A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Štefan Uher | |
slovenský režisér a scenárista | |
Narodenie | 4. júl 1930 Prievidza, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 29. marec 1993 (62 rokov) Bratislava, Slovensko |
Štefan Uher (* 4. júl 1930, Prievidza – † 29. marec 1993, Bratislava) bol slovenský režisér a scenárista. Štúdium filmovej réžie absolvoval na FAMU v Prahe (1950 – 1955). Najprv sa venoval filmovému dokumentu, neskôr najmä hraným filmom. Bol predstaviteľom „novej vlny“ v česko-slovenskej kinematografii. Spolupracoval so spisovateľom a scenáristom Alfonzom Bednárom a kameramanom Stanislavom Szomolányim.
Životopis
Narodil sa 4. júla 1930 v Prievidzi, v rodine mäsiarskeho pomocníka. V roku 1948 sa stal členom Komunistickej strany Slovenska. O rok neskôr už absolvoval prijímacie pohovory na Filmovej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Po absolvovaní odboru filmovej réžie v rokoch 1950 – 1955 sa začal venovať dokumentárnemu filmu. Jeho prvým dokumentárnym a celkovo debutovým filmom bol film Cesta nad oblaky (1954), absolventský film, ktorý propagoval československé aerolínie.
Od roku 1955-1960 pracoval v Štúdiu umeleckých dokumentárnych filmov na Mostovej ul. v Bratislave. Prvou Uhrovou „pridelenou témou na spracovanie“ bolo osídľovanie českého pohraničia Slovákmi. Film Prvá brázda (1955) vznikol ako politická objednávka. Aj keď v ňom možno len ťažko nájsť čokoľvek iné než ilustráciu hesla, predsa len sa režisér aspoň v detailoch pokúsil o obrazové riešenie. Druhý film vstupného roka Uhrovej profesionálnej dráhy mal názov Stredoeurópsky pohár (1955).
Pre Uhra dokumentárna tvorba neznamenala zrieknutie sa štylizácie a upravovania reality. Iba na rozdiel od koncepcie umeleckého dokumentárneho filmu nechcel zavádzať. Smeroval k ideálu pravdivého zobrazenia, nie k ilustrácii. Inscenuje situácie všedných dní, bez akéhokoľvek hrdinstva či výnimočnosti.
- Film Učiteľka
Učiteľka (1955) je pozitívny portrét stupavskej učiteľky. Scenár napísal Ján Beer spolu s manželkou Elsou, tiež učiteľkou (pôvodne mal scenár realizovať Peter Solan). Kľúčom k téme sa stalo presvedčenie, že vernosť všednosti, jej citlivé, úsporné zobrazenie môže nahradiť dramatický konflikt. V epizódach sa neustále zdôrazňuje, že Vilma Potmanová nič hrdinské neurobila, neprekonávala žiadne pracovné rekordy, neštudovala dňom nocou Leninove či Stalinove spisy, ale miluje svoje povolanie a má radosť z detí. Tento film odštartoval novú éru slovenského dokumentu, pretože fascinoval mierou blízkosti prostrediu, citlivosťou voči jednoduchému svetu „anonymného“ človeka a je začiatkom Uhrovho vyše 20- ročného autorského záujmu o detský svet.
- Film Lodníci bez mora
Lodníci bez mora (1958) je cestopisná reportáž. Režisér strávil s posádkou 3 týždne na palube riečnej lode Javorina. Plavili sa po Dunaji z čiernomorského prístavu Izmail až po Bratislavu. Sám po rokoch zdôvodňoval neúspech filmu takto: „O Bulharoch, Rumunoch, Rusoch nič neviem. Vychádzali mi ako preoblečení Slováci. Netrúfam si ani na Čechov. Vážne. Ponúkali mi dobré české scenáre. Ale čo viem o českej mentalite?“
- Film Niekedy v novembri
Niekedy v novembri (1958) bola prvá spolupráca so Szomolányim. Film bol pôvodne príznačnou aktualitou. Riaditeľ slovenskej oblasti Československého štátneho filmu Pavol Dubovský prikázal spracovať témy poľnohospodárstvo, priemysel, kultúra. Uhrovi pripadol priemysel. V konečnom tvare však film presiahol pôvodné propagandistické ciele a stal sa lyrickou reflexiou o neustálej túžbe človeka po ovládnutí neznámeho.
- Film Poznačení tmou
Poznačení tmou (1959) je film o výuke detí v slepeckom ústave v Levoči. Už samotná tematizácia života biednych uprostred rozjasaných budovateľov komunizmu spôsobila vedeniu filmu vážne starosti. Niet tu ani stopy po falošnom sentimente, práve vecnosť je najúčinnejším zdrojom empatie a emocionality.
Uhrov dokumentarizmus sa v mnohých bodoch stýkal či prelínal s neorealizmom. „Pravda je dramatická“ (zákl. téza neorealizmu), nie je blízka iba britským dokumentaristom 30. rokov, ale aj talianskym autorom (De Sica, Rossellini, Zavattini), z ktorých čerpal aj Uher. Približoval sa im tým, že si pre snímky Učiteľka, Niekedy v novembri alebo Poznačení tmou zvolil osudy jednoduchých anonymných ľudí a objavoval v nich vysoké mravné hodnoty.
Uhrova tvorba rokov 1955-1960 neustále oscilovala medzi vecnosťou dokumentaristiky, ktorá však musela byť vždy dostatočne dramatická, aby sa stala predmetom režisérovho záujmu, a vzrušujúcou dramatickosťou fikcie, ktorá sa zvierohodňovala dokumentaristickými postupmi.
Prechod k hranému filmu
Po prechode do hraného filmu Uher vzťahy s dokumentárnou produkciou neprerušil okamžite - participoval na jej tvorbe až do roku 1963. Na základe jeho námetov či scenárov vzniklo niekoľko titulov, ktoré režírovali veľmi rozdielne osobnosti (vždy spolupracovali aj na scenári): Vladimír Kubenko, Miroslav Horňák, Štefan Kamenický a Otakar Krivánek.
Jeho prvým hraným filmom, ktorý nakrútil v roku 1961, bol film My z IX.A. O rok neskôr nakrútil film Slnko v sieti (1962). O tri roky neskôr nakrúca film Organ (1965) a stáva sa predsedom slovenskej sekcie Zväzu československých filmových a televíznych umelcov. V roku 1966 nakrúca filmovú adaptáciu novely Dominika Tatarku, Panna Zázračnica. Rok po tomto žánrovom vybočení dokončuje baladu o tragických začiatkoch päťdesiatych rokov, film Tri dcéry (1967). Medzi ďalšie Uhrove filmy patria napríklad Keby som mal pušku (1971); Zlaté časy (1978); Pásla kone na betóne (1982); Správca skanzenu (1988) a ďalšie.
Na rozdiel od pomerne osamelého Bielikovho postavenia v 50. rokoch patril Uher do výraznej autorskej skupiny. Jeho diela sa konfrontovali najmä s dielami Barabáša, Solana, Grečnera. To, že sa všeobecne najviac očakávalo od Uhra, vyplývalo aj z významu filmu Slnko v sieti, z hĺbky Organu, či Panny zázračnice alebo Troch dcér. U Uhra chýbala romantická vášeň, buričstvo, či iná výrazná téma. Vychádzal z dvoch základných predpokladov:
- z hľadiska poetiky to bol princíp civilizmu, resp. malého realizmu (záujem o všetko, čo by sa zo zorného uhla romantických koncepcií zdalo príliš prízemné)
- z hľadiska intelektuálneho zamerania túžba po pravde a poznaní
K výrazným znakom Uhrovej poetiky patrí časté obsadzovanie nehercov do hlavných úloh. Vedel tak dobre zladiť prejavy obidvoch skupín, že nezasvätený divák nerozoznal hercov od nehercov. Aj Barabáš, Grečner, Solan pracovali s nehercami. Išlo o snahu po blízkosti k realite, po dôraze na vizuálnu podstatu filmu.
V roku 1989 získal Štefan Uher titul Národného umelca. V roku 1990 odchádza po tridsiatich rokoch do dôchodku a po vzniku Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení sa stáva vedúcim Katedry filmovej a televíznej réžie. V januári roku 1993 umiera na zlyhanie srdca.
Hrané filmy
- Bolo raz priateľstvo (1958)
- My z deviatej A (1961)
- Slnko v sieti (1962)
- Organ (1964)
- Panna zázračnica (1966)
- Tri dcéry (1968)
- Génius (1969)
- Keby som mal pušku (1971)
- Javor a Juliana (1972)
- Dolina (1973)
- Studené podnebie (1974)
- Veľká noc a veľký deň (1974)
- Keby som mal dievča (1976)
- Penelopa (1977)
- Zlaté časy (1978)
- Kamarátky (1979)
- Kosenie Jastrabej lúky (1981)
- Pásla kone na betóne (1982)
- Šiesta veta (1986)
- Správca skanzenu (1988)
Dokumentárne filmy
- Prvá brázda (1955)
- Stredoeurópsky pohár (1955)
- Učiteľka (1955)
- Cesta nad oblaky (1955)
- Ľudia pod Vihorlatom (1956)
- Tu kráčajú tragédie (1957)
- Lodníci bez mora (1958)
- Niekedy v novembri (1958)
- Očami kamery (1959)
- Poznačení tmou (1959)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk