A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Plovdiv | |||
Пловдив | |||
mesto | |||
|
|||
Štát | Bulharsko | ||
---|---|---|---|
Oblasť | Plovdiv | ||
Okres | Plovdiv | ||
Nadmorská výška | 130 m n. m. | ||
Súradnice | 42°08′36″S 24°44′56″V / 42,143333°S 24,748889°V | ||
Rozloha | 101,981 km² (10 198 ha) | ||
Obyvateľstvo | 368 983 (2015) | ||
Hustota | 3 618,15 obyv./km² | ||
PSČ | 4000 | ||
Tel. predvoľba | 032 | ||
Poloha na mape Bulharska
| |||
Wikimedia Commons: Plovdiv | |||
Webová stránka: plovdiv.bg | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Plovdiv (bulh. Пловдив) je druhé najväčšie mesto v Bulharsku, hlavné a najväčšie mesto Plovdivskej oblasti. Je administratívnym centrom okresu Plovdiv a dôležitým ekonomickým, dopravným, kultúrnym a vzdelávacím centrom.[1]
Poloha
Mesto sa nachádza vo východnej časti Hornotráckej nížiny na oboch brehoch rieky Marica. Už starý grécky spisovateľ a prozaik ho označil za jedno z najkrajších miest starej Trácie. V súčasnosti sa skladá z dvoch častí, a to zo starého mesta a z nového mesta. Staré mesto sa rozkladá na troch pahorkoch; prvý sa nazýva Nebet Tepe (Strážny pahorok), druhý nesie meno Džambas Tepe (Pahorok umelcov) a tretí Taksim Tepe (Pahorok rozvodí).
Dejiny
Mesto bolo pôvodne tráckou osadou, ktorá niesla meno Eumolpias[2]. V roku 342 pred Kr. túto osadu dobyl macedónsky vládca Filip II. a od tých čias sa mesto volalo Philippolis[3] (aj Filippopolis[4][5] či Filipopolis[6][7]). V čase rímskej nadvlády dostalo názov Trimontium[3] (Mesto troch pahorkov) a stalo sa hlavným mestom rímskej provincie Trácia. Z obdobia rímskej nadvlády sa až do dnešných čias zachovalo množstvo stavebných pamiatok (najmä amfiteáter). Stalo sa významným obchodným a kultúrnym centrom na Balkáne a hralo strategickú úlohu pri obrane Konštantínopolu. V období sťahovania národov bolo niekoľkokrát zničené barbarskými kmeňmi. V roku 447 ho zničili Huni a neskôr ho obsadili Slovania a Bulhari.
V období raného stredoveku bolo striedavo v bulharských a byzantských rukách. Na konci 14. storočia sa mesto stalo súčasťou Osmanskej ríše a pod tureckou nadvládou zostalo až do druhej polovice 19. storočia. V čase vznikania novodobého bulharského štátu sa usilovalo o postavenie hlavného mesta a v období národného obrodenia sa stalo významným centrom národného života Bulharov. Po Berlínskom kongrese (1878) sa stalo centrom osmanskej provincie Východná Rumélia a v roku 1885 bola táto provincia zjednotená s ostatným Bulharskom.
Pamiatky
- Antické divadlo je známa pamätihodnosť z rímskych čias, ktorá sa stáva najčastejším cieľom turistických výprav do tohto mesta. Ešte aj v súčasnosti sa tu zmestí až 3 000 divákov, ktorí si tu môžu pozrieť divadelné predstavenia alebo koncerty. Z amfiteátra je krásny pohľad na pohorie Rodopy.
- Sveta Marina je pravoslávny chrám, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1851 až 1853. Nachádzajú sa v ňom krásne drevorezby a ikony z dielne majstra Stanislava Dospevského.
- Chrám svätých Konštantína a Heleny je významný pravoslávny chrám, ktorý pochádza z tridsiatych rokov 19. storočia. Návštevníkov upútajú najmä prekrásne ikony a nástenné maľby od majstra Zacharija Zografa.
- Katedrála svätého Ľudovíta je rímskokatolícka arcidiecézna katedrála, ktorá pochádza z druhej polovice 19. storočia. Pomenovaná je podľa francúzskeho kráľa a svätca Ľudovíta IX. Na stavbe katedrály môžeme objaviť prvky neoslohov (neoklasicizmu a neobaroka).
- Imaret džamija je moslimská mešita, ktorá bola postavená na začiatku 15. storočia na príkaz sultána Bajezida. Pomenovaná je podľa nocľahárne pre pútnikov (imaret). V časoch osmanskej nadvlády sa mesto stalo prosperujúcim obchodným a kultúrnym centrom. Dnes mešita opäť slúži moslimským veriacim.
- Bačkovský monastier patrí medzi najnavštevovanejšie monastiere na území Bulharska. Založili ho v roku 1083 gruzínski mnísi. Od 14. storočia je opevnený a počas osmanskej nadvlády bol niekoľkokrát vylúpený a zničený. V roku 1604 bol vybudovaný hlavný chrám Sveta Bogorodica. Aj dnes sa v monastieri uskutočňujú pravoslávne bohoslužby.
- pozri aj stránky svetské pamiatky v Plovdive a religiózne pamiatky v Plovdive
Obyvateľstvo
K 15. júnu 2013 žilo v meste 366 779 obyvateľov.[8] Prevažnú časť populácie tvoria Bulhari, ale žijú tu aj príslušníci tureckej a rómskej menšiny.
Partnerské mestá
Referencie
- ↑ avtori Evgeni Dinchev ... et al.. Пътеводител България. София : ТАНГРА ТанНакРа ИК, 2002. ISBN 954-9942-32-5. S. 138. (Bulgarian)
- ↑ Ammianus Marcellinus. Leiden : BRILL, 2009. Dostupné online. ISBN 978-90-04-18037-6. S. 95. (po latinsky)
- ↑ a b NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. Dostupné online. S. 906.
- ↑ Vojenská história. Bratislava : Vydáva Ministerstvo obrany SR, Vojenský Historický Ústav, 2007. Dostupné online. S. 17.
- ↑ Školský atlas svetových dejín. Bratislava : Slovenská kartografia, 1979. Dostupné online. S. 24.
- ↑ RUBIGALLUS, Paulus. Opis cesty do Konštantinopolu a iné básne. Bratislava : Tatran, 1985. Dostupné online. S. 82.
- ↑ Slovenské pohľady. Martin : Matica slovenská, 2006. Dostupné online. S. 94.
- ↑ grao.bg
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plovdiv (mesto)
Externé odkazy
- Oficiálna stránka (po bulharsky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk