Pezinské kúpele

	Pezinské kúpele
	bývalé železité kúpele
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Pezinok
Mesto	Pezinok
Mestská časť	Cajla
Poloha	Malacká cesta 63; 902 18 Pezinok-Cajla (areál Pinelovej nemocnice)
- súradnice	48°18′56″S 17°15′12″V / 48,315471°S 17,253262°V
Vznik	1590
Zánik	1923 (kúpele)
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Bratislavského kraja
	Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°18′56″S 17°15′12″V / 48,315471°S 17,253262°V

Pezinské kúpele (iné názvy: kúpele v Pezinku, Pezinské železité kúpele, Železité kúpele (v Pezinku); historické názvy: Pezinský kúpeľ, Železný kúpeľ (v Pezinku), Železné kúpele (v Pezinku); nem. Bösinger Bad, Bad Bösing, Bösinger Eisenbad; maď. Bazinfürdő, Bazini Vasfürdő ^[1]^[2]^[3]^[4]^[5]) sú zaniknuté železité kúpele na okraji historickej obce Cajla, dnes už mestskej časti Pezinka. V ich areáli bola v 20. rokoch 20. storočia zriadená psychiatrická nemocnica, neskôr prestavená do podoby dnešného areálu Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o týchto kúpeľoch pochádza z roku 1590. Pôvodné drevené budovy kúpeľov dalo mesto prestavať v roku 1777 na moderné kúpele s potrebným vybavením. Voda mala podľa vtedajších lekárov výborné vlastnosti pri kožných ochoreniach, ale aj kĺbových. Vtedajśí mestský lekár J. J. Torkoš o nej povedal, že

„

Pezinská kúpeľná voda otvára póry a lieči ostrosť a kyslosť, zdĺhavé horúčky, vyrážky a rany, je močopudná a lieči obličkový piesok, taktiež vodnatieľku, kĺbové bolesti, ochrnutia

“

Už len tento výpočet liečivých vlastností vysvetľuje prečo boli Pezinské kúpele jedny z najobľúbenejších kúpelov v Uhorsku. Táto popularita im ale neprinášala len slávu ale aj celkom slušný príjem do mestskej pokladnice.

Zánik

Kúpele zanikli po prvej svetovej vojne v roku 1923. Budovy sa neskôr stali súčasťou Afilovaného ústavu bratislavskej klinky pre duševne chorých (dnes Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela). Koncom 20. storočia boli zrekonštruované a v súčasnosti aj s okolím chátrajú.

V populárnej kultúre

Exteriér budovy sa objavil vo filme Sviňa ako fiktívne resocializačné centrum na Handlovskej ulici v Pezinku.

Literatúra

KORABINSKÝ, Ján Matej. Geograficko-historický a tovarový lexikon Uhorska. : , 1786.

Referencie

↑ Pezinské železné kúpele . milujempezinok.sk, 2019-03-23, . Dostupné online. Archivované 2019-08-12 z originálu. (Poznámka: V texte uvedený údajný maďarský názov Bazinfürdőböl je v skutočnosti len genitív slova Bazinfürdő)
↑ (c) A2Group 2007 | www.a2.sk. O pezinských kúpeľoch - Časopis Pezinčan . pezincan.pezinok.sk, . Dostupné online.
↑ ŠIMONČIČ, J. Kúpele v Pezinku. In: Balneologický spravodaj 1983. Piešťany : Balneologické múzeum, 1984, s. 138-140
↑ JOSEF GRISZ: RÜCKBLICK AUF DIE ZEHNJÄHRIGE THÄTIGKEIT DES PRESSBURGER GESANGVEREINES "TYPOGRAPHENBUND" . mek.oszk.hu, . Dostupné online.
↑ Magyarország 1903-1912 között törzskönyvezett lakotthelyei a XX. század végén (Budapest, 2001) . library.hungaricana.hu, . Dostupné online. S. 95

Externé odkazy

POSPECHOVÁ, Petra. O pezinských kúpeľoch. Pezinčan, november 2016. Dostupné online .

Zdroj

Kúpele Pezinok | Slovenský T(r)ip . www.slovakiatrip.sk, . Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz}

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Pezinské železné kúpele . milujempezinok.sk, 2019-03-23, . Dostupné online. Archivované 2019-08-12 z originálu. (Poznámka: V texte uvedený údajný maďarský názov Bazinfürdőböl je v skutočnosti len genitív slova Bazinfürdő)

[2] (c) A2Group 2007 | www.a2.sk. O pezinských kúpeľoch - Časopis Pezinčan . pezincan.pezinok.sk, . Dostupné online.

[3] ŠIMONČIČ, J. Kúpele v Pezinku. In: Balneologický spravodaj 1983. Piešťany : Balneologické múzeum, 1984, s. 138-140

[4] JOSEF GRISZ: RÜCKBLICK AUF DIE ZEHNJÄHRIGE THÄTIGKEIT DES PRESSBURGER GESANGVEREINES "TYPOGRAPHENBUND" . mek.oszk.hu, . Dostupné online.

[5] Magyarország 1903-1912 között törzskönyvezett lakotthelyei a XX. század végén (Budapest, 2001) . library.hungaricana.hu, . Dostupné online. S. 95

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]