministra zahraničných vecí z 28. apríla 1955 o Dohovore o zabránení a trestaní zločinu genocídia
  19. POLAKOVIČ, Štefan. Tvárou k budúcnosti.  : Zahraničná Matica slovenská, 1975. 246 s. S. 207.
  20. Naše snahy (časopis Stálej konferencie slovenských demokratickych exulantov).  : Konferencia, 1983. 112 s. S. 22.

Iné projekty

upraviť | upraviť zdroj
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ekvádor
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Ekvádor

Externé odkazy

upraviť | upraviť zdroj
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Ekvádor

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku
čítajte viac na tomto odkaze: Génová expresia

Írán
Írán
Úmrtí v roce 2023
Úmrtí v roce 2023
Úniky toxických látek do Bečvy 2020
Úniky toxických látek do Bečvy 2020
Ústavní soud České republiky
Ústavní soud České republiky
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Časová osa války Izraele s Hamásem (2023–2024)
Černoch
Česká Wikipedie
Česko
Česko
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Říjen
Španělsko
Švédsko
Švédsko
Železniční nehoda v Nových Zámcích
طواف فرنسا 2024
14. červen
14. říjen
14. říjen
1493
1493
15. říjen
15. říjen
18. říjen
18. říjen
18. století
1813
1813
1814
1823
1839
19. říjen
19. říjen
19. století
1918
1918
1919
1923
1924
1954
1989
2003
2004
2008
2022
2023
2024
2024ko Frantziako Tourra
2024 Tour de France
21. červenec
21. století
23. říjen
23. říjen
24. červen
25. červen
25. říjen
25. říjen
26. červen
27. červen
28. říjen
29. červen
36 pohledů na horu Fudži
4. listopad
4. listopad
7. červenec
Adam Černý
Adam Yates
Agen
Algoritmus
Alois Mikulka
Alpecin–Deceuninck
Amaury Sport Organisation
Andreas Molterer
Andreas Molterer
Andrea Palladio
Anglie
ANO 2011
ANO 2011
Anthony Turgis
Antonín Dufek (historik umění)
Antonín Dufek (historik umění)
Architektonický styl
Architektura starověkého Říma
Architektura starověkého Řecka
Argentina
Arkéa–Samsic
Armáda České republiky
Arménie
Arménie
Astana Qazaqstan Team
Aurillac
Austrálie
Béla Turi-Kovács
Béla Turi-Kovács
Barack Obama
Barbara Bartosová-Höppnerová
Barcelonnette
Barokní architektura
Belgie
Ben Healy
Biniam Girmay
Bledské jezero
Bledský ostrov
Bodovací soutěž na Tour de France
Bolívie
Bologna
Brhlíček
Brno
Carlos Rodríguez
Cas Janssens
Charedim
Christian Prudhomme
Cofidis (cyklistický tým)
Colombey-les-Deux-Églises
Commons:Featured pictures/cs
Dánsko
Dějiny architektury
Decathlon–AG2R La Mondiale
Delfínovití
Dijon
Dohoda o vině a trestu
Dylan Groenewegen
Echolokace
EF Education–EasyPost
Ekvádor
Elvis Presley
Embrun
Empír
Encyklopedie
Enric Mas
Eritrea
Ernst Ziller
Evropská unie
Evropská unie
Evropský parlament
Evropský parlament
Fabien Grellier
File:Route of the 2024 Tour de France.png
Florencie
Francie
Gap
Geometrie
Grinderman
Groupama–FDJ
Gunnar Huseby
Haag
Haag
HLAS – sociálna demokracia
HLAS – sociálna demokracia
Hlavní strana
Hlavní strana?uselang=cs
Hokusai Kacušika
Ineos Grenadiers
Intermarché–Circus–Wanty
Israel–Premier Tech
Itálie
Izrael
Japonský dřevořez
Jasper Philipsen
Jasper Stuyven
Javier Milei
Jihoafrická ragbyová reprezentace
Jihoafrická ragbyová reprezentace
João Almeida
John Lee Hooker
Jonas Abrahamsen
Jonas Vingegaard
Jon Landau
Josef Dovalil
Julian Assange
Jumbo–Visma Development Team
Kévin Vauquelin
Křivka obecná
Kůň Převalského
Kamenné koule v Kostarice
Kanada
Karel Komzák starší
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kazachstán
Klasicismus
Klasicistní architektura
Kobe Goossens
Kolonialismus
Kolumbie
Komprese dat
Kostel Nanebevzetí Panny Marie na ostrově na Bledském jezeře
Kryštof Kolumbus
Kryštof Kolumbus
Kulohlavec
Kytovci
Lalla Latifa
Latinská Amerika
Letní olympijské hry 2024
Liberální institut
Lidl–Trek (mužský tým)
Lotto–Dstny
LZW
Mâcon
Měsíc
Mads Pedersen
Magnus Cort
Mahsá Amíníová
Mahsá Amíníová
Main Page/cs
Mark Cavendish
Matteo Jorgenson
Matthew Perry
Matthew Perry
Maxim Van Gils
MediaWiki
Memphis Slim
Mezinárodní trestní soud
Mezinárodní trestní soud
Mikel Landa
Mistrovství Evropy ve fotbale 2024 – vyřazovací fáze
Mistrovství světa v ragby 2023
Mistrovství světa v ragby 2023
Monako
Movistar Team (mužský tým)
Muzeum ropného a plynárenského průmyslu Ignáce Łukasiewicza
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Nîmes
Nadace Wikimedia
Napoleonské války
Napoleonské války
Nejvyšší soud Státu Izrael
Neoklasicismus
Nice
Nick Cave
Nizozemsko
Nové Zámky
Novozélandská ragbyová reprezentace
Novozélandská ragbyová reprezentace
Nuits-Saint-Georges
Občanská koalice
Občanská koalice
Období Edo
Odvrácená strana Měsíce
Oier Lazkano
Okresní soud ve Vsetíně
Okresní soud ve Vsetíně
Oleg Protopopov
Oleg Protopopov
Orléans
Ottavio Bottecchia
Předseda vlády Slovenské republiky
Předseda vlády Slovenské republiky
Paříž
Palác Žofín
Palladiánská architektura
Parlamentní volby v Polsku 2023
Parlamentní volby v Polsku 2023
Pau (Francie)
Pavel Simon
Pavel Simon
Peter Pellegrini
Petr Fiala
Petr Pavel
Petr Pavel
Piacenza
Pinerolo
Plejtvákovití
Polsko
Polsko
Porfirio Rubirosa
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Právo a spravedlnost
Právo a spravedlnost
Průmyslová revoluce
Pražský hrad
Pražský hrad
Prezident Slovenské republiky
Prezident Slovenské republiky
Prezident Spojených států amerických
Program Čchang-e
Prosinec
Protesty v Íránu (2022–2023)
Protesty v Íránu (2022–2023)
První světová válka
První světová válka
Rýnský spolek
Rýnský spolek
Rakousko-Uhersko
Rakousko-Uhersko
Recep Tayyip Erdoğan
Recep Tayyip Erdoğan
Red Bull–Bora–Hansgrohe
Remco Evenepoel
Renesanční architektura
Richard Carapaz
Richard Moll
Richard Moll
Rimini
Robert Fico
Robert Fico
Robert Irwin (umělec)
Robert Irwin (umělec)
Rokoko
Rolex Paris Masters 2023
Romain Bardet
Romain Grégoire
Rugby union
Rugby union
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Saint-Amand-Montrond
Saint-Jean-de-Maurienne
Saint-Paul-Trois-Châteaux
Salvarsan
Santiago Buitrago
San Marino
Senát Parlamentu České republiky
Senát Parlamentu České republiky
Sergej Berezin
Severní dráha císaře Ferdinanda
Severní moře
Severoatlantická aliance
Severoatlantická aliance
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2023
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2023
Seznam týmů a jezdců na Tour de France 2024
Slovenská národná strana
Slovenská národná strana
Slovenská republika rad
Slovensko
Slovensko
Slovinsko
Sluneční erupce
SMER – sociálna demokracia
SMER – sociálna demokracia
Soubor:Arc Triomphe.jpg
Soubor:Beached pilot whales (AM 74666-1).jpg
Soubor:Commons-logo.svg
Soubor:Elvis Presley promoting Jailhouse Rock.jpg
Soubor:Emblem of Mozambique.svg
Soubor:Great Wave off Kanagawa2.jpg
Soubor:Jersey green.svg
Soubor:Jersey polkadot.svg
Soubor:Jersey red number.svg
Soubor:Jersey white.svg
Soubor:Jersey yellow.svg
Soubor:Jersey yellow number.svg
Soubor:President Barack Obama.jpg
Soubor:President Barack Obama.jpg
Soubor:Route of the 2024 Tour de France.png
Soubor:Stone spheres of Costa Rica. Reventazon River view.jpg
Soubor:The impressive Bled Island.jpg
Soudal–Quick-Step
Soutěž mladých jezdců na Tour de France
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Státní znak Mosambiku
Střední Evropa
Step
Sviňuchovití
Svoboda a přímá demokracie
Svoboda a přímá demokracie
Symetrie
Tadej Pogačar
Tam Fiofori
Tasmánie
Team Bahrain Victorious
Team DSM–Firmenich (mužský tým)
Team dsm–firmenich PostNL (mužský tým)
Team Jayco–AlUla (mužský tým)
Team TotalEnergies
Thomas Mattingly
Thomas Mattingly
Tobias Halland Johannessen
Tour de França de 2024
Tour de France
Tour de France 2023
Tour de France 2024
Tour de France 2025
Tour de Francia 2024
Trojúhelník
Troyes
Turín
Turecko
Turecko
UAE Team Emirates
UCI ProSeries
UCI WorldTeam
UCI World Tour 2024
Ukijo-e
Uno-X Mobility (mužský tým)
Uváznutí kytovců na mělčině
Válka Izraele s Hamásem
Válka Izraele s Hamásem (2023)
Vídeň
Všeobecná branná povinnost
Vahagn Chačaturjan
Vahagn Chačaturjan
Valentin Madouas
Velká vlna u pobřeží Kanagawy
Velké národní shromáždění
Velké národní shromáždění
Victor Campenaerts
Vic Seixas
Villeneuve-sur-Lot
Visma–Lease a Bike (mužský tým)
Vláda Petra Fialy
Vláda Petra Fialy
Vlastimil Hála
Vorvaňovcovití
Vorvaňovec zobatý
Vorvaň obrovský
Vrchařská soutěž na Tour de France
Vyslovení nedůvěry
Vyslovení nedůvěry
Vznik Československa
Vznik Československa
Walter Scott
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
WikiLeaks
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/červenec
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wimbledon 2024
WTA Finals 2023
Západní svět
Závětrné ostrovy
Závětrné ostrovy
Zbyněk Čeřovský
Zdeněk Douša
Zdeněk Douša
Zdeněk Mácal
Zdeněk Mácal
Zoo Praha
Zuzana Čaputová
Zuzana Čaputová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk