Zalitavsko

Krajiny svätoštefanskej koruny
A Magyar Szent Korona Országai

↓

1867 – 1918

↓

vlajka

znak

Hymna: Himnusz

Motto: Regnum Mariae Patrona Hungariae

Geografia

Uhorské kráľovstvo

Chorvátsko-slavónske kráľovstvo

Hlavné mesto

Budapešť

Obyvateľstvo

Jazyky

Úradné: maďarčina, chorvátčina, taliančina
Ostatné: bosniačtina, severocentrálna rómčina, nemčina, poľština, rumunčina, stará bieloruština, srbčina, slovenčina, slovinčina, jidiš

Náboženstvo

rímskokatolícka cirkev, kalvinizmus, luteránstvo, pravoslávie, východná katolícka cirkev, unitárstvo, judaizmus

Štátny útvar

Štátne zriadenie

konštitučná monarchia

Materský štát

Rakúsko-Uhorsko

Mena

rakúsky zlatý (1867 – 1892)
koruna (1892 – 1918)

Vznik

8. júna 1867 (po rakúsko-uhorskom vyrovnaní)

Zánik

31. októbra 1918 (Astrová revolúcia/rozpad Rakúsko-Uhorska)
13. novembra 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v Uhorsku)
16. novembra 1918 (vyhlásenie Maďarskej ľudovej republiky)

Predchádzajúce štáty:

	Kráľovské Uhorsko
	Rakúske cisárstvo
	Sedmohradské veľkokniežatstvo

Nástupnícke štáty:

	Prvá maďarská republika
	Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov
	Prvá česko-slovenská republika
	Druhá poľská republika
	Rumunské kráľovstvo
	Talianske regentstvo Carnaro

Zalitavsko (iné názvy: Translajtánsko^[1], Translajtánia^[2]^[3]; staršie: Translajtania^[4], Zaľutavsko^[5], Krajiny za Ľutavou^[4]^[6]; lat. Transleithania, nem. Transleithanien) bol neoficiálny názov pre Krajiny svätoštefanskej koruny (vlastné Uhorsko, Chorvátsko-Slavónsko a Rijeku), teda pre uhorskú časť Rakúsko-Uhorska (Uhorské kráľovstvo v širšom zmysle), od rakúsko-uhorského vyrovnania (1867) do zániku Rakúsko-Uhorska (1918). Názov je odvodený od rieky Litava (=Ľutava; maď. Lajta, nem. Leitha), po ktorej prebiehala hranica medzi rakúskou a uhorskou časťou dualistickej Rakúsko-uhorskej monarchie.

Pozri aj

Predlitavsko

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zalitavsko

Zdroje

↑ Zalitavsko. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI T-Ž. Bratislava : Veda, 1982. 853 s. S. 493.
↑ MOJDIS, J. Francúzska historiografia 19. storočia o Slovákoch. In: Ročenka Katedry dejín FHPV PU 2003. S. 29
↑ CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej. 1902. S. 359
↑ ^a ^b Kožehuba, J. Zemepis pre nár. školy. Turč. Sv. Martin 1872. S. 31
↑ Zaľutavsko. In: Česko-německý slovník Fr. Kotta 7, S. 1113
↑ RADLINSKY, Ondrej. Skolnik. obsahujuci hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prirodopis .... : Mechitaristendr., 1871. 330 s. S. 34.

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Zalitavsko. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI T-Ž. Bratislava : Veda, 1982. 853 s. S. 493.

[2] MOJDIS, J. Francúzska historiografia 19. storočia o Slovákoch. In: Ročenka Katedry dejín FHPV PU 2003. S. 29

[3] CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej. 1902. S. 359

[K-4] Kožehuba, J. Zemepis pre nár. školy. Turč. Sv. Martin 1872. S. 31

[5] Zaľutavsko. In: Česko-německý slovník Fr. Kotta 7, S. 1113

[6] RADLINSKY, Ondrej. Skolnik. obsahujuci hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prirodopis .... : Mechitaristendr., 1871. 330 s. S. 34.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]