Česko-Slovensko (Československo) ↓ 1918 – 1939 1945 – 1992 ↓ vlajka znak
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit
Geografia
Hlavné mesto	Praha
Rozloha	140 446 km² (1921) 127 900 km² (1992)
Najvyšší bod	Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
Najdlhšia rieka	Vltava (430 km)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	14 723 854 (1930) 15 576 550 (1991)
Národnostné zloženie	Česi, Slováci, Nemci (23%, 1921), Maďari (5,5%, 1921), Rusíni (3,4%, 1921), Židia (1,3%, 1921), Poliaci, Rómovia a i.
Jazyky	čeština, slovenčina (úradné jazyky)[pozn 1]
Štátny útvar
Štátne zriadenie	demokratická republika (1918 – 1939), parlamentná republika s obmedzenou demokraciou (1945 – 1948), ľudovodemokratická republika (1948 – 1960), socialistická republika (1960 – 1968), federatívna socialistická republika (1969 – 1990), federatívna republika (1990 – 1992)
Mena	koruna česko-slovenská
Vznik	28. októbra 1918 (vznik Česko-Slovenska)
Zánik	31. decembra 1992 (rozdelenie ČSFR)
Predchádzajúce štáty: Rakúsko-Uhorsko Krajiny českej koruny Dočasná česko-slovenská vláda Huculská republika Nemecké cisárstvo (1871 – 1918) Nástupnícke štáty: Česko Slovensko

Mapa Česko-Slovenska z roku 1919

Česko-Slovensko v rokoch 1920 – 1938

Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky)

Česko-Slovensko v rokoch 1969 – 1990

Dobové predmety

Kupónová známka z ČSFR

Tomáš Garrigue Masaryk

Milan Rastislav Štefánik

Edvard Beneš

Česko-Slovensko^{[pozn 2]} (v rokoch 1918 – 1938 a 1945 – 1990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 1918 – 1992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (1939 – 1945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí.

Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska.^[11] Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami.

Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Dejiny

Periodizácia

Dejiny Česko-Slovenska sa tradične členia najmä dvoma spôsobmi:

1. podľa zriadenia (podrobnejšie pozri kapitolu Zriadenie):

• predvojnové obdobie demokracie: prvá česko-slovenská republika (1918 – 1938)
• predvojnové obdobie čiastočnej demokracie a autonómie Slovenska a Podkarpatska: druhá česko-slovenská republika (1938 – 1939)
• obdobie druhej svetovej vojny (faktický zánik štátu):
  • Protektorát Čechy a Morava a Slovenská republika (1939 – 1945)
  • dočasné štátne zriadenie (1940 – 1945)
• povojnové obdobie čiastočnej demokracie: tretia česko-slovenská republika (1945 – 1948)
• obdobie vlády komunistickej strany (1948 – 1989)
• obdobie demokracie po období vlády komunistickej strany – obdobie ČSFR (1990 – 1992)

Obdobie 1945 – 1960 sa nazýva aj obdobie ľudovej demokracie, obdobie 1960 – 1989 aj socialistické obdobie.

2. podľa oficiálneho názvu štátu (tu trocha zjednodušene – podrobnejšie pozri kapitolu Dobové oficiálne názvy):

• Československá republika/Česko-Slovenská republika (1918 – 1960 s výnimkou rokov 1939 – 1945)
• Protektorát Čechy a Morava a Slovenská republika (1939 – 1945)
• Československá socialistická republika (1960 – 1989)
• Česká a Slovenská Federatívna Republika (1990 – 1992)

Udalosti

Bližšie informácie v článkoch: Vznik Česko-Slovenska a Dejiny Česko-Slovenska

Politická geografia

Česko-Slovensko bolo vnútrozemským štátom v strede Európy. Jeho územie sa rozkladalo približne na území dnešného Česka, Slovenska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.

Po realizácii Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže (t. j. od jesene 1938 do marca 1939) sa štát rozkladal:

• v Česku zmenšenom o Sudety a iné pohraničné územia (pripadli Nemecku a Poľsku),
• na Slovensku zmenšenom o pohraničie (pripadlo Maďarsku, Nemecku a Poľsku), a
• v Podkarpatskej Rusi zmenšenej o južné pohraničie (pripadlo Maďarsku)

Po druhej svetovej vojne sa štát rozkladal na území dnešného Česka a Slovenska.

Susedmi Česko-Slovenska teda boli:

• 1918 – marec 1939: Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko (do mája 1938), Rumunsko
• 1945 – 1992: Nemecko (v rokoch 1949 – 1990 Nemecká spolková republika a Nemecká demokratická republika), Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, ZSSR (resp. v rokoch 1991 – 1992 Ukrajina)

Ostatná geografia, reliéf, vodstvo, geológia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Českého masívu

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Západných Karpát

Štát mal V-Z pozdĺžne podlhovastý tvar. Od východu na západ mal do roku 1939/1945, teda pred stratou Podkarpatskej Rusi, približne 950 km. Priemerná šírka územia v S-J smere bola len okolo 150 km. Geologicky ho tvorilo hercýnske horstvo Českého masívu, alpínske horstvo Západných a sčasti Východných Karpát a v južnej časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi aj výbežky Panónskeho panvového systému.^[12]

Náboženstvo

V Československu prevládala rímskokatolícka cirkev. Na území Česka pôsobili aj Českobratská cirkev evanjelická, Cirkev československá husitská a iné. Na Slovensku zasa aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev a iné. V Československu pôsobili aj gréckokatolícka a pravoslávna cirkev.

Príroda

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rastlinstvo Slovenska

Dobové oficiálne názvy

• 28. 10. 1918 – 14. 11. 1918: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Česko-Slovensko/Československo
• 14. 11. 1918¹  –  5. 3. 1920: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Republika Česko-Slovenská/Republika Československá/Česko-Slovenská republika/Československá republika/Česko-Slovensko/Československo (vo vtedajších medzinárodných zmluvách sa píše názov vo všetkých jazykoch zásadne so spojovníkom); zaužívané skratky RČS / ČSR / (?) Č-SR
• 6. 3. 1920 – 22. 11. 1938: Československá republika/Československo (často písané s prehodeným slovosledom republika Československá – takto aj v zákonoch, napr. v ústave z roku 1920 je hlavný tvar „Československá republika“, ale vyskytuje sa tam aj tvar „republika Československá“); treba poznamenať, že písanie spojovníka bolo naďalej sporné, pretože jeho vynechávanie protirečilo Saintgermainskej mierovej zmluve ^[13]; zaužívaná skratka bola ČSR
• 23. 11. 1938 – 15. 3. 1939: Česko-Slovenská republika/Česko-Slovensko; zaužívaná skratka bola Č-SR alebo (?)ČSR
• (1940 – 1945 a) 1945 – 10. 7. 1960: Československá republika (republika Československá)/Československo, od roku 1945 (?)/1948 polooficiálne aj Československá ľudovodemokratická republika; zaužívaná skratka ČSR
• 11. 7. 1960 – 28. 3. 1990: Československá socialistická republika/Československo; zaužívaná skratka ČSSR
• 29. 3. – 22. 4. 1990: Česko-slovenská federatívna republika (po slovensky) / Československá federativní republika (po česky); na Slovensku sa začal (až do 1992) všeobecne používať krátky tvar Česko-Slovensko, kodifikovaný začiatkom roka 1991 Pravidlami slovenského pravopisu, v Česku naďalej tvar Československo; pozri aj pomlčková vojna
• 23. 4. 1990 – 31. 12. 1992: Česká a Slovenská Federatívna Republika (po slovensky) / Česká a Slovenská Federativní Republika (po česky) – tento názov sa písal (výnimočne, teda v rozpore s tradičnými pravidlami českého aj slovenského pravopisu) so všetkými začiatočnými písmenami veľkými; zaužívaná skratka ČSFR

¹:Štát bol 14. 11. vyhlásený za republiku.

Štátne symboly

Bližšie informácie v hlavnom článku: Štátny znak Česko-Slovenska

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hymna Česko-Slovenska

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vlajka Česko-Slovenska

Zriadenie

• 1918 – jeseň 1938: demokratická republika, unitárny štát
• jeseň 1938 – marec 1939: demokratická republika s autoritatívnymi črtami, federatívny štát (asymetrická federácia – existovala autonómna Slovenská krajina a autonómna Podkarpatská Rus, ale ostatné územie nemalo autonómiu)
• 1940 – 1945: vláda v exile – pozri dočasné štátne zriadenie
• 1945 – 1948: demokratická republika s autoritatívnymi črtami (oficiálne tzv. ľudová demokracia), centralistický štát
• 1948 – 1968: republika, komunistický štát (oficiálne do júla 1960 ľudová demokracia, odvtedy socializmus)
• 1969 – 1989: republika, komunistický štát (oficiálne socializmus), federatívny štát (federácia Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky)
• 1990 – 1992: demokratická republika, federatívny štát (federácia Českej republiky a Slovenskej republiky)

Ústavy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Česko-slovenská ústava

Hlavné mestá

• celý štát: Praha
• pre hlavné časti:
  • Česko (od 1. 1. 1969 Česká socialistická republika resp. od marca 1990 Česká republika): od 1. 1. 1969 Praha
  • Slovensko (od 1. 1. 1969 Slovenská socialistická republika resp. od marca 1990 Slovenská republika): od 22. 3. 1968 Bratislava

Administratívne členenie

Krajiny a župy (1918/1919 – 31. 12. 1922)

Bolo ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), t. j.:

• dnešné Česko: Česká krajina, Moravská krajina a Sliezska krajina
• dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: župy – pozri župa (Česko-Slovensko)

Napriek dohodám nenastalo žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Krajiny a veľžupy (1. 1. 1923 – 1. 7./1. 12. 1928)

Členenie bolo takéto:

• dnešné Česko: ako 1918 – 1922
• dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: vytvorené tzv. veľžupy (oficiálne župy) – pozri župa (Česko-Slovensko)

Napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Krajiny (1. 7./1. 12. 1928 – 14./15. 3. 1939)

Územie bolo administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (pozri krajinské zriadenie):

• Zem Česká/Česká zem (Česká krajina) – t. j. Čechy (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku)
• Zem Moravskosliezska/Moravskosliezska zem (Moravsko-sliezska krajina) – t. j. Morava a České Sliezsko (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku, a od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku)
• Krajina Slovenská/Slovenská krajina  – t. j. Slovensko (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova, ktoré patrili od roku 1918 Maďarsku; od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku, od 10. 10. 1938 bez Devína a Petržalky, ktoré pripadli Nemecku, od 5. 11. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Maďarsku)
• Podkarpatská Rus (Podkarpatskoruská krajina) – t. j. Podkarpatská Rus (od 5. 11. bez pohraničia, ktoré pripadlo Maďarsku)

Od jesene 1938 navyše Slovensko (6. 10. 1938, pozri aj Žilinská dohoda) a Podkarpatská Rus (11.10.1938; od novembra už pod názvom Karpatská Ukrajina) dostali postavenie autonómnych krajín.

Krajiny (apríl 1945 – 24. 12. 1948/1. 1. 1949)

Ako pred jeseňou 1938 (od 29. 6. 1945 bez územia Podkarpatskej Rusi, ktoré pripadlo ZSSR)

Kraje (24. 12. 1948/1. 1. 1949 – 30. 6. 1960)

Členenie na kraje – pozri kraj (1949 – 1960).

Kraje a republiky (1. 7. 1960 – 31. 12. 1992)

Členenie na (väčšie) kraje – pozri kraj (1960 – 1990).

Od 1. 1. 1969 navyše federatívne rozdelenie na Českú socialistickú republiku (od 6. marca 1990 Českú republiku) a Slovenskú socialistickú republiku (od 1. marca 1990 Slovenskú republiku) – pozri aj Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii.

Na území Slovenska boli kraje zrušené od 1. 7. 1969 do 28. 12. 1970 a znova zrušené od 20. 12. 1990.

Pozri aj: okres, obec, obvod

Predstavitelia

• Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska
• Zoznam prezidentov Česko-Slovenska
• Zoznam vodcov Komunistickej strany Česko-Slovenska
• Zoznam ministrov zahraničných vecí Česko-Slovenska
• Zoznam vlád Česko-Slovenska
• Zoznam predsedov vlád Slovenska
• Zoznam predsedov slovenských parlamentov
• Zoznam predsedov vlád Česka

Hospodárstvo a politika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Koruna česko-slovenská

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Česko-Slovenska

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam volieb na Slovensku

Literatúra

Bližšie informácie v hlavnom článku: Česká literatúra

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenská literatúra

Poznámky

1. ↑ 29. 2. 1920 – 9. 10. 1938 oficiálne „jazyk československý“, s českým a slovenským znením, ale de facto sa rozlišovala čeština a slovenčina; do 1939 pre územie Podkarpatskej Rusi (aj?) „ľudový jazyk“ (t. j. de facto rusínčina a modifikovaná ruština)
2. ↑ Z hľadiska súčasnej pravopisnej úpravy slovenského jazyka platí:
   • kodifikačná príručka Pravidlá slovenského pravopisu (2013) uvádza iba tvar „Česko-Slovensko“,^[1]
   • kodifikačná príručka Krátky slovník slovenského jazyka (2020) heslo „Česko-Slovensko“ neuvádza, uvádza iba heslá „československý“ („český a slovenský v jednote, t. j. (v duchu čechoslovakizmu) popierajúci národný princíp“)^[2] a „česko-slovenský“ („český a slovenský al. slovenský a český; k názvu býv. štátu Česko-Slovensko“),^[3]
   • Slovník súčasného slovenského jazyka (A – G, 2015) uvádza obe tvary „Česko-Slovensko, Československo“, pričom ďalej rozlišuje odlišné písanie dlhého názvu štátu podľa historického obdobia („1918 – 1938 a 1945 – 1960 Československá republika, skr. ČSR, 1938 – 1939 Česko-Slovenská republika, 1960 – 1990 Československá socialistická republika, skr. ČSSR, 1990 – 1992 Česká a Slovenská Federatívna Republika, skr. ČSFR“),^[4]
   • jazyková poradňa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied odporúča pri písaní postupovať podľa vyššie citovaného Slovníka súčasného slovenského jazyka,^[5]
   • jazykovedec PaedDr. Matej Považaj, CSc., redaktor Pravidiel slovenského pravopisu, v tejto veci uvádza: „Súčasné základné jazykové príručky zvyčajne uvádzajú obidva spôsoby písania názvu spoločného štátu a s ním súvisiaceho prídavného mena, niekedy aj s príslušným vysvetlením. Závisí od autora textu, ktorý spôsob písania si zvolí (spôsob písania často odzrkadľuje aj postoj autora k pomenúvaným entitám). Pri presnom citovaní dokumentov však treba rešpektovať dobový stav písania.“^[6]
   Napr. Encyclopaedia Beliana (Č – Eg, 2003) uvádza heslo o štáte v celom období jeho trvania pod názvom „Česko-Slovensko“ a v úvode hesla uvádza „Česko-Slovensko, 1918–38 a 1945–60 Československá republika (ČSR), aj Republika československá (RČS), 1938–39 Česko-Slovenská republika, 1960–90 Československá socialistická republika (ČSSR), 1990–92 Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR)“.^[7] V názvoch iných hesiel Encyclopaedia Beliana používa zápis so spojovníkom len pri hesle „česko-slovenské vojsko“ (ozbrojené sily v rokoch 1918 – 1920)^[8] a v texte iných hesiel uvádza aj tvar Československo (napr. „Atlantická charta“,^[9] „Karabin, Dan“^[10]). .

Referencie

1. ↑ Česko-Slovensko. In: Pravidlá slovenského pravopisu. 4., nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1331-2.
2. ↑ československý. In: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária (eds.). Krátky slovník slovenského jazyka. 5., dopl. a upr.. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. ISBN 978-80-8128-261-4.
3. ↑ česko-slovenský. In: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária (eds.). Krátky slovník Slovenského jazyka. 5., dopl. a upr.. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. ISBN 978-80-8128-261-4.
4. ↑ Česko-Slovensko, Československo. In: Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra (eds.). Slovník súčasného slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4. Zväzok A-G.
5. ↑ Jazyková poradňa : Ako mám správne písať v odbornej práci názvy ČSR v jednotlivých obdobiach vrátane skratiek? online. Bratislava: Petit Press, 2013-02-01, cit. 2022-09-13. Dostupné online.
6. ↑ POVAŽAJ, Matej. Pravopis názvu bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Quark (Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR), 2016-08-25. Dostupné online cit. 2022-09-13.
7. ↑ Česko-Slovensko. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
8. ↑ česko-slovenské vojsko. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
9. ↑ Atlantická charta. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
10. ↑ Karabin, Dan. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp).
11. ↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp. 8 - 52, 57 - 120, 124 - 128, 140 - 148, 184 - 210
12. ↑ Fordinál, K., Nagy, A., Maglay, J. a Malík, P., 2019: Československo na prehľadných geologických mapách. Geologické práce, Správy 133, s. 107 - 122
13. ↑ Interpellácia poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov vláde o spôsobu písania názvu Česko-Slovenskej republiky, (posledný príspevok)

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 
• Česko
• Slovensko
• planétka (2315) Czechoslovakia

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Česko-Slovensko
• Wikislovník ponúka heslo Česko-Slovensko.

Česko-Slovensko (dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo)
	Pred 1918	1918 – 1938	1938 – 1939	1939 – 1945	1945 – 1948	1948 – 1960	1960 – 1990	1990 – 1991	1991 – 1992	1993
Čechy Morava časť Sliezska	súčasť Predlitavska	Československá republikaa ČSR	Ríšska župa Sudetyb (súčasť Nemecka)		Československá republikae ČSR	Československá republikaf ČSR	Československá socialistická republikag ČSSR	Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR		Česká republika ČR
			Česko-Slovenská republikac Č-SR	Protektorát Čechy a Morava
Slovensko	súčasť Uhorska (Zalitavska)			Slovenská republika 1939 – 1945						Slovenská republika SR
				súčasť Maďarskad
Podkarpatská Rus					Zakarpatská oblasťh (súčasť Sovietskeho zväzu)				Zakarpatská oblasťi (súčasť Ukrajiny)
	Rakúsko-Uhorsko			ČSNV v Paríži a Londýne (1939 – 1940), Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945)
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. b Územie anektované Nemeckom na základe Mníchovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938. c V historiografii známa ako druhá republika. Slovensko a Podkarpatská Rus získali autonómne postavenie ústavnými zákonmi z 22. októbra 1938. Slovensko malo de facto autonómne postavenie už od 6. októbra 1938 (Žilinská dohoda). d Južná časť Slovenska bola anektovaná Maďarskom a Nemeckom na základe prvej viedenskej arbitráže, Podkarpatská Rus bola anektovaná vojensky na základe dohody medzi Maďarskom a nacistickým Nemeckom. e V historiografii známa ako tretia republika. Išlo o režim obmedzenej demokracie so značným zahraničným vplyvom Sovietskeho zväzu.					f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. g Začiatkom 60. rokov nastúpilo reformné hnutie (medzníkom rok 1963), ktoré vyvrcholilo v roku 1968 pokusom o reformu, najmä o čiastočnou demokratizáciou režimu (pražská jar), čo bolo zvrátené inváziou vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Nastáva obdobie tzv. normalizácie (do roku 1989) a vojenskej okupácie Sovietskym zväzom (do roku 1991). Od roku 1969 bola ČSSR formálne federáciou pozostávajúcou z Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Dôsledkom Nežnej revolúcie v novembri až decembri 1989 došlo k pádu komunistického režimu. h Oblast Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (USSR), republiky Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). i Oblast Ukrajiny.