A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Československá socialistická republika
| |||||||
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska | |||||||
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí | |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
127 900 km²
| ||||||
Najvyšší bod
|
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
| ||||||
Najdlhšia rieka
|
Vltava (430 km)
| ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
15 624 021 (v roku 1989)[1]
| ||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
štátny ateizmus
| |||||||
Štátny útvar | |||||||
Vznik
|
|||||||
Zánik
|
|||||||
|
Československá socialistická republika (skratka: ČSSR) bol oficiálny názov Česko-Slovenska od 11. júla 1960 do 29. marca 1990. Česko-Slovensko bolo v tom čase (presnejšie: do decembra 1989) socialistickým (od roku 1969 aj federatívnym) štátnym útvarom na území dnešného Česka a Slovenska.
V roku 1990 bol názov nakrátko nahradený názvom Česko-slovenská federatívna republika (pozri pomlčková vojna) a potom natrvalo názvom Česká a Slovenská Federatívna Republika.
Dejiny
Ústava Československej socialistickej republiky z roku 1960 zaviedla nový názov štátu Československá socialistická republika, nové štátne symboly, zakotvila ako štátne zriadenie socializmus a vedúcu úlohu KSČ. V druhej polovici 60. rokov sa vtedajšie vedenie štátu pokúsilo vykonať ekonomické reformy, ktoré mali viesť k zvýšeniu efektívnosti národného hospodárstva (pozri ekonóm Ota Šik). V tejto dekáde bola plne dokončená kolektivizácia poľnohospodárstva, ktoré sa stabilizovalo a poľnohospodárska produkcia sa začala zvyšovať. Významným krokom bolo zahájenie industrializácie Slovenska.
Snahy o ekonomické reformy sa ďalej rozvinuli v roku 1968 a vyústili v obrodný proces demokratizácie spoločnosti, zvaný tiež Pražská jar, ktorý bol pokusom vtedajšej KSČ o tzv. socializmus s ľudskou tvárou. Táto snaha vtedajšieho vedenia štátu, ktorá mala medzi obyvateľstvom širokú podporu, však bola zmarená vpádom vojsk Varšavskej zmluvy dňa 21. augusta 1968.
Dňa 1. januára 1969 sa Česko-Slovensko stalo federáciou dvoch suverénnych štátov, Česka a Slovenska.
Sedemdesiate roky sa niesli v znamení tzv. normalizácie, čo bol proces vedúci k zastaveniu demokratizácie spoločnosti a návrat k stavu pred obrodným procesom. V 70. rokoch bol normalizačný režim veľmi silný. Hospodárstvo zaznamenalo v prvej polovici 70. rokov pomerne vysokú dynamiku rastu, ktorá sa však v závere tejto dekády postupne znižovala. Počiatočné ekonomické úspechy režimu umožnili zvýšiť výdavky v sociálnej oblasti. Štát investoval do rozsiahlej bytovej výstavby. To sa okrem iného prejavilo aj výrazným zvýšením pôrodnosti (najvyšší počet narodených detí bol zaznamenaný v roku 1974 a doteraz nebol prekonaný). V tomto období bola dokončená industrializácia Slovenska, mechanizácia poľnohospodárstva a naša krajina sa stala v základných potravinách plne sebestačná. V priemysle dochádzalo k ďalšiemu rozširovaniu sortimentu výroby tak, aby sme nemuseli tieto výrobky dovážať zo zahraničia, a to najmä v strojárstve, čo so sebou prinášalo rastúce zaostávanie technickej úrovne produkcie. Ekonomika veľkosti ČSSR nebola schopná držať krok v takom širokom zábere výroby a v spojení s neexistenciou konkurencie viedlo k rastúcim problémom predať našu produkciu do západných krajín a tým k silnejúcemu nedostatku devízových prostriedkov. V tomto období došlo k definitívnemu vyčerpaniu možností extenzívneho rastu ekonomiky, kedy boli do výroby nasadené všetky ľudské rezervy, vrátane vysokej zamestnanosti žien, dôchodcov a pod. Ďalší rast ekonomiky tak bol možný už len zvýšením technologickej úrovne produkcie, zavádzaním automatizácie a pod., čo sa vďaka absencii tlaku na efektivitu v centrálne plánovanej ekonomike nedarilo. V politickej oblasti dochádzalo k stupňovaniu tlaku na odporcov režimu. Represie síce neboli tak kruté ako v 50. rokoch, nedochádzalo už k popravám odporcov režimu, ale napriek tomu režim tvrdo postihoval akékoľvek náznaky iného ako oficiálneho názoru (najznámejšia akcia tohto druhu bola napr. anticharta v roku 1977). V tomto období sa prevažná väčšina národa dobrovoľne podrobila a aktívne sa zúčastňovala všetkých prorežimných podujatí ako boli spartakiády, prvomájové demonštrácie pod.
V osemdesiatych rokoch sa začala prejavovať hospodárska stagnácia, ale aj spoločenský a kultúrny úpadok zo sedemdesiatych rokov.
Po sérii protirežimných demonštrácií sa nakoniec v novembri 1989 komunistický režim zrútil. Socialistické Česko-Slovensko sa začalo otvárať okolitému svetu a vydalo sa na cestu k demokracii a trhovému hospodárstvu.
V marci 1990 sa názov štátu zmenil na Česko-slovenská federatívna republika a v apríli na Česká a Slovenská Federatívna Republika.
Galéria
Spartakiáda v roku 1960
Pohľad na mesto Lučenec, 1961
Michalská brána v Bratislave, 1965
Horiaci sovietsky tank v uliciach Prahy, 1968
Bežecký štadión počas Majstrovstiev sveta v lyžovaní v severských disciplínach 1970 na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách
Náměstí Svobody v Brne, 1975
Kvety, vlajky a dav ľudí na Václavskom námestí v Prahe počas Nežnej revolúcie, 1989
Referencie
- ↑ a b Brian Hunter. The Statesman's Year-Book 1991-92. 128 . vyd. Praha : Palgrave Macmillan UK, 1991. 1 728 s. ISBN 978-0-230-27120-3. S. 408.
Literatúra
- RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století: spolupráce a konflikty 1914-1992. Praha : Vyšehrad, 2012. 688 s. ISBN 978-80-7429-133-3.
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československá socialistická republika na českej Wikipédii.
Česko-Slovensko (dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo) | ||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pred 1918 | 1918 – 1938 | 1938 – 1939 | 1939 – 1945 | 1945 – 1948 | 1948 – 1960 | 1960 – 1990 | 1990 – 1991 | 1991 – 1992 | 1993 | |
Čechy Morava časť Sliezska |
súčasť Predlitavska | Československá republikaa ČSR |
Ríšska župa Sudetyb (súčasť Nemecka) |
Československá republikae ČSR |
Československá republikaf ČSR |
Československá socialistická republikag ČSSR |
Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR |
Česká republika ČR | ||
Česko-Slovenská republikac Č-SR |
Protektorát Čechy a Morava | |||||||||
Slovensko | súčasť Uhorska (Zalitavska) | Slovenská republika 1939 – 1945 | Slovenská republika SR | |||||||
súčasť Maďarskad | ||||||||||
Podkarpatská Rus | Zakarpatská oblasťh (súčasť Sovietskeho zväzu) |
Zakarpatská oblasťi (súčasť Ukrajiny) | ||||||||
Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945) | ||||||||||
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. |
f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československá socialistická republika
Ľubomír Reiter
Švédsko
1. júl
1. jún
10. august
10. február
10. november
10. október
10. september
11. február
11. máj
12. apríl
12. august
12. január
12. október
12. september
13. apríl
13. jún
13. máj
13. marec
14. september
15. júl
15. január
15. november
16. apríl
16. august
16. jún
16. máj
17. október
18. august
18. február
18. júl
18. marec
18. november
19. storočie
1969
1970
1971
1972
1972 na Slovensku
1973
1974
1975
1975 na Slovensku
1976
1977
1978
1979
2. august
2. júl
2. október
20. január
20. október
20. storočie
2004
2006
2008
2011
2015
21. január
21. máj
21. storočie
22. júl
22. november
22. október
23. apríl
23. júl
24. február
24. máj
24. marec
24. september
25. august
25. január
26. apríl
26. marec
26. október
27. január
27. september
28. apríl
28. jún
28. október
29. apríl
29. november
3. august
3. december
30. júl
30. január
30. máj
31. august
4. jún
4. marec
5. apríl
5. október
6. apríl
6. august
6. jún
6. november
6. október
60. roky 20. storočia
7. júl
7. jún
7. október
7. september
70. roky 20. storočia
8. júl
8. október
8. september
80. roky 20. storočia
9. august
9. február
9. júl
9. máj
9. marec
9. november
Adam Ledwoń
Adrian Voinea
Alanis Morissettová
Albert Claude
Alessandro Del Piero
Alyson Hanniganová
Amber Vallettová
Andrei Pavel
Andrej Anatolievič Mezin
Andrej Danko
Andrej Olegovič Medvedev
Antony Hewish
Barry Cowan
Bear Grylls
Belgicko
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Chad Kroeger
Christian Bale
Chris Pronger
Cristina Torrensová Valerová
Daniel Medo
Demokracia
Desaťročie
Didier Cuche
Diktatúra
Dinu Pescariu
Doprava
Eisaku Sató
Elizabeth Banks
Ernő Rubik
Etiópia
Eyvind Johnson
Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)
Fitnes
Florenc (stanica pražského metra)
Frankfurt nad Mohanom
Fredrik Modin
Friedrich Hayek
Futbal
Gábor Gál
Gábor Zavadszky
George Emil Palade
Grécko
Gunnar Myrdal
Haile Selassie
Harry Martinson
Hišám Al-Karrúdž
Hilary Swanková
Irina Spîrleová
Ivan Trabalík
Ján Krošlák
Ján Lipiansky
Ján Plch
Ján Pleva
Janette Husárová
Japonsko
Jaroslav Špaček
Jaroslav Huleš
Jaroslav Slávik (producent)
Jefferson Pérez
Jeff Strasser
Jevgenij Alexandrovič Kafeľnikov
Jim Thomas
Joaquin Phoenix
Jozef Gönci
Julian Knowle
Julien Boutter
Juraj Červenák
Kódži Murofuši
Kačerov (stanica pražského metra)
Kamil Susko
Karol Kučera
Kenny Jönsson
Kultúra (spoločenské vedy)
Laura Pausini
Lavína
Linka C (pražské metro)
Lucas Arnold Ker
Mahéš Bhúpati
Majstrovstvá sveta vo futbale 1974
Malta
María Ventová-Kabchiová
Marcel Hanzal
Marek Forgáč
Marek Uram
Marián Miezga
Marije Cornelissenová
Marta Jandová
Martin Fedor
Martin Kuruc
Martin Ryle
Martin Tešovič
Massimo Bertolini
Maurice Greene (atlét)
Mengusovská dolina
Michal Habaj
Miroslav Šatan
Miroslav Šimonovič
Monarchia
Monika Hilmerová
Mosé Navarra
Nemecko
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Ole Einar Bjørndalen
Organizácia Spojených národov
Organizácia za oslobodenie Palestíny
Oskar Rózsa
Paul John Flory
Pavol Demitra
Pedro Horrillo
Penélope Cruzová
Peter Korčok
Peter Pucher
Petter Solberg
Podolínec
Portugalsko
Pražské metro
Radoslav Hecl
Raphaël Poirée
Referendum
René Sommerfeldt
Revolúcia
Robert Kovač
Rodrigo Laviņš
Rubikova kocka
Ryan Phillippe
Sacha Hatala
Sergej Anatolievič Jerkovič
Sergej Rudoľfovič Šabanov
Sergej Viktorovič Gončar
Simon Aspelin
Slovensko
Socializmus
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Stará Ľubovňa (okres)
Storočie
Terakotová armáda
Thomas Enqvist
Tibor Višňovský
Tor Arne Hetland
Východoslovenský kraj
Vladimír Leitner
Voľby
Vojtech Bachleda
Vysoké Tatry (pohorie)
Werner Eschauer
Zali Steggallová
Zhanna Friske
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk