A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bologna | ||
mesto | ||
|
||
Štát | Taliansko | |
---|---|---|
Región | Emilia-Romagna | |
Provincia | Bologna | |
Súradnice | 44°30′S 11°21′V / 44,500°S 11,350°V | |
Rozloha | 140,86 km² (14 086 ha) | |
Obyvateľstvo | 390 198 (27. 7. 2018) | |
Hustota | 2 770,11 obyv./km² | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 40100 | |
Tel. predvoľba | 051 | |
Poloha mesta v rámci Talianska
| ||
Wikimedia Commons: Bologna | ||
Webová stránka: comune.bologna.it | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Bologna (prídavné meno znie bolonský, teda bez g; názov pochádza z latinského Bononia, v miestnom dialekte Bulåggna[1]) je hlavné mesto regiónu Emilia-Romagna v severnom Taliansku, medzi riekou Pád a Apeninami. Podľa štatistík k dňu 27. 7. 2018 malo mesto 390 198 obyvateľov a aglomerácia 1 010 389 obyvateľov.[2]
Mesto je sídlom biskupa a jednej z najstarších univerzít v Európe.
V roku 2000 bolo Európskym hlavným mestom kultúry[3] a v roku 2006 ju UNESCO vyhlásilo za "città della musica" UNESCO[4]. V roku 2010 participovalo na Expo 2010 v Šanghaji spolu s ďalšími 45 mestami sveta[5].
Bologna patrí k najbohatším mestám v Taliansku, často sa umiestňuje na vrchole rebríčka miest s najlepšími podmienkami pre život: v roku 2011 bola prvá zo 107 talianskych miest[6].
Dejiny
Bolognu založili Etruskovia s menom Felsina, ale v roku 189 pred Kr. sa už pod menom Bononia stalo rímskou kolóniou. Cisár Henrich V. vyhlásil Bolognu za slobodné mesto, ktoré sa stalo členom Lombardského zväzu miest a zúčastnilo sa na bojoch proti Hohenstaufovcom.
Právnická škola v Bologni, ktorá vznikla už v 5. storočí pred Kr. sa rozšírila v roku 1088 na najstaršiu univerzitu v Európe.
V 14. storočí si šľachtické rody v ustavičných bojoch proti pápežom udržali svoju moc, až kým pápež Július II. v roku 1506 nepripojil mesto k cirkevnému štátu[7]. V roku 1530 korunovali v Bologni Karla V., čo bola posledná korunovácia cisára na talianskej pôde. Za Napoleona Bonaparte pričlenili mesto v roku 1796 k Cisalpínskej republike a v roku 1860 k zjednotenému Taliansku.
2. augusta 1980 došlo v Bologni na hlavnej železničnej stanici k veľkému teroristickému útoku, ktorý si vyžiadal 85 mŕtvych.
Pamiatky
Historické centrum s rozlohou 141,64 ha je druhé najväčšie v Európe[8]. Je pozoruhodné stredovekým rozvrhnutím ulíc, vežami a budovami z neomietnutých tehál, čo jej získalo prezývku Červená Bologna. Pôvab mesta je umocnený početnými elegantnými portikami (taliansky portici).
Významné stavby vznikli až v gotike. Viac zastúpená je renesancia a barok. Najväčším kostolom mesta je San Pietronio, zasvätený patrónovi mesta. Stavať ho začali v roku 1390 v gotickom štýle, ale okolo roku 1650, keď dokončili hlavnú sieň ktorej dĺžka je 117 metrov a šírka 48 metrov, práce zastavili. Na nedokončenej fasáde sa vyníma hlavný portál so sochami od Iacopa della Querciu. Interiér patrí k najkrajším v talianskej gotike.
Vývoj počtu obyvateľov
Počet obyvateľov
Univerzita
Univerzita bola založená v roku 1088 a je považovaná za najstaršiu svetovú univerzitu[9][10]. V stredoveku bola dôležitým centrom intelektuálneho života. Medzi jej absolventov patrili napríklad Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Erasmus Rotterdamský, Mikuláš Kopernik, Tomáš Becket a Petrarca[11]. Bologna je stále dôležitým univerzitným mestom – študuje v nej takmer 100 000 študentov.
Kuchyňa
Bologna je preslávená svojou kulinárskou tradíciou. Miestna bohatá kuchyňa sa vyznačuje jedlami z mäsa a syrov. Dôležitou súčasťou miestneho jedálnička sú, rovnako ako v ostatných mestách oblasti Emilia-Romagna, výrobky zo sušeného bravčového mäsa, najmä prosciutto (šunka) a mortadella. Miestnymi špecialitami z cestovín sú dobre známe tortellini so šunkou a tagliatelle al ragù.
Miestne špeciality tu nájdete na každom rohu a tak isto aj supermarkety/ večierky. Treba si však dávať pozor na otváracie doby reštaurácií. Priemer prevádzkovej doby je 12:30-15:00, 19:00-1:00. Taliani skrátka žijú aj v týždni a nemajú problém vypiť flašku vína na obed.
Osobnosti
- Dominik Guzmán (* cca 1170 - † 1221), kastílsky teológ, odporca albigéncov, zakladateľ dominikánskej rehole
- Agostino Carracci (* 1557 - † 1602), maliar a grafik
- Domenichino (* 1581 - † 1641), maliar
- Benedikt XIV. (* 1675 - † 1758), pápež
- Farinelli (* 1705 - † 1782), operný spevák, kastrát-soprán
- Laura Bassiová (* 1711 - † 1778), fyzička a filozofka, prvá profesorka prírodných vied na svete
- Luigi Galvani (* 1737 - † 1798), lekár (anatóm, fyziológ) a fyzik
- Giosuè Carducci (* 1835 - † 1906), básnik, držiteľ Nobelovej ceny
- Pier Paolo Pasolini (* 1922 - † 1975), básnik, spisovateľ a filmový režisér
- Pierluigi Collina (* 1960), bývalý futbalový rozhodca
- Paolo Canè (* 1965), bývalý tenista
- Christian Vieri (* 1973), futbalový útočník
- Simone Bolelli (* 1985), tenista
Partnerské mestá
Referencie
- ↑ Luigi Lepri, Daniele Vitali. Dizionario Bolognese Italiano / Italiano-Bolognese. Bologna : Pendragon, 2007. ISBN 978-88-8342-594-3. S. 348-354.
- ↑ I numeri di Bologna metropolitana . . Dostupné online.
- ↑ Bologna history – Bologna culture – Bologna – attractions in Bologna – art Bologna – history guide Bologna . Travelplan.it, . Dostupné online.
- ↑ "Bologna Città della Musica UNESCO" dal sito del comune
- ↑ Bologna Shangai World Expo 2010
- ↑ Qualità della vita . Il Sole 24 ORE, . Dostupné online.
- ↑ AUTORSKÝ KOLEKTIV. Itálie. Praha : Olympia, 1990. ISBN 80-7033-101-1. Kapitola Bologna, s. 39.
- ↑ National League of Cities, American Municipal Association. Nation's cities, Volume 14. USA : National League of Cities, 1976.
- ↑ Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, ISBN 0-7864-3462-7, p. 55f.
- ↑ de Ridder-Symoens, Hilde: A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages, Cambridge University Press, 1992, ISBN 0-521-36105-2, pp. 47–55
- ↑ Nove secoli di storia - Università di Bologna
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bologna
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Adria (Rovigo)
Agrigento (provincia)
Alatri
Alberobello
Alessandria
Altamura
Ancona
Ancona (provincia)
Aosta
Arese
Arezzo (provincia)
Ascoli Piceno
Asti (mesto)
Autonómna provincia Bolzano – Horná Adiža
Aversa
Avezzano
Bagno a Ripoli
Barberino di Mugello
Barberino Val d’Elsa
Bari (Apúlia)
Bassano del Grappa
Belluno
Benevento
Bergamo (mesto)
Bocchigliero
Bologna
Bolzano
Borgo San Lorenzo
Brescia (mesto)
Busto Arsizio
Cagliari
Campoformido
Campo dei Fiori (štvrť)
Canale d’Agordo
Carpi
Casale Monferrato
Casoria
Castel del Monte (obec)
Castel Gandolfo
Catania
Catania (provincia)
Catanzaro
Cavalese
Cefalù
Cesena
Cinisello Balsamo
Cinque Terre
Cisano Bergamasco
Cittadella
Civitavecchia
Como (mesto, Lombardsko)
Corno Grande
Correggio (mesto)
Cosenza
Costiera amalfitana
Cremona (mesto)
Cremona (provincia)
Empoli
Eraclea
Faenza
Foggia (mesto)
Foggia (provincia)
Fontana Liri
Forlì
Frosinone
Gallarate
Giugliano in Campania
Gorica
Gran Sasso
Grosseto
Grosseto (provincia)
Ivrea
Janov (Taliansko)
Jesolo
Kampánia
Kapitolské múzeá
L’Aquila
Lamezia Terme
Latina (mesto)
Laureana di Borrello
La Spezia
Lecce
Lecco
Lecco (provincia)
Ligúria
Livorno
Livorno (provincia)
Lodi
Lodi (provincia)
Lucca (provincia)
Magenta (Lombardsko)
Manfredonia
Mantova (mesto)
Maránska lagúna
Maranello
Marsala
Massa-Carrara (provincia)
Messina
Messinský prieliv
Mezzani
Miláno (provincia)
Militello in Val di Catania
Modena
Modica
Molfetta
Monte Cassino
Monte Viso
Monza
Monza e Brianza (provincia)
Národný park Appennino Tosco-Emiliano
Národný park Dolomiti Bellunesi
Národný park Foreste Casentinesi, Monte Falterona a Campigna
Národný park Gargano
Národný park Monti Sibillini
Národný park Pollino
Národný park Val Grande
Nocera Inferiore
Noto (Sicília)
Novara
Olbia
Pádska nížina
Pád (rieka)
Palermo
Palermo (provincia)
Palmaria
Panarea
Parma (Emilia-Romagna)
Pavia
Pavia (provincia)
Perugia
Pesaro
Pescara
Piazza del Duomo (Pisa)
Pisa
Pisa (provincia)
Pistoia
Pistoia (provincia)
Pizza quattro formaggi
Poggio Imperiale
Pontebba
Ponte Buggianese
Pordenone
Portici
Portogruaro
Portovenere
Prato (provincia)
Ragusa
Recanati
Reggio Emilia
Rimini
Riva del Garda
Rometta
Rovigo
Sabbioneta
Salerno
Salisano
Sanremo
San Benedetto del Tronto
San Donà di Piave
San Leo
San Leucio
Sassari
Savona
Siena (provincia)
Siligo
Sondrio
Sondrio (provincia)
Tagliamento
Taliansko
Taormina (Taliansko)
Tarentský záliv
Tarquinia
Terni
Terst
Tinetto
Tino
Tivoli
Trapani
Travagliato
Treviso
Trident (mesto)
Urbino
Valenza
Valle di Ledro
Valle Latina
Val d’Orcia
Val di Noto
Varese
Verbania
Vibo Valentia (mesto)
Vico del Gargano
Villa d'Adda
Vily a záhrady Mediciovcov v Toskánsku
Vinci (mesto)
Voghera
Wikipédia:Šablóny/Výhonky
Zerbolò
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk