A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ota Šik | |
český ekonóm a politik | |
Narodenie | 11. september 1919 Plzeň, Česko |
---|---|
Úmrtie | 22. august 2004 (84 rokov) St. Gallen, Švajčiarsko |
Ota Šik (* 11. september 1919, Plzeň – † 22. august 2004, Sankt Gallen, Švajčiarsko) bol český komunistický ekonóm a politik Pražskej jari. Do povedomia vošiel ako tvorca hospodárskych reforiem, neskôr často označovaných ako tretia cesta, ktorý emigroval do Švajčiarska.
Životopis
Ako syn židovských rodičov vyrastal v dvojjazyčnom (českom a nemeckom) prostredí. V rokoch 1924 až 1936 navštevoval základnú školu v Tepliciach. V roku 1933 začal študovať maľbu na Akadémii výtvarného umenia v Prahe. Školu však už v nasledujúcom roku musel opustiť a ďalej sa vzdelával vo večerných kurzoch. Od roku 1936 pracoval pre niekoľko firiem aj ako maliar. Od roku 1939 sa politicky angažoval proti nemeckej okupácii. V roku 1940 vstúpil ako nezamestnaný do KSČ. O rok neskôr až do konca vojny bol väznený v koncentračnom tábore Mauthausen.
Od roku 1961 pôsobil ako riaditeľ Ekonomického ústavu ČSAV. V roku 1962 bol zvolený do ústredného výboru KSČ, od roku 1964 riadil štátnu a stranícku komisiu pre hospodárske reformy.
V apríli 1968 ho Alexander Dubček menoval zástupcom ministerského predsedu a koordinátorom hospodárskych reforiem (čo v Moskve vyvolalo silné reakcie a vyjadrenie o reštaurácii kapitalizmu v Československu). Po stroskotaní Pražskej jari emigroval do Švajčiarska. Od roku 1970 pracoval ako pedagóg v Bazileji a Manchesteri a neskôr ako profesor ekonómie na Vysokej škole hospodárskych a sociálnych vied v Sankt Gallene vo Švajčiarsku.
Po novembri1989 ho prizval vtedajší podpredseda federálnej vlády Valtr Komárek na diskusie o ekonomických reformách. Šik bol zástancom tzv. tretej cesty. Bol za okamžitú liberalizáciu cien, ale zároveň pre pomalšiu liberalizáciu zahraničného obchodu.
K jeho záľubám patrilo maľovanie obrazov. V deväťdesiatych rokoch sa v Prahe uskutočnili jeho dve retrospektívne výstavy.
Jeho synom je švajčiarsky architekt Miroslav Šik, profesor na ETH v Zürichu.
Princípy Šikovej ekonomickej reformy
Hlavné tézy reformy boli pripravené na jeseň 1964 a v januári 1965 ich schválilo vedenie KSČ, do praxe ich začali implementovať už roku 1966. Historik SAV Miroslav Londák vysvetľuje podstatu Šikovej reformy nasledovne[1]:
- Vedenie KSČ už nebude zasahovať do riadenia podnikovej sféry tak direktívne, ako v predchádzajúcom období. Podniky sa mali riadiť prostredníctvom podnikových rád, ktoré mali tvoriť zamestnanci, a tiež prostredníctvom odborníkov, manažérov.
- Z centra sa malo určovať len najdôležitejšie makroekonomické smerovanie.
- Podniky mohli začať samostatne pôsobiť na trhu i zahraničnom. Mali mať možnosť kooperovať priamo, bez ústredných sprostredkovateľských organizácií.
Reforma už v roku 1967 priniesla konkrétne efekty. Podľa Londáka však bola neakceptovateľná pre Moskvu[1]:
"Brežnev a spol. dobre vedeli, že ak sa obmedzí riadenie hospodárstva komunistickou stranou, naruší sa celý systém riadenia spoločnosti, čo v dôsledkoch mohlo znamenať pád celého režimu ako takého. A takýto vývoj v Československu by znamenal ohrozenie komunistického režimu v rámci celého východného bloku. Aj preto nakoniec prišlo k okupácii,"
Pražská jar
Patril k protagonistom reforiem Pražskej jari. V rámci svojich funkcií sa zaoberal prípravou hlavne hospodárskych novín. Niektoré zásadné výroky, zverejnené v Akčnom programe strany, pochádzajú od neho. V širokej verejnosti sa stal veľmi známy a populárny počas jari 1968, kedy v Česko-slovenskej televízii mal vlastnú reláciu, v ktorej zrozumiteľne a populárne vysvetľoval zásady hospodárskych reforiem (a v dôsledku toho i veľa aspektov politických zmien); pojmy ako „tretia cesta“ a model ľudskej „hospodárskej demokracie“ vošli do povedomia širokej verejnosti.
I v dôsledku jeho ďalších publikácií, zverejnených v emigrácii, bol Šik a jeho model hospodárskych reforiem často kritizovaný z viacerých strán ako neuskutočniteľný, iluzionistický alebo ako silno kapitalistický.
Referencie
- ↑ a b Komunistický režim mala v 60-tych rokoch zmeniť aj ekonomická reforma. TERAZ.sk, 1970-01-01. Dostupné online .
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ota Šik na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk