Dominik Tatarka
slovenský prozaik, esejista a publicista
Osobné informácie
Pseudonym	tak, Vasil
Narodenie	14. marec 1913
	Plevník-Drienové, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	10. máj 1989 (76 rokov)
	Bratislava, Česko-Slovensko
Alma mater	Filozofická fakulta Karlovej univerzity v Prahe
Dielo
Debut	Cesty a Záchvevy duše
Odkazy
	Dominik Tatarka (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Politický portál  Biografický portál

Pamätná tabuľa v Prahe

Dominik Tatarka (pseudonymy tak, Vasil; * 14. marec 1913, Plevník-Drienové – † 10. máj 1989, Bratislava) bol slovenský prozaik, esejista a publicista.^[1]

Rodina

• otec: Jozef Tatarka-Greš
• matka: Žofia rod. Časnochová

Životopis

Narodil sa ako predposledné z ôsmich detí a ako jediný syn.^[2] Základnú školu vyštudoval v Plevníku, gymnaziálne štúdia začal v Nitre a dokončil maturitou v roku 1934 na Československom reálnom gymnáziu v Trenčíne. V ďalšom štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde v rokoch 1934 až 1938 študoval odbor slovenčina – francúzština. V rokoch 1938 až 1939 študoval na parížskej Sorbonne.^[1]

Počas 2. svetovej vojny pracoval ako stredoškolský profesor francúzštiny a slovenčiny na Gymnáziu v Žiline a v Turčianskom Svätom Martine. Počas vojny vstúpil taktiež do KSČ a na jej konci sa aktívne zapojil do SNP.

Po skončení vojny pracoval ako štátny úradník, redaktor vo viacerých denníkoch (napr. Pravda), výtvarný redaktor v Tatran a tiež ako scenárista pre Československý film v Bratislave. Napísal viacero politicky angažovaných diel, v ktorých podporoval politiku KSČ.

Vydaním knihy Démonovi súhlasu (1956) Tatarka odštartoval nekompromisnú kritiku režimu, ktorá zásadne ovplyvnila jeho ďalší život. V roku 1968 proti okupácii Československa sovietskymi vojskami. Na Námestí SNP v Bratislave, burcoval emócie a podnecoval diskusie.^[3]

V roku 1969 mu bol ešte udelený titul zaslúžilý umelec, no po vystúpení z KSČ v roku 1969 bol v roku 1971 vyčiarknutý zo zoznamu členov Zväzu slovenských spisovateľov. Bol prenasledovaný režimom a jeho diela boli stiahnuté z knižníc.^[4]

V roku 1970 pracoval v lesnom závode, neskôr si zarábal aj ako zberač odpadkov. Netrvalo dlho a skončil na invalidnom dôchodku.^[3] Udržiaval styky s disidentským hnutím, publikoval v samizdate a ako jeden z mála Slovákov podpísal Chartu 77 už v roku 1977.^[5]

Bol sledovaný ŠtB (2. odbor XII. správy ZNB) pod kódovým menom „Seladon“^[6] „Opozícia“ a „Pegas“.^[3]

V roku 2013, pri príležitosti 100. výročia narodenia, vydala Slovenská pošta poštovú známku s portrétom Dominika Tatarku od akademického maliara Dušana Grečnera.^[7][8]

Hodnotenie

„Patril ku generácii ľudí, ktorí boli presvedčení, že komunizmus je civilizačná misia, ktorá je spojená s pokrokom.“ tvrdí historik Ústavu pamäti národa (ÚPN) Peter Jašek.^[3] „Najprv sa režimistickým pohľadom díval na obdobie vojnového slovenského štátu a písal schematické romány, napríklad Farskú republiku, neskôr budovateľské romány, kde oslavoval kolektivizáciu, ktorá bola v skutočnosti spojená s množstvom násilia. Vytriezvenie prišlo v druhej polovici 50. rokov. V Démonovi súhlasu (1956) reagoval aj na vraždy v rámci komunistického režimu a stalinizmu,“ približuje historik Ondej Podolec z ÚPN.^[3]

Tvorba

Literatúre sa začal venovať ešte pred 2. svetovou vojnou. Jeho prvotinou boli prózy Cesty a Záchvevy duše, ktoré vyšli v stredoškolskom časopise Svojeť.^[4] Prvým knižným dielom sa stalo až dielo V úzkosti hľadania.^[4] Jeho tvorba je poznačená nadrealizmom, odmietaním schematizmu a ideovým negativizmom. Vo svojich dielach prezentuje ako svoje osobné zážitky, tak i snahu o rozbor charakteristík svojich postáv a riešenie spoločenských aj individuálnych problémov. Okrem próz napísal i cestopis a viacero odborných statí o literatúre. Venoval sa i prekladom z francúzštiny (Alfred de Musset, Guy de Maupassant a i.) a napísal i niekoľko filmových scenárov.^[1]

Dielo

Próza

• 1935 – Cesty, časopisecky uverejnená próza
• 1935 – Záchvevy duše, časopisecky uverejnená próza
• 1940 – Neznáma tvár, článok v Slovenských pohľadoch
• 1942 – V úzkosti hľadania, novely o zážitkoch z prelomu 30. a 40. rokov (pôvodne publikované v Slovenských pohľadoch)
• 1945 – Panna zázračnica, nadrealistická novela vyjadrujúca nesúhlas s klérofašistickým režimom (podľa tiráže vyšla v roku 1944, v roku 1966 k nej napísal scenár, ktorý zrežíroval Štefan Uher)
• 1948 – Farská republika, dielo o totalitnom režime Slovenskej republiky
• 1950 – Ľudia a skutky, kniha fejtónov (zošrotované)
• 1950 – Prvý a druhý úder, zamyslenie nad problematikou vojny a protifašistického zápasu
• 1954 – Radostník, román o vzniku roľníckych družstiev
• 1954 – Družné letá, budovateľský román
• 1959 – Rozhovory bez konca, dielo vychádzajúce z vlastných skúseností a faktov o SNP
  • Kohútik v agónii, novela
  • Ešte s vami pobudnúť, novela
• 1962 – Naša brigáda, neúspešná výrobná novela
• 1963 – Prútené kreslá, o hľadaní porozumenia medzi národmi – vychádza zo svojich skúseností počas štúdia vo Francúzsku
• 1963 – Démon súhlasu, dve satirické politické prózy
• 1957 – Človek na cestách, reportáže z Francúzska, Anglicka, Švajčiarska a Mongolska
• 1968 – Proti démonom, výber statí o literatúre a výtvarnom umení
• Priehrada, scenár, ktorý zrežíroval Paľo Bielik

Samizdatová literatúra

• 1986 – V ne čase, Sixty-Eight Publishers, Toronto
• Písačky, trilógia
  • 1988 – Listy do večnosti, Sixty-Eight Publishers, Toronto
  • 1984 – Sám proti noci, Arkýř, Mníchov
  • 1988 – Písačky, Index, Kolín nad Rýnom
• 1988 – Navrávačky, Index, Kolín nad Rýnom, kniha spomienok od detstva až po starobu
• 1989 – Neslovný príbeh
• 1995 – Hovory o kultúre a obcovaní, výber esejí, úvah, rozhovorov a kritík
• 1996 – Kultúra ako obcovanie, výber esejí

Vydania po roku 1989

• Sám proti noci (1990), Evropský kulturní klub, Praha
• Kultúra ako obcovanie (1996), Médiá, Bratislava
• V úzkosti hľadania (1997), Tranoscius, Bratislava
• V ne čase (1998), Oleg Tatarka – vo vlastnom náklade, Bratislava
• Písačky pre milovanú Lutéciu (1999), Labyrint, Praha
• Prútené Kreslá (2009), Artforum, Bratislava
• Démon súhlasu (2009), Artforum, Bratislava
• Panna zázračnica (2009), Artforum, Bratislava
• Navrávačky (2013), Artforum, Bratislava^[9]

Ocenenia

• 1969: titul zaslúžilý umelec^[10]
• 1986: Cena Jaroslava Seiferta za trilógiu Písačky od Nadácie Charty 77 v Štokholme^[10]
• 1990: Národná cena Slovenskej republiky, in memoriam^[4]
• 1990: Rad Tomáša Garriguea Masaryka I. triedy, in memoriam^[11]
• 1996: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam, prepožičaný prezidentom SR Michalom Kováčom^[12]

Referencie

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

• Slovenský biografický slovník
• ANTOŠOVÁ, Marcela. Dominik Tatarka v kontexte existencializmu. 1. vyd. Nitra : Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, 2011. 157 s. ISBN 978-80-8094-622-7.
• BÁTOROVÁ, Mária. Dominik Tatarka : Slovenský Don Quijote. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2012. 244 s. ISBN 978-80-224-1269-8.
• BÍLIK, René; ZAJAC, Peter. Texty Dominika Tatarku. Bratislava : Veda, 2014. 229 s. ISBN 978-80-224-1282-7.
• BOMBÍKOVÁ, Petra, a kol. Ešte s vami pobudnúť : Spomínanie na Dominika Tatarku. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 1994. 141 s. ISBN 80-967156-2-3.
• EIS, Zdeněk. Dominik Tatarka : mezi domovem, Prahou a Paříží : vyprávění o zrodu spisovatele. Praha : Gutenberg, 2001. 142 s. ISBN 80-86349-03-9.
• JANČOVIČ, Ivan. Dominik Tatarka a jeho dielo v premenách času (1940 – 1956). Banská Bystrica : Metodické centrum, 1996. 52 s. ISBN 80-8041-121-2.
• JANČOVIČ, Ivan. Tvorivé začiatky Dominika Tatarku. 1. vyd. Banská Bystrica : Fakulta humanitných vied UMB, 1999. 156 s. ISBN 80-8055-290-8.
• MIKULA, Valér. Démoni súhlasu i nesúhlasu (Dominik Tatarka, Miroslav Válek). 1. vyd. Ivanka pri Dunaji : F. R. & G., 2010. 158 s. ISBN 978-80-85508-98-7.
• PERSTICKÁ, Dagmar, a kol. Dominik Tatarka a ti druzí : Informace o umlčované a zamlčované slovenské literatuře. Brno : Státní vědecká knihovna, 1991. 173 s. ISBN 80-7051-046-3.
• PODLIPNÁ, Erika. Koláž : (pocta Dominikovi Tatarkovi). 1. vyd. Bratislava : F.R. & G., 1993. 288 s. ISBN 80-85508-06-0.
• ŠTOLBOVÁ, Eva; TATARKA, Dominik. Navrávačky s Dominikom Tatarkom. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2000. 327 s. ISBN 80-88878-63-2.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Cena Dominika Tatarku

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Dominik Tatarka
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dominik Tatarka

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Dominik Tatarka – Literárne informačné centrum
• Dominik Tatarka – o spisovateľoch z regiónu Turca
• Diela Dominika Tatarku v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
• Čomu veril, za tým šiel. Tatarka nám pripomína, že máme používať rozum – rozhovor s Marcelou Antošovou, vedúcou Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty UKF v Nitre (2019)